Śviet11

Druhi štat ZŠA zabaraniŭ Trampu bałatavacca

Eks-prezident moža asprečyć heta rašeńnie ŭ sudzie.

Donald Tramp. Fota: Sue Ogrocki / AP

Štat Men staŭ druhim paśla Kałarada štatam ZŠA, u jakim imia Donalda Trampa aficyjna zabaroniena ŭklučać u biuleteni na prezidenckich vybarach. Praŭda, u abodvuch vypadkach hetaja zabarona, chutčej za ŭsio, budzie asprečana ŭ sudach, piša Bi-bi-si.

Dziaržaŭny sakratar štata Men Šena Bełoŭz, jak i Viarchoŭny sud Kałarada, abhruntavała svaju pastanovu ŭ dačynieńni da Trampa 14-j papraŭkaj da Kanstytucyi, jakaja zabaraniaje bałatavacca ŭdzielnikam miaciažu.

Jana, siabra Demakratyčnaj partyi, ličyć, jak i mnohija apanienty Trampa, što jon damahaŭsia admieny vynikaŭ prezidenckich vybaraŭ 2020 hoda i padbuchtorvaŭ svaich prychilnikaŭ da šturmu Kapitolija ŭ studzieni 2021 hoda.

Praciŭniki Trampa raspačali sproby zabaranić jamu bałatavacca na padstavie 14-j papraŭki ŭ niekalkich štatach.

Sudy ŭ Mičyhanie i Miniesocie adchilili ich pazovy. Viarchoŭny sud Kałarada pryniaŭ stanoŭčaje rašeńnie hałasami čatyroch sudździaŭ suprać troch.

Va ŭsich hetych vypadkach rašeńni buduć asprečanyja ŭ Viarchoŭnym sudzie ZŠA. Pry hetym amierykanskija jurysty adznačajuć, što pradstaŭnikam Kałarada budzie nialohka adstajać rašeńnie svajho suda, pakolki ŭ Viarchoŭnym sudzie ZŠA pieravaha ŭ sudździaŭ kansiervatyŭnych pohladaŭ.

Kali zabarona ŭ jakim-niebudź štacie abo štatach zastaniecca ŭ sile, to Tramp aŭtamatyčna pazbavicca hałasoŭ vybarščykaŭ ad hetaha štata abo štataŭ.

Na vybarach prezidenta ZŠA hałasy ŭsich vybarščykaŭ štata adychodziać tamu kandydatu, jaki nabraŭ u hetym štacie bolšaść, niezaležna ad taho, kolki atrymali kankurenty.

Usiaho vybarščykaŭ 538, u štata Kałarada — 10 ź ich, u štata Men — čatyry.

14-ja papraŭka da Kanstytucyi ZŠA była pryniataja ŭ XIX stahodździ, paśla Hramadzianskaj vajny, z tym, kab nie dapuścić viartańnia va ŭładu dziejačaŭ Kanfiederacyi paŭdniovych štataŭ, jakija žadali adździaleńnia ad Poŭnačy.

Kamientary1

  • Sic!
    29.12.2023
    - Fundamientalnoje pravo každoho amierikanca na svobodnyj i čiestnyj vybor i na učiet jeho hołosa – załoh diemokratii. Konstitucija i Biłl o pravach – eto nie to, čiem možno postupaťsia.

    Eto vyskazyvanije prinadležit Šieńnie Biełłouz, hosudarstviennomu siekrietariu štata Men, členu Diemokratičieskoj partii SŠA. Ona zaniała svoj post nie v riezultatie vyborov. Ona była naznačiena Sienatom štata.
    I vot Šienna jedinolično priniała riešienije otstraniť ot učastija v priezidientskich vyborach v štatie Men Donalda Trampa, kotoroho odnaždy užie vybirał narod na etu dołžnosť i kotoryj javlajetsia biezohovoročnym favoritom priedvybornoj honki 2024 kak minimum sriedi riespublikanciev.

    Tak rabotajet amierikanskaja diemokratija. Šienna Biełłouz protivoriečit sama siebie.

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam3

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam

Usie naviny →
Usie naviny

A1 z kanca vieraśnia pačnie błakavać mabilny internet u niekatorych klijentaŭ2

U Biešankovičach pastavili skulpturu «Zakachanyja» 3

U centry Minska hareŭ handlovy centr

MZS Litvy zajaviła, što nie atrymlivała ad Minska prapanoŭ pa narmalizacyi adnosin. I nazvała niekalki ŭmoŭ8

Usaŭ raskazaŭ, jak treba było zrazumieć słovy Paźniaka pra Łukašenku i Kaleśnikavu93

Supierzorki, daścipny humar i zabłytanyja zabojstvy. Na ekranie čaćviorty siezon ledź nie daskanałaha detektyva1

«Nasrału zabili, kali jon hladzieŭ pramovu Nietańjachu ŭ AAN». Jak Izrail padmanuŭ lidara «Chiezbały»12

74-hadovaha mužčynu asudzili za «abrazu» i «paklop» na Łukašenku1

Ali Chamieniei pieraviali ŭ biaśpiečnaje miesca7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam3

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam

Hałoŭnaje
Usie naviny →