Hramadstva1616

Za kratami znachodzicca 17 supracoŭnikaŭ Biełsata — dyrektarka telekanała

Dyrektarka telekanała Ahnieška Ramašeŭska-Huzy nazvała ličbu źniavolenych žurnalistaŭ vydańnia.

Fota: Radyjo Svaboda

«A my ŭ «Biełsacie» paśla 16 hadoŭ ciažkaj pracy tolki što atrymali padaŭžeńnie svajho «žyćcia» na miesiac… I my rady, što chacia b na miesiac», — napisała ŭ siabie ŭ fejsbuku dyrektarka telekanała Ahnieška Ramašeŭska-Huzy.

Jana adznačyła, što 80% supracoŭnikaŭ «Biełsata» — emihranty bieź finansavaj paduški, a 17 supracoŭnikaŭ siadziać u biełaruskich turmach. I zaklikała polskich palitykaŭ i kalehaŭ-žurnalistaŭ nie zabyvać, što «na ŭschod ad nas, prosta za płotam praciahvajecca pažar, napad bandytaŭ dy inšaha kštałtu niepryjemnaści».

12 studzienia novaje kiraŭnictva Polskaj televizii (TVP) pazbaviła dyrektarat «Biełsata» finansavych paŭnamoctvaŭ. Dyrektarka telekanału Ahnieška Ramašeŭskaja-Huzy zajaviła ab pahrozie spynieńnia pracy ciaham miesiaca.

Tady jana adznačała, što pazbaŭleńnie finansavych paŭnamoctvaŭ — heta nie zvalnieńnie, adnak de-fakta jana nie moža vieści haspadarčuju dziejnaść kanała Ciapier ža minimum na miesiac hetaje pytańnie vyrašyłasia, paviedamlaje telekanał.

Situacyja stała vynikam źmieny kiraŭnictva Polskaj televizii. Kadravyja pierastanoŭki inicyjavała novaja ŭłada, što pryjšła paśla parłamienckich vybaraŭ. Byŭ taksama zvolnieny mieniedžmient Polskaha radyjo i Polskaj ahiencyi druku.

Va ŭradzie svaje dziejańni tłumačać nieabchodnaściu «adnavić niezaležnaść, abjektyŭnaść i pluralizm u realizacyi hramadskaj misii» dziaržaŭnych miedyja. Prezident Polščy Andžej Duda nazvaŭ kadravyja pierastanoŭki niezakonnymi.

Ciapier usie hetyja dziaržaŭnyja miedyja jurydyčna znachodziacca ŭ stadyi likvidacyi praz toje, što prezident adchiliŭ prajekt biudžetu, jaki praduhledžvaŭ dla redakcyjaŭ 3 młrd złotych (u pieraliku kala 750 młn dalaraŭ). Taki status nieabchodny, kab dziejnaść miedyja praciahvałasia i była mahčymaść pravieści restrukturyzacyju.

Pra nieabchodnaść padtrymańnia «Biełsata» kazała Śviatłana Cichanoŭskaja padčas sustrečaŭ u Varšavie z kiraŭnictvam MZS, śpikierami Siejma i Sienata Polščy, a taksama ź siabrami Kamiteta zamiežnych spravaŭ Siejma.

Kamientary16

  • Pytańnie
    27.01.2024
    Učora na Biełsacie biełaruski palitołah Pavieł Usaŭ davaŭ karotki kamientar. Pa-biełarusku. Jaho hołas krychu zahłušyli i puścili rasiejski pierakład jaho słovaŭ.
    Moža palaki nie chočuć takoje finansavać?
    Čamu na biełaruskim telekanale Biełsat pracujuć rasiejcy? Čamu Polšča pavinna finansavać rasiejcaŭ i rasiejskija pieradačy?
  • Jakaja raźnica
    27.01.2024
    Pytańnie , bo biełarusy siadziać,ia charošyja ruskija pracujuć
  • Dziela spraviadlivaści
    27.01.2024
    Daŭno para adklučyć hety pamižsabojčyk, brydka hladzieć.

Ciapier čytajuć

Łukašenka nacyjanalizavaŭ «Amkador». Šakucin staŭ prostym biełaruskim piensijanieram

Łukašenka nacyjanalizavaŭ «Amkador». Šakucin staŭ prostym biełaruskim piensijanieram

Usie naviny →
Usie naviny

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść25

Ukraina abvinavaciła Signal u sadziejničańni Rasii8

U Minsku milicyja siońnia ačapiła terytoryju vakoł HUMa

«Nafih ja siudy pryjšoŭ?» Łaŭroŭ nie strymaŭ emocyj pierad sustrečaj Pucina i Łukašenki VIDEA10

Łukašenka pryjechaŭ u Kreml ź luksavym remieniem Hermes FOTAFAKT20

Ci mohuć ZŠA vyvieści z ładu ŭzbrajeńni, jakija pastaŭlajucca Jeŭropie?1

Kijeŭ pačaŭ nacyjanalizacyju ŭkrainskich aktyvaŭ «Biełaruśkalija». Častku ź ich paśpieli pradać5

Łukašenka: Tramp zranku kaža adno, a viečaram druhoje16

«Ursuła ni razu narmalnaha pistaleta nie bačyła»17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka nacyjanalizavaŭ «Amkador». Šakucin staŭ prostym biełaruskim piensijanieram

Łukašenka nacyjanalizavaŭ «Amkador». Šakucin staŭ prostym biełaruskim piensijanieram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić