Ciapierašniaje pakaleńnie ŭžo amal nia pamiataje, chto heta taki. A ŭ 1991–1993 hh. jon byŭ lepiej znany za samoha Łukašenku. I našmat papularniejšy. Prosta ŭzrost nie dazvalaŭ jamu ŭdzielničać u prezydenckich vybarach.
I tady jon pastanaviŭ zrabić staŭku na Łukašenku. Jon, Hančar i Sinicyn. Tolki hetym trom, samomu sabie i biełaruskamu narodu Łukašenka moh ličyć siabie choć čymści abaviazanym. Dy jašče Kiebiču, jaki vysakarodna «pakryŭ» jaho ŭ historyi z bortpravadničkaj.
Dzima byŭ vielmi pryhožy. Maja stałaja maci lubavałasia im na teleekranie hadzinami – kali jon prapanoŭvaŭ na sesijach čarhovyja zakonaprajekty. Sam jon ščyra mierkavaŭ, što padobny na Alena Dełona. Mažliva, tak jano i było.
U 1994 h., paśla pieramohi, Dzima raźličvaŭ ačolić Kanstytucyjny sud. Ale hałoŭny pieramožca hetaha nie schacieŭ. I Bułachaŭ na daŭhija hady źnik u zabyćcio.
Zrešty, ci viarnuŭsia jon adtul? Što i chto siońnia pamiataje pra Dźmitryja Piatroviča?
Pamiatajuć: byŭ taki.
Pamiatajuć: sarvaŭ referendum pra rospusk Viarchoŭnaha Savietu, inicyjavany BNF. A ź jakoj nahody planavaŭsia hety referendum – ciapier užo heta sprava historykaŭ i palityčna zakłapočanych hramadzian.
Pamiatajuć: hanaryŭsia Kanstytucyjaj 1994 hodu. Toj samaj, pavodle jakoj my i abrali Łukašenku.
Što jašče?..
I tolki tyja, chto viedaŭ jaho asabista, uzdychnuć ab nierealizavanych mažlivaściach hetaha napraŭdu talenavitaha čałavieka, jaki pierastupiŭ cieraz ułasnyja pryncypy – a moža, prosta ich nia mieŭ.
Fota photo.bymedia.net