Hramadstva

Z turmy vyzvaleny deputat Aleś Čyhir

Sustrakać Alesia Čyhira z turmy pryjšli niekalki dziesiatkaŭ čałaviek. Jahonyja rodnyja, siabry j paplečniki-deputaty z Mahilevu, Miensku, a taksama inšych haradoŭ Biełarusi. Adnak jahonaje vyzvaleńnie spačatku adterminavali na hadzinu, a zatym na milicejskaj mašynie palityka advieźli dachaty j hetak sarvali sustreču.

Deputat Babrujskaha harsavietu, nastaŭnik historyi Aleś Čyhir vyzvaleny z turmy paśla dziesiaci sutak administracyjnaha aryštu. Nahadajem, što kiraŭnictva ŭpravy adukacyi Babrujsku admoviła jamu ŭ padaŭžeńni pracoŭnaha kantraktu. Spadar Čyhir miarkuje, što heta adbyłosia z pryčyny jahonaha ŭdziełu ŭ prezydenckich vybarach na baku Alaksandra Milinkieviča. Na znak pratestu spadar Čyhir pryviazaŭ siabie łancuhami da słupa kala budynku harvykankamu. Jaho źvinavacili ŭ praviadzieńni niesankcyjanavanaj akcyi i pakarali źniavoleńniem.

Sustrakać Alesia Čyhira z turmy pryjšli niekalki dziesiatkaŭ čałaviek. Jahonyja rodnyja, siabry j paplečniki-deputaty z Mahilevu, Miensku, a taksama inšych haradoŭ Biełarusi. Adnak jahonaje vyzvaleńnie spačatku adterminavali na hadzinu, a zatym na milicejskaj mašynie palityka advieźli dachaty j hetak sarvali sustreču. U kole siabroŭ spadar Čyhir apynuŭsia praź niekatory čas i voś što skazaŭ u pieršyja chviliny pa vyzvaleńni.

(Čyhir: ) «Ja pra heta dumaŭ štodnia. Kali dumaješ, što ciabie čakajuć, što ty patrebny ludziam, što ty siadziš za pravuju spravu, to j siadzieć lohka».

Pavodle Alesia Čyhira, heta byli amal što pieršyja słovy na svabodzie: u turmie ŭsie dziesiać dzion jon siadzieŭ u tak zvanaj adzinočcy. Choć, pavodle spadara Čyhira, inšyja kamery byli pierapoŭnienyja. Za dziesiać dzion skinuŭ 10 kilahramaŭ vahi z pryčyny drennaha charčavańnia. Ale ŭ adroźnieńnie ad inšych viaźniaŭ, damohsia štodzionnych prahułak i vietlivych adnosinaŭ kanvairaŭ. Aleś Čyhir pa-raniejšamu nie pryznaje siabie vinavatym i nie admaŭlajecca ad namieru damahacca svajho adnaŭleńnia na pracy praz sud. Z hetym salidarnyja mnohija jahonyja kalehi-adnadumcy. Havoryć deputat Puchavickaha rajsavietu Aleś Michalevič, jaki pryjechaŭ padtrymać svajho kalehu ŭ Babrujsk:

(Michalevič: ) «My ŭžo deputaty nia pieršy hod, my ŭžo stali vielmi dobrymi siabrami. Kaniečnie, Aleś budzie mieć dapamohu jurydyčnuju, jon budzie padrychtavany da vystupleńnia ŭ sudzie. Bo zvolnić deputata, baćku traich dziaciej. Vielmi dobraha nastaŭnika historyi – heta nie spraviadliva j nie narmalna. I my ličym, što hety svoj šlach treba prajści da kanca».

Deputaty miascovych savietaŭ u roznych haradach Biełarusi zaklikali svaich kalehaŭ dałučacca da hramadzkich akcyjaŭ u padtrymku Alesia Čyhira. Tak, padadzienyja zajaŭki na praviadzieńnie pikietaŭ u Biełaaziorsku, Haradku i Miensku. Schod deputataŭ miascovych savietaŭ demakratyčnaha kirunku prapanavaŭ taksama pravieści "Marš Svabody" z patrabavańniem adnavić na pracy ŭsich svaich kalehaŭ, zvolnienych z-za ich palityčnaj i hramadzkaj dziejnaści.

Kamientary

Pasoł Sidarenka pakončyŭ z saboj, nie vytrymaŭ dopytaŭ KDB

Pasoł Sidarenka pakončyŭ z saboj, nie vytrymaŭ dopytaŭ KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Z-błohier pachvaliŭsia, što ŭ Biardziansku «adpraviŭ na padvał» dziaŭčynu za toje, što jana havaryła ź im pa-ŭkrainsku14

Za danaty buduć sudzić adnaho z najlepšych trejłranieraŭ Biełarusi1

Samy vysoki budynak Minska dasiahnuŭ 42 paviercha4

Palitźniavolenaja dyrektarka vilenskaj drukarni Alesia Bunievič vyjechała ź Biełarusi i ŭźjadnałasia ź siamjoj FOTAFAKT1

Asanž zaklučyŭ ździełku z uładami ZŠA i byŭ vyzvaleny1

Były amierykanski pasoł raspavioŭ, jak Isłam Karymaŭ kinuŭ tapak u svaju dačku Hulnaru5

Čamu biełaruskija ŭłady aścierahajucca zakryćcia miažy z Polščaj?10

Mininfarm vypadkova apublikavaŭ manitorynh niezaležnych miedyja. Voś što šukali čynoŭniki7

U hrupie S dva matčy nie prynieśli hałoŭ. Sierbija — na vylet!

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pasoł Sidarenka pakončyŭ z saboj, nie vytrymaŭ dopytaŭ KDB

Pasoł Sidarenka pakončyŭ z saboj, nie vytrymaŭ dopytaŭ KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →