Zatrymany barysaŭski pravaabaronca Alaksandr Abramovič.

 Pry padrychtoŭcy budaŭničaj placoŭki byli śpiłavanyja dziesiatki sosnaŭ. Fota Elektronnyj Borisov.

Pry padrychtoŭcy budaŭničaj placoŭki byli śpiłavanyja dziesiatki sosnaŭ. Fota Elektronnyj Borisov.

14 červienia a 10 hadzinie ŭ barysaŭskim mikrarajonie Ladzišča pačaŭsia niesankcyjanavany mitynh miascovych žycharoŭ. Ludzi pratestavali suprać pabudovy ŭ rekreacyjnaj zonie vajskovaha špitala AZS.

Miascovy pravaabaronca Alaksandr Abramovič, jaki padavaŭ zajaŭku na mitynh i nie atrymaŭ dazvołu, byŭ zatrymany milicyjantami. Jaho pasadzili ŭ aŭto i sprabavali advieści ŭ pastarunak, ale atrymałasia heta nie adrazu: mitynhoŭcy abkružyli lehkavik i nie davali jamu źjechać.
Ciapier telefon pravaabaroncy nie adkazvaje.

Jak paviedamiła adna z pratestoŭcaŭ Tamara Kavaženka, jakaja na apošnich parłamienckich vybarach pazmahałasia za deputacki mandat z vajskoŭcam, heta byŭ užo druhi mitynh miascovych žycharoŭ. Pieršy sabraŭ 28 traŭnia bolš za 200 čałaviek, jon taksama byŭ niesankcyjanavany. Tady ŭłady nie navažylisia razhaniać žycharoŭ mikrarajona i prapanavali im pravieści schod u miascovaj škole. Na schodzie prysutničali pradstaŭniki RUP «Biełarusnafta-Minskabłnaftarpadukt», kamu naležyć budučaja zapravačnaja stancyja, pradstaŭniki miascovaj ułady. Naprykancy schodu namieśnik staršyni Barysaŭskha rajvykankamu Viktar Sakovič zajaviŭ prysutnym, što rašeńnie vykankama nakont budaŭnictva AZS z ulikam mierkavańnia miascovych žycharoŭ budzie padrychtavanaje da 14 červienia. Adnak da paniadziełka ludzi tak i nie pačuli adkazu ad uładaŭ.

Na pytańnie karespandenta «NN», jakoje rašeńnie pa budaŭnictvie AZS usio ž pryniaŭ vykankam Viktar Mikałajevič ščyra pryznaŭsia, što nie viedaje. «Nie viedaju. Ja nie zajmajusia hetym pytańniem».

Pa słovach Tamary Valancinaŭny, miascovyja žychary prapanavali čatyry placoŭki dla pabudovy zapravačnaj zony, jakija znachodziacca pa-za terytoryjaj žyłoj zony. Miascovyja žychary i biez hetaha narakajuć na składanuju situacyju na darohach mikrarajona, na častyja avaryi. «A tut jašče i AZS zbudujuć!» Akramia taho, abureńnie mieścičaŭ vyklikała toje, što pry padrychtoŭcy budaŭničaj placoŭki byli śpiłavanyja dziesiatki sosnaŭ. Heta pry tym, što mikrarajon i biez hetaha maje małuju zialonuju zonu.

Na schodzie 28 traŭnia pradstaŭnik «Biełarusnafty» paabiacaŭ pasadzić uzamien 2000 drevaŭ. U adkaz aburanyja žychary zajavili, što «sadzić treba nie drevy, a čynoŭnikaŭ».

Mikrarajon Ladziščy i susiedni ź im Dymki sumnaviadomyja svaimi štohadovymi padtapleńniami padvorkaŭ pryvatnaha siektaru. Ciapier ź miesca pabudovy AZS ludziam pryvoziać za niemałyja hrošy piasok. Heta jašče adzin momant, jaki aburaje ludziej i prymušaje ich iści na vulicu. Adno z patrabavańniaŭ — adklikańnie abranaha na parłamienckich vybarach deputata ad 7-j vybarčaj akruhi pałkoŭnika Valeryja Hniłazuba.

Na siońnia pad patrabavańniami spynić budaŭnictva AZS padpisalisia kala 1700 miascovych žycharoŭ. Dapamahali ŭ sbory podpisaŭ i siabry hramadskaj kampanii «Havary praŭdu».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?