«My čuli, što nas za śpinaj nazyvajuć talibami»
Palityk Pavieł Sieviaryniec raspavioŭ, kali pryjšoŭ da Boha, čamu syšoŭ z BNF i jak u Biełarusi štohod zabivajuć dziesiatki tysiač niemaŭlataŭ.
Palityk Pavieł Sieviaryniec raspavioŭ, kali pryjšoŭ da Boha, čamu syšoŭ z BNF i jak u Biełarusi štohod zabivajuć dziesiatki tysiač niemaŭlataŭ.
«Ja zakryŭ Bibliju, adkryŭ znoŭku — i akazałasia, na tym samym miescy»
— Kali ja prykidvaŭ, z čaho pačać razmovu z vami, padumaŭ, što pačnu z taho pytańnia, jakoje mnie zdajecca samym hałoŭnym dla raskryćcia vašaj asoby. Heta pytańnie viery, jakaja, vidavočna, zajmaje vialikaje miesca ŭ vašym ciapierašnim žyćci. Kali vy pryjšli da viery, što stała šturškom?
— U 1998 hodzie za akcyju 2 krasavika suprać abjadnańnia Biełarusi i Rasiei ja trapiŭ u izalatar na Vaładarcy. Paśla taho, jak uźniałasia chvala mižnarodnaj padtrymki, ułady vyrašyli adpuścić mianie na volu na try dni, bo była nahoda — niaščaście ŭ majoj siamji.
Ja tak razumieju, što mianie adpuścili dla taho, kab ja prosta ŭciok z krainy. Adnak ja pryniaŭ rašeńnie, što zastajusia ŭ Biełarusi.
I voś ja viartajusia ŭ turmu, i Alaksiej Frałoŭ daŭ mnie z saboj «Novy zapaviet». Kali ja znoŭ apynuŭsia ŭ kamiery, mnie raptam stała zdavacca, što ja zrabiŭ niešta niezvarotnaje, straciŭ svabodu. Na niejki momant mianie achapiła panika, ja palez u sumku, i pieršaje, na što natknuŭsia, heta była Kniha.
Ja raskryŭ «Novy zapaviet» na ŭdaču i trapiŭ vačyma na radok: «Niachaj nie sumniavajecca serca vaša, vierujcie ŭ Boha, i vierujcie ŭ mianie», — kaža Isus. Heta Jevanhielle pavodle Jana, 14‑y raździeł, pieršy vierš.
Potym ja zakryŭ Bibliju, adkryŭ znoŭku — i akazałasia, što na tym samym miescy.
Heta było dla mianie vielmi mocnym šturškom. Nastupny miesiac na Vaładarcy ja čytaŭ Bibliju i maliŭsia.
— Što heta aznačaje — być ščyrym viernikam u našym siońniašnim hramadstvie? Pavodle statystyki, viernikaŭ u Biełarusi bolš pałovy. Ale spytaj takoha «viernika», jak časta jon chodzić u carkvu — adkaža: raz u try hady. Ci lohka być sapraŭdnym, ščyrym viernikam siarod bolšaści na samoj spravie śvieckich, nie vielmi relihijnych ludziej?
— Być viernikam — heta prosta. Prosta treba vieryć u Boha, treba daviarać Bohu, i ŭsio vierniku sadziejničaje na dabro. Trymajučysia hetaha pryncypu, možna nie chvalavacca za toje, što budzie, možna nie bajacca, što niešta kiepskaje zdarycca, i paźbiehnuć tych prablem i chvalavańniaŭ, što ŭłaścivyja zvyčajnamu čałavieku.
Ale adnačasova hetaja «prostaść» niasie z saboj i peŭny ciažar, heta nialohkaja «prostaść». Bo ŭsie my ludzi hrešnyja, i navat kali my chryścijanie, my nie pazbaŭlajemsia ciažaru hrachu. I voś hety ciažar štodzionnaha pieraadolvańnia hrachu z dapamohaj Božaj — samy vialiki.
