Zasnavany Trockim IV internacyjanał isnuje dahetul. Sprava jaho žyvie?
Trepanacyja čerapa
U mai 1940 hoda na Lva Trockaha, jaki žyŭ u mieksikanskim horadzie Kajaakan, byŭ zrobleny zamach. Kupleny im dom na Avienida V́jena ŭnačy atakavali niekalki čałaviek. Trocki i jaho žonka Natalla Siadova, abudžanyja strełami z kulamiotaŭ, spačatku vyrašyli, što heta śviatočny fiejervierk. Usiaho pa pakoi, dzie jany spali, jak potym kanstatuje palicyja, było zroblena kala 200 strełaŭ. Ale nichto nie paciarpieŭ. Kamandavaŭ atradam słavuty mieksikanski mastak David Sikiejras, kamunist i addany prychilnik Stalina.
Hety epizod uvajšoŭ u viadomy amierykanski film «Fryda», pryśviečany bijahrafii mieksikanskaj mastački Frydy Kało — žonki inšaha znakamitaha mieksikanskaha mastaka Dyjeha Ryviery. Paśla pryjezdu ŭ Mieksiku ŭ 1937 Trocki niejki čas žyŭ u jaho domie. Pra raman Tockaha z Frydaj stała viadoma Natalli i heta ledź nie skončyłasia jaje sychodam. U vyniku Trocki z žonkaj pierajechali ŭ inšy horad.
Tam ahientu NKVD Ramonu Mierkaderu pad vyhladam amierykanca Džeksana ŭdałosia paznajomicca z Trockim. Letam 1940 jon nieklki razoŭ, nibyta vypadkova, padvoziŭ ich pa spravach na svaim aŭtamabili, vykonvaŭ roznyja daručeńni. Adnojčy jon prynios Trockamu svoj rukapis, kab toj jaho acaniŭ.
20 žniŭnia «Džeksan» pryjšoŭ za adkazam. Jon byŭ apranuty ŭ daŭhi płašč, niahledziačy na toje, što śviaciła sonca. Pad płaščom byŭ schavany ledarub, jakim jon, kali Trocki schiliŭsia nad rukapisam, udaryŭ jaho pa hałavie z usioj siły. Zabojca byŭ upeŭnieny, što toj imhnienna pamre. Ale Trocki praniźliva zakryčeŭ, uskočyŭ i staŭ kidać u napadnika ŭsio, što traplała pad ruku — knihi, čarnilnicu, dyktafon, a zatym kinuŭsia na jaho sam. Jamu ŭdałosia navat vyrvać u zabojcy ledarub z ruk. Toj nastolki razhubiŭsia, što nie vykarystaŭ ni nož, ni revalvier, jakija ŭ jaho byli.
Kali Natalla ŭbiehła ŭ kabiniet, tvar Trockaha byŭ zality kryvioj, jakaja ciakła z prabitaha čerapa. U svaich uspaminach Siadova pisała, što ŭ pieršy momant joj padumałasia: mahčyma, niešta zvaliłasia na muža sa stoli, bo ŭ kabiniecie jšoŭ ramont. Na pytańnie: «Što zdaryłasia?» Trocki adkazaŭ: «Džeksan». Potym dadaŭ: «Voś heta i adbyłosia…»
Achoŭniki, jakija prybiehli sa spaźnieńniem, kinulisia na zabojcu i pačali jaho źbivać. Potym jany raspaviali, što Džeksan pramoviŭ: «Jany trymajuć mianie, jany pasadzili maju maci». Ale suviaź z NKVD admaŭlaŭ. (Za zabojstva Trockaha Mierkaderu prysvojać zvańnie Hieroja Savieckaha Sajuza).
Paśla zamachu Trocki pražyŭ amal sutki, choć hłybinia rany ad ledaruba była 7 santymietraŭ. U mozh trapili askabałki rastruščanaj kostki. Trepanacyja čerapa ŭ miascovym špitali skončyłasia niaŭdačaj. Uviečary 21 žniŭnia 1940 hoda Trocki skanaŭ.
«Krasnaja armija vsiech silniej…»
Jość imiony, jakija nazaŭždy zastajucca ŭ historyi jak simvał. Da takich piersanažaŭ naležać Uładzimir Lenin i Leŭ Trocki. Tolki ź Lenina paśla jaho śmierci lapili śviatoha, amal što boha, a Trockaha jašče pry žyćci pačali malavać vyklučna čornymi farbami.
Słova «trackist» u SSSR nadoŭha stała samym strašnym abvinavačańniem, anałaham vyrazu «vorah naroda». Imia revalucyniera vykreślili z usich savieckich padručnikaŭ i knih, pakinuŭšy tolki vyraz Lenina «juduška Trocki».
