Śviet

Politico nazvaŭ samych upłyvovych ludziej śvietu. Na pieršym miescy ŭ Jeŭropie čałaviek, jaki pakul nie zajmaje nijakaj pasady

Suśvietnyja ŚMI pačynajuć padvodzić vyniki 2023 hoda. Amierykanski časopis Politico zrabiŭ svaju viersiju.

Samym upłyvovym čałaviekam Jeŭropy Politico nazvaŭ byłoha polskaha premjera i eks-staršyniu Jeŭrapiejskaj rady Donalda Tuska, jaki najbližejšym časam, chutčej za ŭsio, znoŭ uznačalić urad Polščy.

Donald Tusk, lidar Hramadzianskaj kaalicyi, imavierna, praz dva tydni znoŭ stanie premjer-ministram Polščy. Fota: AP Photo / Petr David Josek

«Na praciahu dvuch dziesiacihodździaŭ dva čałavieki viali bitvu za dušu Polščy. U sinim kucie — baraćba za demakratyčnaje, sučasnaje, jeŭrapiejskaje bačańnie budučyni: Donald Tusk, były premjer-ministr, jaki zajmaŭ pasadu prezidenta Jeŭrarady, pierš čym viarnucca ŭ jakaści lidara centrysckaj apazicyi; u čyrvonym kucie — baraćba za tradycyjanalistaŭ, katalickich kansiervataraŭ, nacyjanalistaŭ: Jarasłaŭ Kačyński, lidar kiroŭnaj partyi «Zakon i spraviadlivaść» (PiS). U kožnaha čałavieka byŭ šaniec sfarmavać Polšču pa svaim vobrazie i padabienstvie tolki dla taho, kab toj ci inšy paviarnuŭ čas nazad. Ciapier, paśla vaśmi hadoŭ kiravańnia Kačyńskaha, kraina staić na parozie novaj ery Tuska, i viecier pieramienaŭ znoŭ dźmie», — havorycca ŭ tłumačeńni Politico.

«Dziejačam hoda» žurnalisty nazvali premjera Italii Džordžu Miełoni.

Uładzimir Zialenski i Džordža Miełoni. Fota: Johanna Geron / AP

«Prychod Džordžy Miełoni na pasadu premjer-ministra Italii ŭ minułym hodzie vyklikaŭ dryžyki ŭ chrybietnikach centrystaŭ pa ŭsim kantyniencie i pa-za jaho miežami. Brusel rychtavaŭsia da taho, što siabra postfašysckaj partyi atrymaje miesca (i prava hołasu) za hałoŭnymi stałami, papoŭniŭšy šerahi «prablemnych dziaciej» ES. Kijeŭ rychtavaŭsia da taho, što Italija vyjdzie z hrupy i pasprabuje źmiakčyć padtrymku Ukrainy i admianić sankcyi suprać Rasii. Ale praz hod paśla taho, jak Miełoni stała lidaram treciaj pa vieličyni ekanomiki ES, jana padmanuła čakańni — i stvaryła značny (choć i aściarožny) fan-kłub», — kanstatuje Politico.

Prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski zaniaŭ pieršaje miesca ŭ katehoryi «Letucieńniki».

«Uinstan Čerčyl. Marcin Lutar Kinh, Nelsan Mandeła. Čas ad času źjaŭlajecca lidar i ŭ adzinočku mianiaje chod historyi, nie dziakujučy mocy svajoj armii abo mocy svajoj ekanomiki, a dziakujučy sile svaich słoŭ. Prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski źjaŭlajecca takim lidaram», — kanstatuje vydańnie.

Alaksiej Navalny viarnuŭsia ŭ Rasiju 17 studzienia 2021 hoda i byŭ ahułam asudžany na 19 hadoŭ. Fota: Contributor / Getty Images

Alaksiej Navalny zaniaŭ u katehoryi «Letucieńniki» druhoje miesca. Politico nazvaŭ jaho «rasijskim Nelsanam Mandełam».

«Niahledziačy na ŭsie namahańni prezidenta Uładzimira Pucina atrucić i izalavać Navalnaha, apazicyjanier praciahvaje natchniać inšadumstva, pryciahvajučy ŭvahu da žorstkaha abychodžańnia dyktatara sa svaimi vorahami».

Andrej Jarmak. Fota: UNIAN

U śpisie Politico — katehoryja «Dziejačy» — taksama trapili kiraŭnik Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen (jaje Politico nazvaŭ «karalevaj»), prezident Francyi Emanuel Makron (jaho Politico žartaŭliva nazvaŭ «Manu vyzvaleny» pa asacyjacyi ź filmam Tarancina), kiraŭnik Ofisa prezidenta Ukrainy Andrej Jarmak (Zialony kardynał Kijeva), prezident Turcyi Redžep Taip Erdahan (pasiarednik), francuzski palityk Maryn Lo Pen (rebrendynh).

Z poŭnym śpisam i tłumačeńniami možna aznajomicca tut.

Kamientary

Paśla papiaredžańnia ad Kitaja kolkaść mihrantaŭ na polskim kirunku skaraciłasia ŭ razy — HRAFIK1

Paśla papiaredžańnia ad Kitaja kolkaść mihrantaŭ na polskim kirunku skaraciłasia ŭ razy — HRAFIK

Usie naviny →
Usie naviny

Francyja na Jeŭra-2024 pieramahła Bielhiju i idzie dalej1

U Brasłavie mužčyna sprabavaŭ vyroščvać kanopli ŭ zaraśnikach barščeŭnika4

Piać prostych pryjomaŭ, jakija dapamohuć płavać pryhažej

Azaranka pajšła śledam za Sabalenkaj2

Prapahandysty pościać fota pra «raskošnaje žyćcio» premjerki Estonii pry SSSR. Akazałasia, što ŭsio nie tak1

«Zvyčajna listy dachodzili rehularna». Ad Ryhora Kastusiova niama listoŭ paŭtara miesiaca1

«Ci treba być ščyrym z bandytami i dzikimi źviarami?»

20 «analitykam Cichanoŭskaj» prysudzili hihanckija zavočnyja terminy. Bolš za ŭsich — Dabravolskamu24

U sacsietkach biełarusam aktyŭna prapanujuć kupić pravy. Jak pracuje machlarskaja schiema?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paśla papiaredžańnia ad Kitaja kolkaść mihrantaŭ na polskim kirunku skaraciłasia ŭ razy — HRAFIK1

Paśla papiaredžańnia ad Kitaja kolkaść mihrantaŭ na polskim kirunku skaraciłasia ŭ razy — HRAFIK

Hałoŭnaje
Usie naviny →