«Vystupać za toje, kab hrech byŭ pryznany normaj, my, chryścijanskija demakraty, nie možam»
— Kali pierachodzić da suviazi pamiž vieraj i palitykaj, da dziejnaści Biełaruskaj Chryścijanskaj demakratyi, adnym z sustaršynioj jakoj vy źjaŭlajeciesia, to adna z hałoŭnych pretenzij da BCHD hučyć pryblizna tak — čamu vy vyrašyli, što mienavita vy pavinny vyznačać, što ŭ palitycy maralna, a što — nie? Maŭlaŭ, palityka — takaja ž prafiesijnaja dziejnaść, jak i inšaja, i nielha źmiešvać jaje z relihijaj.
— Taki stereatyp u hramadstvie jość. Ale BCHD — heta nie carkva i nie relihijnaja arhanizacyja. My nie možam na siabie brać funkcyi carkvy i kaściołu i zajmacca propaviedździu albo brać na siabie tłumačeńnie, što duchoŭna, a što nie. Zadača Chryścijanskaj demakratyi — pieraŭtvarać chryścijanskija kaštoŭnaści ŭ pryncypy štodzionnaha palityčnaha j ekanamičnaha žyćcia, kankretnyja palityčnyja i ekanamičnyja zakonaprajekty.
— Ale ŭ chryścijanstvie isnuje šmat kanfiesij, šmat tłumačeńniaŭ Biblii navat u ramkach adnoj pratestanckaj płyni. Chto moža rašać, što pravilna? Pryviadu adzin z apošnich prykładaŭ. Adzin z kiraŭnikoŭ BCHD Alaksiej Šein vykazaŭsia nakont skandalnaha intervju Jarasłava Ramančuka, u jakim toj adkazvaŭ u tym liku i na pytańni pra sieksualnyja temy. Šein u hetaj suviazi zajaviŭ, što «z takimi zajavami Jarasłava Ramančuka budzie składana, navat niemahčyma damovicca ab supolnaj pracy nie tolki z BCHD, ale i z mnohimi pradstaŭnikami pravacentrysckaj apazicyi». Ale Ramančuk taksama ščyry viernik, u intervju dla majoj rubryki jon niadaŭna skazaŭ, što chodzić u kaścioł. Čamu vy rašajecie, što dobra, a što kiepska?
— Tut dla nas kryteram iściny źjaŭlajecca rašieńnie carkvy. Kali ŭsie kanfiesii i cerkvy ŭ Biełarusi asudžajuć lehalizacyju prastytucyi, za što vystupiŭ Jarasłaŭ Ramančuk u svaim intervju (słovy Šeina tyčylisia ŭ asnoŭnym hetaha),
to, biezumoŭna, my z naściarohaj pastavimsia da takoha kandydata.
My razumiejem, jaki śviet vakoł nas, i budziem hutaryć i z Ramančukom, i z Kalakinym, ale vystupać za toje, kab hrech byŭ pryznany normaj, my, chryścijanskija demakraty, nie možam. Tamu chryścijanskija demakraty va ŭsim śviecie vystupajuć suprać lehalizacyi prastytucyi, suprać usynaŭleńnia dziaciej homasieksualnymi parami i hetak dalej.
— Heta značyć, tut vy budziecie iści za carkvoj? Ale carkva mianiałasia ciaham stahodździaŭ. Kali raniej inkvizicyja spalvała ludziej, to ciapier heta pryznana pamyłkaj i za heta carkva vybačałasia. Carkva padtrymlivała i rabstva, i fieadalny ład, ale padychody mianialisia, stanavilisia bolš prahresiŭnymi. I kali carkva źmienić svajo staŭleńnie da toj samaj homasieksualnaści, to što vy budziecie rabić? Uśled za joj budziecie mianiać svaju pazicyju?
— Ja vieru, što takoha nie adbudziecca. Jość niaźmiennyja rečy. Naprykład, staŭleńnie da abortaŭ jak da zabojstva.
Heta nie aznačaje, što my za toje, kab prosta zabaranić aborty.
U BCHD jość zakanadaŭčyja prapanovy, kab napačatku źmienšyć kolkaść abortaŭ i pastavić hetuju prablemu ŭ hramadstvie. Kab hramadstva ŭśviadomiła, što heta zabojstva, a nie chirurhičnaja apieracyja, jak vydaleńnie zuba. U Biełarusi štohod zabivajuć dziesiatki tysiač niemaŭlataŭ!
Uvohule, va ŭsich spravach, jakija tyčacca viery albo vieravyznańnia, my prymianiajem formułu śviatoha Aŭhuścina: «U hałoŭnym — adzinstva, u sprečnym — svaboda, ale va ŭsim — luboŭ».
