Ułada1313

Łukašenka — studentam: «Niama bolš prarasijskaha čałavieka, čym prezident, jaki staić pierad vami»

Kali nas buduć tak «nachilać» braty‑rasijanie, my sydziem ad naftavaj zaležnaści.

Kali nas buduć tak «nachilać» braty‑rasijanie, my sydziem ad naftavaj zaležnaści.»Niama bolš prarasijskaha čałavieka, čym prezident, jaki staić pierad vami», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka 27 maja ŭ Mahilovie na sustrečy sa studentami VNU horada i vobłaści.

Razam z tym, na jaho dumku, u pytańniach pastaŭki biaspošlinnaj nafty Rasija vyrašyła prypierci Biełaruś da ściany. «My padpisali dahavory, jakija stali ŭ našych dziaržavach zakonami. Adzin z zakonaŭ — roŭnyja ŭmovy dla ŭsich subjektaŭ haspadarańnia, — zaznačyŭ Łukašenka. — Jany vyjšli z hetaha pahadnieńnia.

Chto b moh padumać: naša sajuznaja Rasija, heta naohuł fakt taki adzinkavy ŭ suśvietnaj praktycy, vychodzić, heta značyć admaŭlajecca ad vykanańnia hetaha dahavora, jaki byŭ padpisany raniej prezidentami, mnoju, Jelcynym, Pucin pahadziŭsia».

«I pry Pucinie jany vychodziać z hetaha: my nie chočam roŭnych umoŭ, my vam budziem daražej pradavać enierhanośbity i enierharesursy, sabie — tańniej. Ubačyli, što my zanadta šmat ad hetaha atrymlivajem. Dyk my ž madernizavali svaje zavody, u nas hłybinia pierapracoŭki pad 80%. Heta značyć 80% u nas dyzielnaje paliva, bienzin i inšaje i 30% abo 20% — mazut. A ŭ ich 50 na 50, jak było ŭ savieckija časy, jany akazalisia niekankurentazdolnymi nie tolki ŭ Rasii i Biełarusi, ale i na Zachadzie. I jany vyrašyli nas prypierci da ściany, kažuć: addavajcie zavody nam, my vam budziem pastaŭlać biaspošlinnuju naftu.

Heta značyć jany ŭviali pošlinu, jakaja pavialičvała canu ŭ dva razy. I chacieli nas prypierci da ściany», — zajaviŭ Łukašenka.

Pavodle słoŭ biełaruskaha kiraŭnika, biełaruski bok nie zadavalniaje, što Rasija pastavić tolki 6,3 młn. biaspošlinnaj nafty. «Kali nas buduć tak «nachilać» braty‑rasijanie, my sydziem ad hetaj zaležnaści. Nas usio roŭna na kaleni pastavić nielha.

Heta nie tamu, što ja niaŭstupčyvy, u mianie charaktar taki. Za mnoju vy — dziesiać miljonaŭ», — skazaŭ jon.

Łukašenka zajaviŭ, što Biełaruś budzie pradavać akcyi naftapierapracoŭčych zavodaŭ, «ale jany ž chočuć, kab my hetyja zavody addali amal biaspłatna». «Ja im publična skazaŭ: biaspłatny syr u pastcy. Ničoha biaspłatna my nie pradadzim. My nie suprać, ale za dobryja hrošy», — padkreśliŭ biełaruski kiraŭnik.

Frahmienty sustrečy Łukašenki sa studentami byli pakazany na ajčynnych telekanałach.

U viačernija spravazdačy nie była ŭklučana jaho zajava ab tym, što Biełaruś hatova addać kantrolny pakiet akcyj «Biełtranshaza», kali budzie atrymlivać haz pa ŭnutryrasijskaj canie.

Kamientary13

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža31

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić