U kvartale «Minsk-Śviet» zdajecca kvatera z pražyvańniem tolki ŭ budni
Niadaŭna ŭ internecie źjaviłasia abjava pra arendu dvuchpakajovaj kvatery ŭ Minsku za 120 dalaraŭ u miesiac, jakaja vyklikała buru abmierkavańniaŭ.

Cana sapraŭdy pryvabnaja — za poŭnuju dvušku ŭ stalicy, dzie siaredniaja arenda takoha žylla vahajecca ad 400 da 600 dalaraŭ. Adnak kamientatary ŭ sacsietkach adnahałosna aburajucca — i na toje jość važkija pryčyny
Hałoŭnaja padstava chavajecca ŭ umovach arendy. Kvatera zdajecca vyklučna na pracoŭnyja dni — z paniadziełka pa piatnicu. U vychodnyja ž, pavodle słoŭ arendadaŭca, budzie pravodzicca ramont, piša «Minskaja praŭda».
«Zdajecca tolki na pracoŭnyja dni, u vychodnyja budzie rabicca ramont», — havorycca ŭ tekście abjavy.


Heta značyć, arandatar zmoža karystacca žyllom tolki piać dzion na tydzień, a na ŭik-end daviadziecca šukać alternatyvu. Takaja schiema vidavočna nie dla tych, chto šukaje paŭnavartasnaje žyllo.
Ale i heta jašče nie ŭsio. Arenda mahčymaja tolki dla adnaho čałavieka. «Zdajecca tolki adnamu čałavieku, kab mienš było rečaŭ u kvatery», — udakładniajecca ŭ apisańni. Pary ci siemji — pad zabaronaj, a minimalizm u bahažy stanovicca abaviazkovaj umovaj.
Dadajcie da hetaha toje, što kvatera «hołaja» — bieź jakoj-niebudź azdoby: ni mebli, ni techniki, ni navat bazavaha ramontu. Arandataru daviadziecca ŭkłaści siły i srodki, kab zrabić prastoru prydatnaj dla žyćcia.
Reakcyja karystalnikaŭ pradkazalnaja: ad sarkastyčnych žartaŭ da abvinavačvańniaŭ.
«Kali kamu cikava, zdam pakoj u padvale. 200 $. Jość usie zručnaści: spraŭnaja lampačka, na padłozie paddon (možacie pasłać svaje rečy i spać). Zručny vychad na vulicu. Studentam i z chatnimi žyviołami prośba nie turbavać», — žartuje adzin z kamientataraŭ.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary