Hramadstva33

Straciŭ pałovu tvaru, ale viarnuŭsia da zvyčajnaha žyćcia. Historyja biełarusa z tatuiroŭkaj na miescy voka

Čatyry hady tamu Pavieł trapiŭ u strašnuju avaryju, i ź jaje nastupstvami jon raźbirajecca dahetul. Padčas DTZ mužčynu vykinuła ź jahonaha miesca, a zatym prycisnuła aŭtamabilem. Miedyki naličyli ŭ jahonym ciele 35 pierałomaŭ. Ale macniej za ŭsio paciarpieŭ tvar: z-za termičnaha apioku ad hłušyciela jon straciŭ nos i voka. Uvieś hety čas Pavieł zajmaŭsia adnaŭleńniem tvaru — ciapier jano na finalnym etapie. «Anłajnier» raskazvaje jahonuju historyju.

«Usio zaležyć ad usprymańnia. Dla kahości i złamany palec — surjoznaja prablema»

Ułasnyja sacsietki mužčyna nie viadzie, ale niadaŭna rolik ź jahonaj historyjaj staŭ virusnym u tyktoku — jaho pahladzieła ŭžo bolš za miljon čałaviek. Padzialiłasia videa tatu-majstrycha Ała Ramazanava — mienavita jana nabiła Paŭłu štučnaje voka na miescy pierasadžanaha łapika.

Hieroju publikacyi 37 hadoŭ, jon žyvie ŭ haradskim pasiołku Paryčy Homielskaj vobłaści, zajmajecca hruzapieravozkami.

Datu avaryi — 29 maja 2021 hoda — Pavieł litaralna adčakańvaje. Zabyć jaje jamu naŭrad ci kali-niebudź atrymajecca. Adnak što mienavita adbyvałasia ŭ toj dzień, jon pamiataje tolki častkova.

Paśla DTZ mužčyna nie moh aprytomnieć jašče niekalki tydniaŭ. Toje, što jamu ŭdałosia vyžyć z takimi traŭmami, śpiecyjalisty nazvali sapraŭdnym cudam. Pieraličvać usie dyjahnazy Pavieł navat nie biarecca: zanadta vialiki śpis. Ale z ładnaj dolaj fatalizmu prykmiačaje: značyć, usio ž treba było dla čahości žyć dalej.

Udziačnaść daktaram — hałoŭnaja pryčyna, čamu jon naohuł vyrašyŭ padzialicca svajoj historyjaj. Nie dla ŭvahi ci tym bolš prośby ab dapamozie, a kab na asabistym prykładzie pakazać, na što zdolnaja sučasnaja miedycyna ŭ Biełarusi.

«Sa mnoj praviedziena vielmi vialikaja praca. I, skažam tak, u paraŭnańni z tym, što było adrazu, ciapier užo mała što prykmietna».

Adrazu paśla avaryi mužčyna try miesiacy pravioŭ u balnicach. Z rajonnaha centra jaho pieraviali ŭ Homiel, a potym i ŭ Minsk, dzie śpiecyjalisty zanialisia mienavita adnaŭleńniem tvaru.

«Daktary mnie skazali: «Ty adziny taki ekzemplar u Biełarusi, i tut jość nad čym papracavać». Usio ž taki z takimi traŭmami jany sutykajucca daloka nie kožny dzień. Było šmat kansiliumaŭ: vyrašali, jak dziejničać. Padrychtoŭčy praces išoŭ doŭha».

Na pytańnie, jak ciapier spravy sa zdaroŭjem u cełym, Pavieł adžartoŭvajecca.

«Heta jak pahladzieć. Dla kahości i złamany palec — surjoznaja prablema. Usio zaležyć ad asabistaha ŭsprymańnia. Zrazumieła, što nastupstvy jość — i traŭmy prynosiać niazručnaści. Ale ja praciahvaju vieści zvykły ład žyćcia, jak i raniej».

«Dzieci mahli skazać: «Hladzi, hladzi, dziadźka biez voka»

Upieršyniu Pavieł ubačyŭ svoj adbitak u lusterku praz paŭtara miesiaca paśla avaryi. Daktary adhavorvali, prapanoŭvali pačakać jašče. Ale jon byŭ nastrojeny maksimalna rašuča.

«Mianie dobra padrychtavali psichałahična, ja ŭjaŭlaŭ, čaho mnie čakać. Napeŭna, prosta ŭ dumkach damoviŭsia sam z saboj. Ale zrazumieła, što asadak byŭ».