— Tym nie mienš dziejnaść BCHD apošnim časam siarod vašych kalehaŭ pa demakratyčnym łahiery vyklikaje ŭsio bolšaje razdražnieńnie. Vy čuli, što vas za śpinaj nazyvajuć talibami?
— Čuli. Ale tut nie treba pryhadvać Afhanistan, a lepš pryhadać historyju Biełarusi. Biełaruś — heta zaŭsiody było spałučeńnie chryścijanskaj viery i mocnaha demakratyzmu. I sapraŭdy, rost BCHD — heta fakt. Mahčyma, jon navat bolšy, čym raźličvali našy paplečniki. Mahčyma, chtości dumaŭ, što BCHD zojmie nišu i budzie spakojna ŭ joj pasopvać. Ale my chočam stvaryć viadučuju palityčnuju siłu, što hruntujecca na chryścijanskich kaštoŭnaściach.
Kali ŭ palitykumie bačać siłu, jakaja nabiraje vahu, to razdražnieńnie — samaje mienšaje, čaho možna čakać. Tamu my da hetaha stavimsia spakojna. Ale my chočam zastacca siłaj, jakaja zychodzić nie z pazicyj hvałtu, a z chryścijanskich pazicyj prapanovy alternatyvy. I my ličym, što jaskravaja prapanova z našaha boku ŭrešcie budzie prymacca i pierastanie vyklikać supraciŭ.
«Mnie škada tych ludziej, jakija nie spaznali Boha»
— A jak vy asabista staviciesia da ludziej, abyjakavych da relihii? Voś vy znajomyja ź niejkim čałaviekam, pačynajecie bolš ź im kantaktavać i vyśviatlajecie, što jon zusim nie padzialaje vašych relihijnych pierakanańniaŭ. Vaša staŭleńnie da jaho mianiajecca?
— Mianiajecca. Mnie škada tych ludziej, jakija nie spaznali Boha. Tamu majo pieršaje pamknieńnie — takim ludziam dapamahčy. I ja starajusia im raspavieści pra Boha toje, što ja viedaju.
Jak palityk, ja imknusia heta rabić aściarožna. Razam z tym, mnie zaŭsiody chočacca pierakanać ludziej u praŭdzivaści Jevanhiella i pryncypach chryścijanskaj demakratyi.
— Davajcie ŭzhadajem niekatoryja fakty vašaj bijahrafii. U 1997 hodzie vy byli abrany staršynioj Maładoha Frontu, a ŭ 1999 hodzie, u 23 hady, vy ŭžo byli namieśnikam staršyni Partyi BNF. Vielmi jarkaja i paśpiachovaja palityčnaja karjera. Ale vy daŭno ŭžo nie ŭ Froncie. Čamu tak?
— Heta źviazana z maim žyćciovym šlacham, majoj vieraj, kali ja zrazumieŭ, što šlach adradžeńnia Frontu — heta šlach chryścijanska‑demakratyčny. My z paplečnikami pasprabavali pieratvaryć BNF u partyju chryścijanska‑demakratyčnaha kirunku. Heta było chutka zaŭvažana, i ŭžo ŭ 2001 hodzie tahačasnaje kiraŭnictva BNF pačało zmahacca z chryścijanskaj płyńniu. U vyniku mnie pryjšłosia syści razam z paplečnikami z Maładoha Frontu — i stvarać BCHD.
— Jak vy staviciesia da taho, što zaraz adbyvajecca z BNF — hetyja zvadki, pracesy dzialeńnia i vyhnańnia?
— U hetym jość peŭnaja histaryčnaja zakanamiernaść. Usie ruchi, jakija pryviali da padzieńnia kamunizmu va Ŭschodniaj Jeŭropie, raspalisia. Toje, što zaraz tam adbyvajecca, było zaprahramavana jašče ŭ 1999 hodzie, kali adbyŭsia pieršy padzieł frontu na 2 častki, potym pajšli sproby vyklučeńniaŭ, partyjnych čystak i hetak dalej. Mnie zdajecca, što šlach da adradžeńnia BNF — heta abnaŭleńnie, refarmavańnie Frontu, mahčyma, źmiena nazvy.
