Paet Aleś Razanaŭ, jaki ciapieraka žyvie ŭ klaštary Ordenu kapucynaŭ u švajcarskim horadzie Cuh, 4 žniŭnia ŭ Miensku ŭ falvarku «Dobryja myśli» prezentavaŭ svaju čarhovuju knihu «Kab mieli ščaście ŭvaskrasać i lotać».
Fota Andreja Lankieviča
Paet Aleś Razanaŭ, jaki ciapieraka žyvie ŭ klaštary Ordenu kapucynaŭ u švajcarskim horadzie Cuh, 4 žniŭnia ŭ Miensku ŭ falvarku «Dobryja myśli» prezentavaŭ svaju čarhovuju knihu «Kab mieli ščaście ŭvaskrasać i lotać». Jak i dźvie papiarednija razanaŭskija knihi, hetaja vyjšła ŭ vydaviectvie Ihara Łohvinava.
«Kab mieli ščaście...» – praciah kanceptulnaha prajektu paeta z mastakom Viktaram Markaŭcom «Jajkakvadraty», jaki byŭ zapačatkavany ŭ dalokim 1993 hodzie. Na hety raz na vokładcy biełaje jajka ŭ čyrvonym kvadracie. Jość jašče try karciny z hetaje seryi, tamu Razanaŭ paabiacaŭ praciah svaich paetyčnych knižak.
U hety zbornik uvajšli jak užo dobra viadomyja čytaču tvory, tak i novyja, siarod jakich aŭtar raić źviarnuć uvahu na paemu «Ŭsiasłaŭ Čaradziej», dapisanaju ŭžo ŭ Švajcaryi.
Na imprezie prysutničała bahata ajčynnych intelektuałaŭ, jakija nia skvapničali na dobryja słovy Razanavu. Aŭtar nie planavaŭ čytać na prezentacyi svaje tvory, ale paśla prośby Siarhieja Abłamiejki, jaki adznačyŭ, što na čužynie adčuvaje hoład pa biełaruskamu paetyčnamu słovu, zhadziŭsia pracytavać niekalki ŭryŭkaŭ z paemaŭ.
Anatol Sidarevič vyśvietliŭ, što knihi Razanava vydaviectva Łohvinava nie źjaŭlajucca Poŭnym zboram tvoraŭ paeta.
Skulptar Aleś Šaternik źviarnuŭ uvahu tych, chto sabraŭsia ŭ zali, na cikavy momant. Lahatyp, nadta padobny da jajkakvadrataŭ Razanava–Markaŭca, užo nia pieršy miesiac vykarystoŭvaje kampanija mabilnaj suviazi MTS. Było šmat pytańniaŭ, ci źbirajucca tvorcy raspačynać sudovy praces pa fakcie niezakonnaha vykarystańnia intelektualnaj ułasnaści. Adnak tvorcy tak i nie dali ŭciamnaha adkazu na hetaje pytańnie.
Aleś Razanaŭ abiacaje, što heta była nie apošniaja jahonaja sustreča z čytačami ŭ Miensku.
Kamientary