Śviet

Na Tajvani vybirajuć prezidenta. Vyniki vyznačać raźvićcio adnosin z Kitajem, jaki ličyć Tajvań svajoj pravincyjaj

Piekin nie vyklučaje prymianieńnie siły dla «ŭźjadnańnia» Tajvania z Kitajem.

Łaj Cynde lidziravaŭ pa apošnich apytańniach. Fota: Ng Han Guan / AP

Za pasadu zmahajucca try kandydaty: Łaj Cynde ad kiroŭnaj Demakratyčnaj prahresiŭnaj partyi (jon lidziravaŭ pa apošnich apytańniach), Choŭ Jui ad Hamińdana, jakaja karystajecca padtrymkaj Piekina, i Ke Veńčže ad tajvańskaj Narodnaj partyi, stvoranaj u 2019 hodzie, paviedamlaje Radyjo Svaboda.

Nivodny z kandydataŭ nie vystupaje ni za abviaščeńnie niezaležnaści Tajvania, ni za dałučeńnie vostrava da Kitaja.

64-hadovy Łaj kazaŭ, što Tajvań užo suvierennaja dziaržava, tamu abviaščać ab jaho niezaležnaści dadatkova nieabaviazkova.

Hetaj ža pazicyi prytrymlivajecca siońniašni prezident Tajvania Caj Inveń, čyim namieśnikam byŭ Łaj.

Pierad vybarami Kitaj nieadnarazova nazyvaŭ Łaja «niebiaśpiečnym sieparatystam» i admaŭlaŭsia ad pieramovaŭ. Budučyja adnosiny z Kitajem Łaj bačyć «brackimi», ale praciahnie ŭmacoŭvać abaronu vostrava.

Jaho supiernik Choŭ Jui ličyć, što pohlad Łaja na adnosiny z Kitajem moža pryvieści da niavyznačanaści i navat da vajny. Sam 66-hadovy Choŭ nastojvaje na bolš ciesnych ekanamičnych suviaziach z Kitajem, ale budzie abaraniać suvierenitet Tajvania i jaho demakratyčnyja kaštoŭnaści.

Treci kandydat 64-hadovy Ke Veńčže abiacaje znajści siaredzinu pamiž pazicyjami svaich apanientaŭ. Łaja jon nazyvaŭ «zanadta vajaŭničym», a Chou — «zanadta padatlivym» u adnosinach z Kitajem. U svajoj vybarčaj kampanii Ke zasiarodziŭsia na nadzionnych prablemach — dastupnaści žylla i biespracoŭi — čym nabyŭ papularnaść siarod moładzi.

ZŠA paabiacali padtrymku lubomu pieramožcu.

«Niezaležna ad taho, chto budzie abrany, naša palityka ŭ dačynieńni da Tajvania zastaniecca niaźmiennaj, i našy tryvałyja nieaficyjnyja adnosiny taksama zachavajucca», — skazaŭ surazmoŭca Reuters z Administracyi prezidenta ZŠA.

Zhodna z płanami Bajdena, nieŭzabavie paśla vybaraŭ na vostraŭ prybudzie amierykanskaja delehacyja.

Piekin nie vyklučaje prymianieńnie siły dla «ŭźjadnańnia» Tajvania z Kitajem.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie1

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Usie naviny →
Usie naviny

«Bečebešnik», pra zatrymańnie jakoha kazaŭ Łukašenka, isnuje, i jon žyvy — Zazulinskaja7

18‑hadovy były palitviazień raskazaŭ, što jon svajak Cichanoŭskaj. Jaho zatrymali, kali jon jechaŭ vajavać za Ukrainu6

Jutub viarnuŭ vypusk «O(b)suždajem» z abmierkavańniem filma «Kłasnaja» — jaho błakavali na skarhu «Biełaruśfilma»3

Navukoŭcy znajšli sposab «pierazahruzić» voka i adnavić parušany zrok1

«Roŭna sutki bieź pierasadak». Na vyjeździe z Polščy ŭ Biełaruś — čerhi aŭtobusaŭ3

Babaryka i Kaleśnikava admianili pres-kanfierencyju ŭ Bierlinie43

Francyja pačynaje budaŭnictva novaha atamnaha avijanosca. Heta budzie najbujniejšy vajskovy karabiel Jeŭropy1

Žychar Baranavičaŭ katavaŭ žonku. Pahladzicie, kolki jamu dali 13

Bolš za 2500 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie1

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić