Sport

«Budu supraciŭlacca, kolki zmahu». U treniera Śviena-Jorana Eryksana dyjahnastavali terminalny rak

Eryksanu — 75 hadoŭ. Pavodle jaho słoŭ, mahčyma, jamu zastałosia zusim mała času, ale jon starajecca pra heta nie dumać.

Śvien-Joran Eryksan. Fota: Kamran Jebreili / AP

Były trenier zbornaj Anhlii pa futbole Śvien-Joran Eryksan pryznaŭsia, što kala hoda tamu jamu dyjahnastavali nieapierabielny rak mozha, i ciapier daktary prahnazujuć dla jaho jašče ad siły hod žyćcia, piša Bi-bi-si.

U suviazi z hetym jon zajaviŭ, što pastarajecca zrabić tak, kab hety hod staŭ najlepšym z usich pražytych.

Eryksanu — 75 hadoŭ. Pavodle jaho słoŭ, mahčyma, jamu zastałosia jašče mienš času, ale jon starajecca pra heta nie dumać.

«Ja budu supraciŭlacca stolki, kolki zmahu», — skazaŭ Eryksan šviedskamu radyjo P1.

Śvien-Joran Eryksan pačaŭ karjeru futbolnaha treniera ŭ 1976 hodzie ŭ siabie na radzimie, uznačaliŭšy spačatku šviedski kłub «Dehierfors», a zatym «Hioteborh».

Z 1982 hoda jon pracavaŭ z roznymi zamiežnymi kłubami, uklučajučy takich hrandaŭ, jak partuhalskaja «Bienfika», italjanskaja «Roma», anhlijskija «Mančester Sici» i «Lester Sici» i mnohija inšyja.

Uznačalvaŭ zbornyja Anhlii, Mieksiki, Kot-DJIvuara i Filipin.

Daŭžej za ŭsio jon prabyŭ hałoŭnym trenieram anhlijskaj zbornaj — z 2001 pa 2006 hh.

Šviedski śpiecyjalist staŭ pieršym zamiežnym trenieram zbornaj Anhlii. Jon zaniaŭ svaju pasadu ŭ 2001 hodzie i ŭžo ŭ 2002-m vyvieŭ svaju kamandu ŭ čverćfinał čempijanatu śvietu.

Pad jaho kiraŭnictvam anhličanie taksama vychodzili ŭ čverćfinały čempijanatu Jeŭropy-2004 i ČS-2006.

Ahułam jon kiravaŭ roznymi futbolnymi kłubami ciaham 47 hadoŭ.

Jaho apošnimi padapiečnymi stali futbalisty šviedskaha kłuba «Karłstad», ź jakimi jon raźvitaŭsia 11 miesiacaŭ tamu, kali jamu pastavili dyjahnaz.

Ciapier Śvien-Joran žyvie ŭ chośpisie, ale, pavodle jaho, viadzie absalutna narmalny ład žyćcia: naviedvaje svaich blizkich, a jany — jaho. Jon šmat kantaktuje ź inšymi pacyjentami i zajmajecca sportam, choć značna mienš, čym navat hod tamu.

«Kali tabie abviaščajuć taki dyjahnaz, raptam pačynaješ šanavać kožny dzień i ščaślivy ŭžo ad taho, što pračnuŭsia ranicaj i adčuvaješ siabie dobra», — kaža Eryksan.

Pra toje, što jon chvory, vyśvietliłasia, kali dzieci advieźli jaho ŭ balnicu ź mikrainsultam.

Abśledavańnie pakazała, što na toj momant jon pieranios užo piać mikrainsultaŭ i ŭsie jany nie mieli surjoznych nastupstvaŭ. Tady ž daktary ŭbačyli puchlinu.

«Mnie skazali, što pryznačać lačeńnie, kab maksimalna padoŭžyć majo žyćcio. Ale dyjahnaz kančatkovy, i apieracyja, na žal, niemahčymaja», — kaža Eryksan.

Kamientary

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić