Muzyčny krytyk Julija Andrejeva piša pra skandał z rasijskim pijanistam Michaiłam Platniovym.
Niekalki dzion tamu suśvietnuju kulturnickuju hramadskaść uzrušyła navina: u Taiłandzie pavodle padazreńnia ŭ zhvałtavańni
Mienš za ŭsio hetamu skandału ździvilisia ŭ samoj Rasiei.
Vikipiedyja daje źviestki, što ŭ 1989 hodzie Platnioŭ prachodziŭ padazravanym pa spravie ab razbeščvańni niepaŭnaletnich, ale jaho apraŭdali, a ŭ 1999—2000 hadach jaho mieli vyklikać śviedkam pa spravie pra vyrab dziciačaj parnahrafii ŭ Rasii j ZŠA.
Michaił Platnioŭ — adzin z tych šmatlikich, na žal, muzykaŭ, čyj ścipły talent jaŭna niepraparcyjny jaho suśvietnaj słavie.U 1978 hodzie Platnioŭ jak pijanist vyjhraje Mižnarodny konkurs imia Čajkoŭskaha ŭ Maskvie. Pieramoha była niebiassprečnaj: publicy bolej padabaŭsia francuzski pijanist Paskal Devuajon. Zatoje Platnioŭ byŭ čystakroŭnym rasiejcam, kamsamolcam i vučniem upłyvovaha člena žury Lva Ułasienki.
Niejki čas paśla konkursu Platnioŭ tak i zastajecca druharadnym savieckim pijanistam. I raptam u śniežni 1987 hodzie atrymlivaje zaprašeńnie vystupić u Vašynhtonie pierad udzielnikami samituHarbačoŭ-Rejhan . Jon zaviazvaje znajomstva z Harbačovym, «družba» ź jakim, pa jahonych słovach, dapamahła jamu ŭ 1990 hodzie zasnavać Rasiejski nacyjanalny arkiestr.
Dla ŭsich, chto cikaviŭsia ŭ toj čas kulturnym žyćciom SSSR, heta było šokam. Dziaržava razvalvałasia, finansavańnia kultury amal nie było, hałodnyja muzykanty natoŭpami rušyli na Zachad i na Uschod. A tut — novy arkiestr. Pry tym, što ŭ
Šok, mabyć, byŭ by jašče macniejšym, kali b hramadskaść daviedałasia, što hety novy «nacyjanalny» arkiestr u sapraŭdnaści byŭ pryvatnym i ŭtrymlivaŭsia na sponsarskija hrošy. U SSSR takoha być nie mahło. Ale ž było! Była navat apiakunskaja rada z «pradstaŭnikoŭ bujnych rasiejskich i zamiežnych kampanij», skład jakoj i tady, i paźniej chavaŭsia ŭ tajamnicy.
Kalektyŭ ź pieršaha dnia svajho isnavańnia staŭ jeździć na hastroli. Pryčym nieabyjakija.
Pieršy hastrolny vystup adbyŭsia ŭ 1990 hodzie ŭ Vatykanie, kudy nie stupała naha savieckaha čałavieka. A kali byli ŭznoŭleny dypłamatyčnyja stasunki ź Izrailem, mienavita RNO pieršym vystupiŭ pierad tamtejšaj publikaj.
Pačynajučy z 1996 hodu, sam Platnioŭ i jahony arkiestr atrymlivajuć samyja prestyžnyja muzyčnyja premii. Najlepšyja arkiestry śvietu zaprašajuć Platniova haściavym dyryžoram. U jahonych zapisach šukajuć (i znachodziać!) asablivuju duchoŭnaść, vytančanaść i hust. Chacia adzinaje, što tam jość, — heta miechaničnaja spraŭnaść i chałodny raźlik.
Na siońniašni dzień hałoŭnymi sponsarami platnioŭskaha arkiestru źjaŭlajucca Fond Michaiła Procharava (rasiejski aliharch) i rasiejskaja dziaržava.Bo arkiestr z 2009 hoda nibyta źjaŭlajecca dziaržaŭnym, chacia na aficyjnym sajcie anijakich źviestak pra jaho prynaležnaść niama. Niama ŭ jaho naźvie i abaviazkovaha słova «dziaržaŭny». Adnak dziaržava mocna padtrymlivaje Platniova.
Pavodle rasiejskich krynic, hadavy biudžet kalektyvu pieravyšaje 75 młn. rasiejskich rub. Ź ich 12,5 młn rub. štohod vydaje Procharaŭ, kala 10 młn rub. składaje ŭłasnaja vyručka. Pavodle pastanovy rasiejskaha ŭrada, u2010—2012 hh. kalektyŭ budzie atrymlivać ź biudžetu pa 50 młn rub. štohod.
Padtrymlivaje Platniova i Rasiejskaja pravasłaŭnaja carkva. 20 maja 2010 hodu arkiestr pad jahonym kiraŭnictvam vystupaŭ u Vatykanie ŭ ramkach pravasłaŭnaha kulturnickaha prajekta «Try Rymy».
Platnioŭ — čałaviek niabiedny. Pavodle paviedamleńniaŭ tajskich ŚMI, u Patai (papularny ŭ rasiejcaŭCiapieraka, pad stracham 25 hadoŭ tajskaj turmy, u paraŭnańni ź jakoj Sibir nakštałt kurortu, jon hetuju majomaść napeŭna kinie i budzie chavacca ŭ Rasiei.seks-kurort ), dzie pijanist žyvie z 1995 hoda, u jaho majucca dva raskošnyja pałacy, dva restarany,spa-sałon , jachta i dva matornyja deltapłany. Naŭrad ci takuju majomaść možna zajmieć na muzykanckija zarobki.