Z turmy ŭ ZŠA vypuścili 80-hadovaha Leanarda Piełcijera — ikonu savieckaj prapahandy
Jon pravioŭ u turmie amal 50 hadoŭ.

Napiaredadni zaviaršeńnia prezidenckaha terminu Džo Bajden źmiakčyŭ pakarańnie Leanardu Piełcijeru — aktyvistu ruchu za pravy amierykanskich indziejcaŭ. Piełcijer byŭ asudžany na dva pažyćciovyja terminy pa abvinavačańni ŭ zabojstvie dvuch ahientaŭ FBR i pravioŭ u turmie amal 50 hadoŭ. Pikiety ŭ jaho padtrymku rehularna prachodzili kala Biełaha doma, a savieckija školniki pisali listy z patrabavańniem vyzvalić jaho, piša Bi-bi-si
Leanard Piełcijer byŭ aryštavany ŭ lutym 1976 hoda, a ŭ krasaviku 1977 hoda sud u Farha (Paŭnočnaja Dakota) pryhavaryŭ jaho da dvuch pažyćciovych terminaŭ. 20 studzienia 2025 hoda Džo Bajden svaim ukazam zamianiŭ źniavoleńnie na chatni aryšt.
Farmalna Piełcijer zastajecca asudžanym, i vina ź jaho nie źniataja. Ale 80-hadovy aktyvist praviadzie reštu žyćcia doma.
1970-ja hady stali kulminacyjaj baraćby karennych amierykancaŭ za svaje pravy. U 1968 hodzie byŭ stvorany Ruch u padtrymku amierykanskich indziejcaŭ (American Indian Movement, AIM). Spačatku arhanizacyja pravodziła mirnyja akcyi: maršy i pikiety z patrabavańniami pierahledzieć adnosiny pamiž fiederalnymi ŭładami i indziejcami, a taksama viarnuć im ziemli, adabranyja ŭ XIX stahodździ.
U 1969 hodzie hrupa «Indziejcy ŭsich plamionaŭ» zachapiła zakinutuju turmu na vostravie Alkatras, spasłaŭšysia na damovu 1868 hoda, pavodle jakoj nieabžytyja fiederalnyja ziemli pavinny viartacca karennym narodam. Alkatras utrymaŭsia pad kantrolem indziejcaŭ amal dva hady i prymusiŭ ułady pajści na pieramovy.
U 1972 hodzie AIM pravioŭ marš «Ściežka parušanych damovaŭ», jaki skončyŭsia sutyknieńniami z palicyjaj u Vašynhtonie. A ŭ 1973 hodzie aktyvisty zachapili pasielišča Vunded-Ni ŭ reziervacyi Pajn-Rydž (Paŭdniovaja Dakota), što pryviało da ŭzbrojenaha kanfliktu.
26 červienia 1975 hoda ŭ Pajn-Rydž pryjechali dva ahienty FBR na mašynach biez apaznavalnych znakaŭ, jakija šukali padazravanaha ŭ kradziažy. Uźnikła pierastrełka, u jakoj zahinuli abodva ahienty i adzin miascovy žychar.
Leanarda Piełcijera abvinavacili ŭ zabojstvie, śćviardžajučy, što streły byli zrobleny ź jaho vintoŭki. Jon uciok u Kanadu, ale byŭ ekstradavany ŭ ZŠA i asudžany.
Spravu aktyvista supravadžali šmatlikija nieadpaviednaści: klučavaja śviedka zajaŭlała, što davała pakazańni pad pahrozami FBR, a balistyčnaja ekśpiertyza ŭstanaviła najaŭnaść niekalkich vintovak. Piełcijer nieadnarazova zajaŭlaŭ, što nie zabivaŭ ahientaŭ.
Za vyzvaleńnie Piełcijera vystupali mižnarodnyja pravaabarončyja arhanizacyi, a taksama viadomyja ludzi, takija jak Nelsan Mandeła, Dałaj Łama, Stynh i Madonna. U SSSR padtrymka nabyła maštab usioj krainy: savieckija školniki pisali listy, a dziaržaŭnyja ŚMI aśviatlali spravu jak prykład zmahańnia za pravy pryhniečanych narodaŭ. Takoj ža ikonaj savieckaj prapahandy była Anžeła Devis.
Kamientary