Kamientary da artykuła

Padčas restaŭracyi staražytnaj carkvy ŭ Połacku znajšli siensacyjnaje hrafici

  • Vołat
    17.04.2024
    A ŭ čym siensacyja i chto taki Aŭdakim? 
  • Air
    18.04.2024
    Vołat, vot takoj i Saša kak ty.
  • Arkuš
    17.04.2024
    Napisali by už na jazykie orihinała - tam mart, a nie sakavik, mastier a nie majstar i tp.
  • '
    17.04.2024
    Arkuš, Na łatyni čto-li ?  I mart i mastier łatinskije słova.
  • Listok
    17.04.2024
    Arkuš, vam fota dałučyli, čytajcie ŭ aryhinale, u čym prablema?
  • Hanka samahonščyca
    17.04.2024
    Arkuš, heta biełaruskamoŭnaje medyja, a nie carkoŭnasłavianskaje. 
  • Avstrijak
    18.04.2024
    Arkuš, eto biełmouny sajt. Vam možiet, to čto niemcy hovoriat ili pišut na niemieckom pisať v orihinale, a to čto italjancy na italjanskom?
  • Karton
    21.04.2024
    Arkuš, maskvy na toj momant jašče nie pabudavali. Kijeŭ byŭ stalicaj, jak i Połack, samastojnaha kniastva. Nazyvalisia ruskimi. Sučasnyja "ruskija" nazvalisia tak namnoha paźniej.

    Sučasnaja biełaruskaja i ukrainskija movy bolš zachavali ad staražytnych havorak, čym ciapierašni "ruski". I bolš padobnyja da movaŭ astatnich słavianskich narodaŭ. Kali ŭžo pra "aryhinały" havaryć. 


  • Jevdochij
    18.04.2024
    My živiom v postchristianskom mirie. I novosť pro kakoho tam v tom mirie eto dažie nie novosť vtoroho, trieťjeho poriadka. Eto kak primierno pro drievnich vaviłonian.
  • Pitirim
    18.04.2024
    Jevdochij, eto ty v postchristianskom i radužnom, a my niet.
  • Jevdochij
    18.04.2024
    Pitirim, A klerikały i mrakobiesy vrodie tiebia vsiehda otricali pieriemieny v mirie. Voda mokraja, suš tvierdaja, a mir davno i postojanno iźmieniajetsia. Był dochristianskij mir i v niem čiełoviečiestvo žiło tysiačieletija. A nonie mir postchristianskij. Vo vsiakom słučaje na značitielnoj časti suši. Cierkvi, kostieły v zapadnom mirie davno stojat zakrytyje ili prievraŝieny v konciertnyje zały. A v našiem uhołkie śviaŝieńniki davno razjezžajut na džipach pod sorok kosariej i skorieje biźniesmieny, čiem stražduŝije vo spasienije duš. 
  • Abmienny fond
    18.04.2024
    Pitirim, vienia ty?
  • Pitirim
    18.04.2024
    Jevdochij, a śviaŝieńniku nielzia na džipie? Kanony zaprieŝajut? A ty davaj v raduhu, rańšie načnioš rańšie zakončiš.
  • Jevdokij
    18.04.2024
    Pitirim, Koniečno zaprieŝieno. V Biblii ni słova pro džipy i torhovlu vinom, čto diełajet "Diakonija" mnoho let. Zato skazano, čto bohatomu proŝie prolezť v iholnoje uško, čiem popasť v raj. Sovriemiennaja cierkov́ v RB po faktu zanimajetsia biźniesom, a nie spasienijem duš. Eto priamo zaprieŝał Iisus.
  • Daminik
    18.04.2024
    Hetyja ŭsie Aŭdakimy i astatnija jeŭfrasińni, ź ich hrekami i ruskim piśmom, ź ich zatchłymi chramami i nudnymi zavyvańniami, i pryviali nas tudy, dzie my i znachodzimsia, u abdymki Rasii-matuški. Ruskija ludzi pišuć ruskimi bukvami i vierujuć u ruskuju vieru, što niepaniatnaha.
  • hierdzień
    20.04.2024
    Daminik, tryźnieńnie
  • Biełaruskaja mova - Mova Rusi i mova Litvy
    18.04.2024
    Našaja mova (a dakładniej adzinaja u toj čas mova biełarusaŭ i ukraincaŭ).
    Rasiejskaja (maskavickaja) mova - navarobleny suržyk dla ubohich biez rodu biez pachodžańnia.

  • Kapustava
    21.04.2024
    Dziakuj Kačanavaj za restaŭracyju.
    Škada, što ŭsio pieramalujuć u čyrvona-zialonyja kolery.
  • Škiet
    21.04.2024
    Moža i nie było nijakaj movy, ha?
  • nie biełarus
    22.04.2024
    Połack adna sa stalic Ruskaha śvietu, ruskaha pravasłaŭja, ruskaści jak jana jość. Jak i Kijeŭ, jak Noŭharad, jak paźniej ich pierajemnik Maskva. Usie nośbity luboj ruskaści - vorahi susiedziam. I NN - vorah, pryhrety ŭ Litvie.