Jaho płošča składaje 4 tysiačy kvadratnych kiłamietraŭ, što prykładna ŭ 11 razoŭ bolš za Minsk.
Najbujniejšy ŭ śviecie ajśbierh A23a pačaŭ ruch paśla 37 hadoŭ na mieli, paviedamlaje rasijskaja słužba Radyjo Svaboda.
Płošča antarktyčnaha ajśbierha składaje amal čatyry tysiačy kvadratnych kiłamietraŭ, što prykładna ŭ 11 razoŭ bolš za Minsk. Apošnija spadarožnikavyja zdymki pakazvajuć, što hłyba vahoj kala tryljona ton chutka drejfuje mima paŭnočnaha ŭskrajku antarktyčnaha paŭvostrava, čamu spryjajuć mocnyja viatry i płyni.
A23a, na jakim raniej raźmiaščałasia savieckaja navukovaja stancyja «Družnaja-1», adkałoŭsia ad šelfa i sieŭ na miel u 1986 hodzie. Čamu ciapier jon pryjšoŭ u ruch, dakładna nieviadoma.
«Mabyć, z časam jon trochi źmianšajecca i nabyŭ dadatkovuju płavučaść. Heta dazvoliła jamu adarvacca ad dna i trapić u akijaničnyja płyni», — kaža hłacyjołah Olivier Marš z Brytanskaj antarktyčnaj słužby.
Ekśpierty aścierahajucca, što A23a znoŭ siadzie na miel la vostrava Paŭdniovaja Džordžyja, što moža stvaryć prablemu dla antarktyčnych žyvioł. Miljony ciuleniaŭ, pinhvinaŭ i marskich ptušak razmnažajucca na vostravie i kormiacca ŭ prylehłych da jaho vodach.
Zrešty, nie vyklučana, što A23a razvalicca na bolš drobnyja častki, jak heta zdaryłasia ź jaho papiarednikam A68.
Kamientary