Pryščepku ad virusa papiłomy čałavieka płanujuć rabić i chłopčykam
Načalnica adździeła hihijeny, epidemijałohii i prafiłaktyki Ministerstva achovy zdaroŭja Ina Karaban paviedamiła ŭ prahramie BiełTA, što ŭ Biełarusi razhladajuć mahčymaść uviadzieńnia pryščepki suprać virusa papiłomy čałavieka (VPČ) dla chłopčykaŭ. Ciapier takuju vakcynacyju ŭžo robiać dziaŭčynkam.

Pavodle słoŭ čynoŭnicy, pryščepka moža być uklučanaja ŭ nacyjanalny kalandar prafiłaktyčnych pryščepak, bo VPČ moža vyklikać surjoznyja zachvorvańni nie tolki ŭ žančyn (rak šyjki matki, inšyja ankałahičnyja prablemy), ale i ŭ mužčyn. Tamu vakcynacyja źjaŭlajecca važnaj mieraj prafiłaktyki.
Z 2025 hoda biaspłatna pačynajuć pryščaplać dziaŭčynak va ŭzroście 11 hadoŭ — mienavita hety ŭzrost vybrany pa anałohii z mnohimi inšymi krainami. Heta tłumačycca tym, što vakcynu treba rabić da pačatku pałavoha žyćcia, kab arhanizm paśpieŭ vypracavać ustojlivy imunitet suprać virusa.
Taksama ŭ Biełarusi płanujuć pašyryć prahramu vakcynacyi i achapić dziaŭčynak 12—13 hadoŭ.
Ina Karaban padkreśliła, što VPČ pieradajecca pieravažna pałavym šlacham. Kali zaražeńnie ŭsio ž adbyvajecca, to ŭ niekatorych vypadkach virus moža źniknuć samastojna praz 1—2 hady, ale heta byvaje nie zaŭsiody. Mienavita tamu prafiłaktyčnaja vakcynacyja da pačatku pałavoha žyćcia ličycca najbolš efiektyŭnaj.
Akramia taho, pradstaŭnica Minzdaroŭja nahadała, što darosłyja žančyny taksama mohuć zrabić vakcynu ad VPČ — ale ŭžo na płatnaj asnovie.
Jakija pryščepki patrebny darosłym, i ź jakoj pieryjadyčnaściu ich stavić
Biaspłatnuju pryščepku ad virusa papiłomy čałavieka pačnuć rabić nieŭzabavie. Vakcyna ŭ Biełaruś užo pastupiła
Biaspłatnaja vakcynacyja biełarusak ad virusa papiłomy čałavieka znoŭ adkładajecca
Vučonyja: 75% vypadkaŭ raku straŭnika možna praduchilić z dapamohaj prostaha lekavańnia
«Łahistyka padvodzić». Kali biełarusak pačnuć biaspłatna pryščaplać ad virusa papiłomy čałavieka?
Kamientary
Ciaham 7-mi hadoŭ ad pačatku analiza razryŭ pamiž HPV(+) i HPV(-) pacyjentkami tolki narastaje.
Malignancy: Tracing the Impact of
Human Papillomavirus on Uterine
Endometrial Cancer in a Nationwide
Population-Based Cohort Study.
Viruses 2023, 15, 2314. https://doi.org/10.3390/v15122314
Copyright: © 2023 by the authors.
Licensee MDPI, Basel, Switzerland. (Baziel, Šviejcarija)
This article is an open access article
distributed under the terms and
conditions of the Creative Commons
Attribution (CC BY) license (https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/).
NRV pa-roznamu pavodzić siabie. Cikaviać jaho stvałavyja kletki epitelija, jakija isnujuć u bazalnym słai, jaki znachodzicca pavierch bazalnaj płastyny. Virus moža stymulavać stvałavuju kletku da dzialeńnia, i tut mahčymyja dva varyjanty:
1. jon budzie replicyravacca adnosna kantralavana, sinchronna z kletkaj haspadarom, vyrazajučy svaimi białkami svaju płaźmidu. DNK kletki haspadara viartajecca u zychodny stan. Adzin z mahčymych vynikaŭ - adnosna biaśpiečnyja sasočkapadobnyja (u niekatorych vypadkach) baradaŭki.
2. jon budzie replicyravacca biezkantrolna, nie vyrazajučy svaju płaźmidu z DNK kletki haspadara, i vyklikajučy tym samym mutacyju hienaŭ puchlinasupressaraŭ p53 i Rb. (Puchlinasupressary skiroŭvajuć kletku z paškodžanaj DNK da prahramujemaj samalikvidacyi - apaptoza. Jany aktyvujucca, jak tolki kletka zaŭvažaje, što jaje DNK paškodžana). Uzrovień hetych białkoŭ upadzie, pačniecca niekantralavanaja pralifieracyja, što i jość pieradrakavym pracesam. Dalej rak.
Adzinaje, što HPV absalutna niecikava, ja dumaju - heta poł čałavieka.
U čałavieka z mocnym imunnym adkazam virus moža syjści sam ciaham 1-2 hadoŭ, ale takich vypadkaŭ niamnoha. Najbolšaja ryzyka dla imunadeficytnych asob, i prosta starych savieckich ludziej, jakich nichto u SSSR nikoli nie vakcynavaŭ ad HPV.
Z momantu infiecyravańnia da momantu abnaružeńnia atypovych kletak projduć hady.
2024-ty płan starta vakcynacyi ad HPV u Rasii. 2025-ty - u Biełarusi.
2006-ty va ŭsim astatnim śviecie.
Zaraz nie čas pisać i čytać durnyja kamienty tut, a čas zrazumieć, što kitajskaja vakcyna Cecolin (HPV-16, 18) narešcie źjaviłasia u Biełarusi, što vakcyny nie pastupajuć u aptečnyja sieci i dastupnyja płatna praz ustanovu vakcynacyi - haradski vakcynacyjny centar. 405 byn Gardasil 4 (HPV-16, 18, 6, 11). Jość i Cervirax (HPV-16, 18). Gardasila 9 (HPV-16, 18, 6, 11, 45, 31, 33, 53, 58) u nas niama.
Luby ekanamist moža paraŭnać vydatki na vakcynacyju z vydatkami na testy pa Papanikałau, užo nie kažučy pra apieratyŭnyja umiašalnictvy, asabliva pry ankałohii.
"Žyćcio, jak śmiarotnaje zachvorvańnie, pieradavajemaje pałavym šlacham" - heta nie prosta stary polski film. Nu nie pačkujemsia my, jak chlebapiakarnyja drožžy, ničoha nie zrobiš. Pałavym šlacham i razmnažajemsia. Strašnaja tajamnica školnaha padručnika pa bijałohii.