Takaja vytrymka — asablivaść charaktaru. U junactvie Pavieł chacieŭ stać vajskoŭcam, a potym pracavaŭ vyratavalnikam u MNS. Tamu mužčyna pryznajecca, što avaryja paŭpłyvała na jaho nie tak mocna, jak mahła b, kali b na jaho miescy byŭ inšy čałaviek.

Kali Paŭła vypisali z balnicy, jon nasiŭ miedycynskuju masku, jakaja chavała bolšuju častku tvaru. Ale ad cikaŭnych pohladaŭ jana ŭsio ž taki nie abaraniała.

«Ludzi ŭvažliva ŭhladalisia. Darosłyja ŭhołas ničoha nie kazali, a dzieci časam mahli: «Hladzi, hladzi, dziadźka biez voka». Ale mianie heta nie turbavała, dy i adkrytaha niehatyvu ja nie adčuvaŭ. U mianie byli zusim inšyja dumki: jak maha chutčej adnavicca, pačać pracavać i zajmacca cikavymi sabie spravami».

U samych ludnych miescach Pavieł pieršy čas staraŭsia nie byvać, ale ŭ tuju ž kramu moh vyjści spakojna. Ciapier mužčynu čaściej možna sustreć u pryciemnienych akularach. Ale za rulom jon nosić akulary sa zvyčajnym škłom i nie zaŭsiody mianiaje ich pierad vychadam na dvor. I heta ni kropli nie prymušaje jaho niervavacca.

Što tyčycca svajho adbitku ŭ lusterku, to i da jaho mužčyna taksama stavicca absalutna spakojna.

«Razumiejučy, što było adrazu paśla avaryi, i što jość ciapier… Naohuł nijakich prablem nie adčuvaju. Heta takaja vielizarnaja roźnica! Tamu ja nie viartajusia pastajanna ŭ minułaje, a hladžu tolki napierad».

Da pracy Pavieł zmoh viarnucca praz hod paśla avaryi. Jon pa-raniejšamu šmat jeździć za rulom. Nie tak daŭno mužčyna pamianiaŭ pravy — ź miedycynskaj kamisijaj prablem nie ŭźnikła, usio ŭ ramkach normy.

Pa słovach samoha hieroja, asablivaj roźnicy ŭ hladzielnym ŭsprymańni jon i sam nie zaŭvažyŭ. Adzinaje źmianieńnie, jakoje jon adznačaje z uśmieškaj, — heta što davodzicca bolš aktyŭna pavaročvać šyju.

Uvieś hety čas jaho padtrymlivali blizkija i znajomyja — nivodzin čałaviek nie pasprabavaŭ skaracić znosiny. I viadoma, pobač była žonka. Jak raskazvaje Pavieł, jana ŭvieś adnaŭlenčy praces pieražyvała navat ciažej, čym jon sam.

Na pytańnie, ci nie dumaŭ jon źviarnucca pa dapamohu da vałancioraŭ abo ŭ arhanizacyi, hieroj adrazu adniekvajecca: usie apieracyi jamu praviali biaspłatna. Treba było apłacić tolki častku materyjałaŭ dla prateza — suma całkam padjomnaja.

«Vyraścić nos na ruce taksama prapanoŭvali — admoviŭsia»

Žurnalisty ŭdakładnili: avaryja adbyłasia čatyry hady tamu, zrabić nos — nastolki praciahły praces? Hieroj tłumačyć: sam nos možna vyrabić chutka, ale dla hetaha treba było padrychtavać «placoŭku».

Macniej za ŭsio ŭ jaho paciarpieła pravaja častka tvaru, na jaje pierasadžvali łaskut skury ź jahonaha ž cieła. Na toje, kab jon pryžyŭsia, zakładali termin da hoda. Paśla hetaha treba było pastavić «unutranuju kanstrukcyju» i tolki potym zadumvacca pra źniešni vyhlad.

Nad pieršaj častkaj pracavała cełaja kamanda skivična-tvarnych i niejrachirurhaŭ. A voś pratez nosa robiać nie miedyki, a… skulptary. U siarednim na heta idzie dva pracoŭnyja dni. Lepiać jaho prosta na pacyjencie. Adnaŭlajuć nos pa fatahrafijach ź minułaha: imknucca zachavać pryrodnyja pamier i formu.

Paŭłu zadali abyvacielskaje pytańnie: a nakolki nadziejna trymajecca kanstrukcyja?

«Skažam tak, ad vietru jon nie padaje i, kali ja biehaju, jon taksama nie padaje», — śmiajecca Pavieł.

