Śviet55

U Polščy vyjavili «studenckuju» častku vizavaha skandału. Nastupstvy mohuć zakranuć i biełarusaŭ

Dziasiatki tysiač zamiežnikaŭ mahli atrymać studenckija vizy i nie prystupić da vučoby.

Ilustracyjnaje fota «Naša Niva»

Reč u tym, što takija vizy dajuć mahčymaść pracaŭładkavacca ŭ ES biez atrymańnia dazvołu na pracu, tamu mnohija «fiktyŭnyja» studenty faktyčna kuplali dostup da rynku pracy pa canie hoda navučańnia. Hetaja schiema była vyhadnaja i šerahu pryvatnych VNU Polščy, piša Mostmedia.io sa spasyłkaj na Dziennik Gazeta Prawna.

Da vučoby nie prystupała bolšaść atrymalnikaŭ studenckich viz. Ale kurs vučoby jany apłačvali — hod u polskaj ustanovie adukacyi z vykładańniem na anhlijskaj movie moža abychodzicca prykładna ŭ 3120 jeŭra. Niekatoryja VNU hatovyja byli zapluščvać vočy na studentaŭ, jakija nie źjavilisia na zaniatki.

Schiema akazałasia nastolki raspaŭsiudžanaj, što ŭ niekatorych VNU bolš za pałovu studentaŭ byli zamiežnikami. Naprykład, u Vyšejšaj škole kiravańnia i administracyi ŭ Apole zamiežniki składajuć 61% usich studentaŭ.

U chodzie dopytu na kamisii pa rasśledavańni skandału vice-konsuł Polščy ŭ Indyi Matevuš Reščyk pryznaŭ, što pryvatnyja navučalnyja ŭstanovy Polščy razhladajuć zamiežnikaŭ jak sposab zarobku i nie ŭ stanie pravieryć navat, ci sapraŭdy abituryjent skončyŭ siaredniuju škołu ŭ svajoj krainie.

Pradstaŭnik škoły ŭ Apole skazaŭ, što ŭ jaje niama mahčymaści daviedacca, ci atrymaŭ ich patencyjny student vizu. Tamu kali inšaziemiec nie źviartajecca pa atrymańnie lehitymacyi-anałaha studenckaha bileta, — VNU miarkuje, što toj prosta nie zajechaŭ u Polšču.

Kab vyklučyć schiemu «fiktyŭnych» studentaŭ u budučyni, u Polščy płanujuć uvieści źmieny dla VNU. Jany pavinny buduć praviarać, ci jość u patencyjnych studentaŭ anałah polskaha atestata stałaści.

Taksama kandydatam daviadziecca dakazać, što jany vałodajuć polskaj ci anhielskaj. Dla hetaha ŭniviersitety pavinny buduć pravodzić sumoŭi.

Schiemu mahli vykarystoŭvać pieravažna studenty z Afryki i Azii. Ale jaje nastupstvy adčujuć i biełarusy. Pravierki navučencaŭ užo ŭzmacnilisia.

Paviedamlałasia ab niekalkich vypadkach, kali biełaruskim studentam admaŭlali ŭ novych vizach, kali ŭniviersitety nie paćviardžali, što jany sapraŭdy tam vučacca.

Akramia taho, niekatorym z tych, kamu ŭchvalili zajavy, vizy vydali na bolš karotkija terminy — nie na hod, a na paŭhoda.

Kamientary5

  • Nul
    14.05.2024
    3000 jevro i ty priamikom zajezžaješ v ES s vozmožnosťju učiťsia i rabotať! No tak mnoho lubitielej ekstrima priedpočitajut otdať 10000 dołłarov łukašienko za vozmožnosť požiť na prirodie i tabunom pobiehať pieried polskim zaborom!
  • Ahiejeŭ
    14.05.2024
    U Biełaruś pryjazdžajuć uźbieki, tadžykiii inš. Jakija nie majuć elemientarny z školnych viedaŭ, a potym z dypłomam biełoruśsiii jeduć u Polšču ŭ mahistraturu. I heta masava.
  • Nie politika
    14.05.2024
    V Jevropu popali diesiatki tysiač mihrantov, a čieriez zabor sotniu ludiej puskať niechotiat.

Ciapier čytajuć

Bližejšym časam buduć vyzvaleny bolš za 150 palitźniavolenych39

Bližejšym časam buduć vyzvaleny bolš za 150 palitźniavolenych

Usie naviny →
Usie naviny

Abnoŭlena Rada pa raźvićci pradprymalnictva. Ź jaje prapaŭ Tapuzidzis2

Pačaŭsia sud nad zabojcam Čarli Kirka Tajleram Robinsanam5

Na 10 hadoŭ asudzili minčuka za DTZ, u jakim zahinuli čatyry čałavieki

Zapłanavanyja pieramovy Alaksandra Łukašenki z delehacyjaj ZŠA adbylisia4

Jak ciapier žyvie «surovy turyst» ź Biełarusi, jaki staŭ znakamitym 12 hadoŭ tamu7

55‑hadovaha žychara Mazyra adpravili za kraty pa papularnym palityčnym artykule

Pahladzicie, jak vyhladaje Minsk pierad Usiebiełaruskim narodnym schodam14

Karłas Ałos: Zvalnieńnie sa zbornaj Biełarusi — absalutna niečakanaje2

Dziasiatki krain achapiła novaja chvala hrypu, pryjšoŭ novy niebiaśpiečny štam3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Bližejšym časam buduć vyzvaleny bolš za 150 palitźniavolenych39

Bližejšym časam buduć vyzvaleny bolš za 150 palitźniavolenych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić