«Kali ŭ Francyi abmiarkoŭvaŭsia zakon ab adnapołych šlubach, na vulicy vyjšła pałova krainy, jakaja adstojvała mierkavańnie, što šlub — heta sajuz pamiž mužčynam i žančynaj».

Śpiecpradstaŭnik prezidenta Rasii pa mižnarodnym kulturnym supracoŭnictvie Michaił Švydkoj nazvaŭ Rasiju «chryścijanskaj» i «kansiervatyŭnaj» krainaj. Admovu ad zachodnich kaštoŭnaściaŭ jon ličyć «nie samym prostym pytańniem», piša RBK.
Rasija źjaŭlajecca «chryścijanskaj krainaj», niahledziačy na raznastajnaść nacyjanalnaściaŭ i kultur. Pra heta na Pieciarburhskim mižnarodnym ekanamičnym forumie (PMEF) zajaviŭ śpiecpradstaŭnik prezidenta Rasii pa mižnarodnym kulturnym supracoŭnictvie Michaił Švydkoj.
«U nas jość vialikaja dola ludziej, jakija pradstaŭlajuć ciurkamoŭnyja kultury, značnaja dola ludziej, jakija pradstaŭlajuć kultury siaredniaŭschodnija, kultury budysckija, jość tyja, što vyznajuć judaizm, — adznačyŭ Švydkoj. — Ale ŭsio ž Rasieja-kraina chryścijanskaja. U hetym sensie my nie možam skazać, što padmurak našaj kultury znachodzicca pa-za chryścijanskich kaštoŭnaściaŭ».
Admovu ad zachodnich kulturnych kaštoŭnaściaŭ Švydkoj nazvaŭ «nie samym prostym pytańniem». Histaryčna, na jahonuju dumku, Rasii «zaŭsiody ŭsio było cikava». «My adstojvajem tradycyjnyja kaštoŭnaści, i paviercie mnie, što tradycyjnyja kaštoŭnaści ŭ Jeŭropie i ŭ Amierycy padtrymlivaje značnaja kolkaść ludziej, — praciahvaje Švydkoj. — Kali ŭ Francyi abmiarkoŭvaŭsia zakon ab adnapołych šlubach, na vulicy vyjšła pałova krainy, jakaja adstojvała mierkavańnie, što šlub — heta šlub pamiž mužčynam i žančynaj».
Švydkoj taksama nazvaŭ Rasiju «kansiervatyŭnaj» krainaj, adznačyŭšy, što heta toje, što nieabchodna ŭ sučasnym śviecie: «ale pry hetym Rasija — kraina, jakaja źmianiajecca, — dadaŭ śpiecpradstaŭnik prezidenta Rasii. — Važna zrazumieć, što kansiervatyzm nie admianiaje raźvićcia».
Pa danych apytańnia Fondu «Hramadskaja dumka» na 2023 hod, 62% rasijanaŭ ličać siabie pravasłaŭnymi, 8% vyznajuć isłam, 23% śćviardžajuć, što nie vyznajuć nijakija relihii.
Kamientary