— Jak vy z punktu hledžańnia viery ciapier hladzicie na toje, što vy adbyli abmiežavańnie voli, hetak zvanuju «chimiju»? Heta było pakarańnie za niešta albo vyprabavańnie, padrychtoŭka?
— Heta chutčej było vyprabavańnie i padrychtoŭka. Kožny viernik maje svaju pustyniu, kali jon apynajecca ŭdalečyni ad usich, sam‑nasam z Boham, pieraaceńvaje svaje ŭčynki i rychtujecca da čahości.
Dla mianie hod i 9 miesiacaŭ u Małym Sitna — heta była padrychtoŭka da adradžeńnia BCHD. Tam ja dumaŭ, maliŭsia i atrymlivaŭ toj zarad, z dapamohaj jakoha rablu hetuju pracu. Da taho ž, kali kožny dzień u zaniadbanaj viosačcy bačyš žyćcio, jakim žyvuć miljony tvaich suajčyńnikaŭ, — heta vielmi vialikaja navuka dla luboha palityka.
«Nie chaču być prezidentam»
— U vas u BCHD 4 sustaršyni. I kali ŭ pačatku adradžeńnia partyi hety praces najpierš źviazvaŭsia z vašaj asobaj, to apošnim časam vy niejak adyšli ŭ cień na fonie Vitala Rymašeŭskaha, jaki vyłučajecca kandydatam u prezidenty ad BCHD. Vy naŭmysna pryhłušajecie svaju rolu dziela partyi, «dziela ahulnaj spravy»?
— Ja śviadoma kanviertuju svoj asabisty patencyjał u partyjny. I heta varta rabić, bo partyja zaŭsiody zrobić bolš, čym adzin čałaviek. I kali ŭ nas jość kandydat u prezidenty, jon musić być lideram. Tamu treba «sastupić łyžniu», kab jon moh vieści partyju napierad.
A sustaršynstva — heta pytańnie palityčnaj kultury. I my pakazvajem prykład, kali 4 čałavieki doŭhi čas mohuć być na roŭnych i znachodzić parazumieńnie pamiž saboj, paśpiachova vyrašajučy palityčnyja pytańni.
— A sami vy chočacie być prezidentam?
— Nie. Heta nadta ciažki kryž.
Ja ŭsio‑taki liču, što Haspodź daŭ mnie inšaje paklikańnie, i jano źviazana ź litaraturaj. Pišu raman pra Biełaruś.
Palitykaj ja zajmajusia, sychodziačy z adkazu na pytańnie «chto, kali nie ja». Kali baču, što mahu niešta zrabić, a vakoł heta nie robicca, to adčuvaju siabie adkaznym.
— I kali pryjdzie toj momant, kali vy paličycie, što vaša rola ŭ palitycy vykananaja i možna zaniacca lubimaj spravaj?
— Kali ŭ Biełarusi pieramoža chryścijanskaja demakratyja. Kali jana stanie viadučaj palityčnaj siłaj va ŭsioj krainie. I tady my zdolejem pieraŭtvarać Biełaruś u adpaviednaści sa svaimi pryncypami.
— Kali my havorym pra budučuju pieramohu demakratyi, to nakolki jana realnaja ŭžo na hetych vybarach?
— Vieru, što takaja mahčymaść jość. Jana nie vielmi vialikaja, ale jość. Rana ci pozna lubaja dyktatura zakančvajecca, užo zaraz my bačym fazu poźniaha zastoju režymu. I ŭsio heta skončycca niejkaj pierabudovaj. Heta mahčyma ŭžo padčas hetaj kampanii.
— Za svaju palityčnuju karjeru vy bolš za 40 razoŭ zatrymlivalisia milicyjaj i KDB, ahułam praviali pad aryštam bolš za 7 miesiacaŭ — i heta kali nie ličyć hod i 9 miesiacaŭ «chimii». Ale słuchajučy vašy razvažańni pra relihiju, mahčyma, niekatoryja zadaducca pytańniem — a ci heta toj samy śmieły i advažny Sieviaryniec, jakim jon byŭ u 90‑ch? Ci pryjdziecie vy na płošču padčas vybaraŭ?
— Na płošču ja pryjdu, heta adnaznačna. Vieru, što Boh daje śmiełaść i advahu navat tym ludziam, jakija bajacca. I ja vieru, što biełarusy pieraadolejuć svoj strach.
Kamientary