Pieršaja ź sieryi płyvučych atamnych elektrastancyj «Akademik Łamanosaŭ» była spuščanaja na vadu ŭ Sankt-Pieciarburhu.
AES pavinnaja być uviedzienaja ŭ ekspłuatacyju ŭ 2011 hodzie i budzie składacca z dvuch reaktaraŭ KLT-40 na 35 miehavat, kab zabiaśpiečyć da 70 MVt elektraenierhii (i 270 MVt ciepłavoj enierhii). Heta reaktary z vadoj pad ciskam, jakija ličacca vielmi biaśpiečnymi (adzinaja avaryja reaktara z vadoj pad ciskam da hetaha adbyłasia tolki na stancyi Three Miles Island i abyšłasia biez achviaraŭ). Reaktary KLT-40 vykarystoŭvajucca rasijcami ŭžo doŭhi čas na atamnych ledakołach kłasa «Arktyka» i «Tajmyr». Na pabudavanych u Rasii płyvučych AES jany buduć ustanoŭlenyja na sudny daŭžynioj 144 mietry i vodaźmiaščeńniem 21500 tonaŭ. Da 2015 hodu pavinna być pabudavana prynamsi 7 takich reaktaraŭ.
Pieršaja płyvučaja AES u śviecie — MH-1A — była pabudavanaja ŭ 60-ch dla Armii ZŠA i pastaŭlała da 10 MVt enierhii ŭ zonie Panamskaha kanała z 1968 pa 1975. Potym Złučanyja Štaty vyrašyli admovicca ad vykarystańnia płyvučych AES, kali atamnaja enierhietyka adstała ad času, a ekołahi pryznali jaje ŭvasableńniem šatana. Adnak kali hladziš na naftu, što zalivaje ŭźbiarežža Mieksiki, abo čytaješ pra 230 achviaraŭ pažaru hruzavika, jaki pieravoziŭ paliva ŭ Konha, źnikaje ŭpeŭnienaść, što admova ad atamnaj enierhii razumnaja. Rasijcy śćviardžajuć, što navat u vypadku zatapleńnia sudna pahrozy ekałahičnaj katastrofy niama, dziakujučy braniravanaj pavierchni reaktara. KLT-40 — taki samy reaktar, jak toj, što znachodziŭsia na borcie atamnaj padvodnaj łodki «Kursk», jakaja patanuła 10 hadoŭ tamu. Paśla katastrofy reaktar byŭ vyciahnuty na pavierchniu i adbuksavany da vajenna-marskoj bazy, dzie ź jaho było vykačana paliva.
Kamientary