Hety pratez nosa ŭžo druhi dla hieroja. Papiaredni jon zabraŭ z saboj — kab pakazać, mužčyna dastaje jaho prosta z kišeni. Papiaredni pratez pryjšłosia zamianić, tamu što paśla jaho ŭstanoŭki było jašče niekalki płastyčnych apieracyj, i jaho prylahańnie stała niekarektnym.

Što tyčycca funkcyj nosa, to jany zachavalisia. Nad častkovym adnaŭleńniem dychańnia papracavali lekary, a niuch i nie źnikaŭ.

Razam z pratezavańniem nosa finalnym etapam pracy nad źniešnim vyhladam stała tatuiroŭka na miescy stračanaha voka. U Paŭła byŭ vybar: vočny pratez ci malunak. Jon abraŭ druhi varyjant, kab nie pieražyvać jašče niekalki apieracyj: chaciełasia ŭžo zvyčajnaha žyćcia biez pastajannych vizitaŭ u balnicu.

Darečy, samo voka paśla avaryi zachavałasia, choć adnavić zrok na im było niemahčyma. Ale lekary prapanavali jaho vydalić, kab uskładnieńni nie pierakinulisia na druhoje voka — tak byvaje ŭ parnych orhanaŭ.

Z tatu-majstram Paŭła paznajomili śpiecyjalisty, jakija zajmalisia pratezavańniem nosa.

«Liču, heta kałasalny vynik. Usie, chto piša admoŭnyja kamientary, nie majuć racyju. Pa-pieršaje, treba bačyć kančatkovuju pracu, a nam treba budzie jašče nie adzin sieans: Ała kaža, što treba dapracavać detali. A pa-druhoje, zaŭsiody znojducca tyja, kaho niešta nie zadavolić ŭ čužym žyćci. Mianie asabista ŭsio zadavalniaje».

Darečy, hieroju pryjšłosia rabić nie tolki hety vybar adnosna svajho adnaŭleńnia. Jamu prapanoŭvali vyraścić nos na ruce. Adnak Pavieł kateharyčna admoviŭsia.

«Znoŭ ža chaciełasia paźbiehnuć lišnich apieracyjnych dziejańniaŭ. Ja bolš skažu: u mianie cukrovy dyjabiet, a pry takim dyjahnazie pryžyvalnaść vielmi drennaja. I ŭ maim ujaŭleńni, kali ruka siońnia cełaja, navošta ź joj niešta rabić?»

Kolki ŭsiaho jamu daviałosia pieražyć miedycynskich pracedur, Pavieł nie ličyŭ. Hałoŭnaje, pa słovach mužčyny, što jon narešcie padabraŭsia da finalnaha etapu — zastałosia tolki niekalki tatu-sieansaŭ.

«Kali ŭsio zdaryłasia, lekary ahavorvali roznyja varyjanty raźvićcia padziej, pieraličvali, što možna zrabić. I ja žyŭ hetymi momantami — čakańniem vyniku. Heta była maja hałoŭnaja meta. Vielmi čakaŭ — i narešcie dačakaŭsia», — ščyra raskazvaje Pavieł. 

Kamientary3

  • PDR
    18.01.2025
    Praviły darohi napisany kryvioju - TREBA PRYŠPILVACCA! Dobra adnavicca hieroju artykuła.
  • A
    19.01.2025
    PDR, a na kim tady buduć treniravacca daktary?
  • Pamiarkounaje bydło v kommientach
    20.01.2025
    Pavieł - mołodiec. Unynije i otčajanije - eto śmiertnyj hriech.

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja10

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka prapanavaŭ stvaryć u Biełarusi «centry pryciahnieńnia» dla ŭsich kanfiesij4

Jak skłaŭsia los dziaŭčyny, jakaja ŭ 2020-m zaprasiła Łukašenku na taniec?6

Piać biełaruskich biznesaŭ atrymali ad asacyjacyi ABBA pa 5 tysiač jeŭra. Voś kamu dastalisia hrošy9

Tramp zahadaŭ spynić čakanku adnacentavych maniet12

Paźniak zaklikaje Zachad dziela vyzvaleńnia palitviaźniaŭ pačać pieramovy z «hetym varvarskim režymam»61

«Jabłyčny vocat» — sieryjał na realnych padziejach pra instahramnuju machlarku maštabaŭ, u jakija ciažka pavieryć1

Siońnia ŭ minskim aeraporcie było minus 16°S2

Za pracu ŭ Polščy z chłopcam raźličylisia falšyvymi dalarami2

Tejłar Śvift abśvistali na Supierboŭle. Tramp pachvaliŭ hledačoŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja10

Apošniaje miesca pracy danosčycy Bondaravaj — kruhłasutačnaja saŭna. Ale pasada nieviadomaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić