Chalezin: Moža adbycca momant, kali Łukašenka paprosić uvajści ŭ Biełaruś połk Kalinoŭskaha
Režysior i hramadski dziejač raskazaŭ taksama, što čuŭ ad polskaha dypłamata pra pieramovy Łukašenki z ZŠA.

Mikałaj Chalezin u novym vypusku jutub-pieradačy «Mnie taksama nie padabajecca» śćviardžaje, što za dziesiać dzion da taho, jak hazieta The New York Times apublikavała artykuł ab padrychtoŭcy ździełki pamiž ZŠA i Łukašenkam (vyzvaleńnie palitviaźniaŭ u abmien na sankcyi pa kaliju i bankach), jamu pra heta raskazaŭ adzin znajomy polski dypłamat:
«Dziesiać dzion tamu mnie skazaŭ adzin z polskich supracoŭnikaŭ MZS. (…) Tady ja nie moh pra heta skazać, bo (…) nivodnaha faktu nie było. Jość takaja ideja, jakuju moža razrulić amierykanskaja administracyja, pačaŭšy pieramovy adnačasova ź Jeŭrasajuzam. To-bok kab havaryć pra admienu sankcyj, kab amierykancy patrabavali z adnaho boku, Jeŭrasajuz z druhoha adpuskać palitźniavolenych».
Adnak, jak śćviardžaje režysior, z hetaj idejaj nie ŭsio tak prosta:
«Administracyja Łukašenki patrabuje, kab ludzi, jakich adpuskajuć, adrazu pakidali krainu. Nie ŭsio tak prosta, typu my raźmianiajem — i ŭsio. Nie, tam jość kuča niuansaŭ. Ja tak razumieju, što Łukašenka choča zaścierahčysia ad upłyvu «na ziamli» ludziej, jakija majuć vahu i aŭtarytet», — davodzić Chalezin.
Pa słovach režysiora, navina ab mahčymaści takoj ździełki jość «vialikim siurpryzam dla Pucina» i ciapier Rasija budzie azadačana tym, jak heta paviarnuć u svoj bok.
«U Łukašenki takoje pytańnie: jak mnie atrymać hrošy z hetaha? Jak pačać znoŭ pradavać kalij, jak zapuścić bankaŭskaje asiarodździe, kab jano mahło hetyja hrošy niejkim čynam admyvać-pieramyvać? A ŭ Pucina inšaje pytańnie: jak ja mahu vykarystać Biełaruś dla pastavak uzbrajeńnia z krain-izhojaŭ dla taho, kab jany adpraŭlali hetyja ŭzbrajeńni mnie, a ja ich vykarystoŭvaŭ va Ukrainie. Heta taja dualnaść, jakaja isnuje dla Łukašenki. Tamu što Łukašenka mienš za ŭsio choča vykarystoŭvać svaje mahčymaści dla taho, kab pastaŭlać zbroju Rasii dla vykarystańnia jaje va Ukrainie. I jon heta nie choča nie tamu, što jon lubić ukraincaŭ ci baicca ruskich, a tamu što jon razumieje, što dla jaho heta šmat niepryjemnaściaŭ i heta pahražaje jaho žyćciu i žyćciu jaho synoŭ».
Hety faktar, zaŭvažaje Chalezin, nieabchodna ŭličvać u analizie situacyi.
«Ja vieru ŭ toje, što (…) moža adbycca momant, kali Łukašenka paprosić uvajści ŭ Biełaruś połk Kalinoŭskaha. Jak tolki jon zrazumieje, što pahroza Pucina i pahroza ŭvachodžańnia rasijskich vojsk našmat bolšaja za ŭsie astatnija pahrozy, jon moža paprasić połk Kalinoŭskaha ŭvajści i zastupicca za Biełaruś. Heta jaho antykryzisny mieniedžmient, jaho ŭjaŭleńnie ab žyćci».
«My ŭstupili ŭ niejki zusim inšy histaryčny praces, u jakim ničoha nielha admaŭlać», — aceńvaje Chalezin ciapierašniuju mižnarodnuju situacyju.
Kamientary