Dla sučasnych prychilnikaŭ Stalina jon
Miž tym, jašče na pačatku 1920 hoda Trocki inicyjavaŭ zamienu tak zvanaj charčraźviorstki na naturalny padatak u chlebarobnych rajonach Ukrainy, Sibiry i na Donie dy pastaŭku sialanam pramtavaraŭ u abmien na jakasnaje zbožža. Heta aznačała zhortvańnie palityki «vajennaha kamunizmu». Tady CK RKPB nie padtrymała Trockaha. A ŭ žniŭni taho ž hoda na Tamboŭščynie pačałosia sialanskaje paŭstańnie pad kiraŭnictvam byłoha esera Antonava («Antonaŭščyna») Padavić jaho balšavikam udałosia tolki praz dva hady. U
Paniaćcie «čyrvony teror» sapraŭdy prydumaŭ Trocki. Ale ž Lenin taksama havaryŭ i pisaŭ pra nieabchodnaść «masavidnaha terora»- u tym liku, suprać intelihiencyi i śviataroŭ.
Trocki byŭ nie tolki aŭtaram paniaćcia «čyrvony teror», ale i faktyčnym arhanizataram Čyrvonaj armii. Jamu naležyć ideja zrabić čyrvonuju piacikancovuju zorku jaje simvałam. Potym čyrvonaja zorka, razam ź siarpom i mołatam, stanie hałoŭnym simvałam savieckaj dziaržavy. Zastajecca jana, miž inšym, i na hierbie Respubliki Biełaruś.
Piacikancovaja zorka, jak viadoma, jość adnym ź simvałaŭ masonstva. Nienaviśniki Trockaha ličać jaho adnym z hałoŭnych arhanizataraŭ suśvietnaj
«Partyja abaviazana tav. Trockamu…»
Stalin pryznavaŭ kirujučuju rolu Trockaha ŭ Kastryčnickaj revalucyi. U 1918 hodzie jon pisaŭ: «Usia rabota ŭ praktyčnaj arhanizacyi paŭstańnia prachodziła pad kiraŭnictvam staršyni Pietrahradskaha Savieta t. Trockaha. Možna z upeŭnienaściu skazać, što chutkim pierachodam harnizona na bok Savieta i ŭmiełaj pastanoŭkaj raboty
Rola Trockaha jaskrava adlustravana ŭ knizie amierykanskaha žurnalista Džona Ryda «10 dzion, jakija skałanuli śviet». Ryd byŭ vidavočcam revalucyjnych padziej vosieni 1917 ŭ Pietrahradzie. Praź niekalki hadoŭ jaho kniha, pierakładzienaja na rasijskuju movu, była zabaroniena ŭ SSSR i pieravydadziena tolki paśla XX źjezda KPSS.k
U Stalina, adnak, byli padstavy nienavidzieć Trockaha. U
Trocki byŭ bliskučym arataram i publicystam, jaki dazvalaŭ sabie adkryta spračacca ź Leninym na roŭnych. Jon byŭ papularnym u masach. Ni Kamienieŭ, ni Zinoŭjeŭ, ni navat Bucharyn, «Bucharčyk», jakoha nazyvali «ulubioncam partyi», nie mieli tych jakaściaŭ revalucyjaniera, što byli ŭ Trockaha. Trackisty byli, miž inšym, adzinaj palityčnaj siłaj, jakaja realna supraćstajała Stalinu. Jany ładzili mitynhi i demanstracyi pa ŭsioj krainie ŭ padtrymku svajho lidera. Mnohija trackisty zastavalisia niazłomnymi i ŭ stalinskim HUŁAHu. Ich možna było źniščyć fizična, ale nie maralna, jak heta zdaryłasia z Kamienievym, Zinoŭjevym, Bucharynym i inšymi balšavikami pierad tym, jak ich rasstralali.
«Zastralicie mianie, tavaryš Trocki…»
Na samym pačatku 1927 hoda HPU infarmavała Trockaha, što adpaviedna artykułu 57 kryminalnaha kodeksa RSFSR — za kontrrevalucyjnuju dziejnaść jon budzie vysłany ŭ
«Trocki začyniŭsia i admoviŭsia ŭpuścić supracoŭnikaŭ HPU. Heta byŭ znak pasiŭnaha supracivu: raniej jon zaŭsiody sustrakaŭ tak lubuju palicyju, jakaja sprabavała aryštavać jaho. Praz začynienyja dźviery Trocki i aficer, jaki kamandavaŭ atradam, viali pieramovy. Narešcie aficer zahadaŭ łamać dźviery, i ahienty ŭvarvalisia ŭ pakoj. Pavodle dziŭnaha źbiehu akaličnaściaŭ aficer, jaki pryjšoŭ aryštavać Trockaha, słužyŭ u jaho vajennym ciahniku ŭ hady hramadzianskaj vajny adnym z achoŭnikaŭ. Pabačyŭšy byłoha načalnika, jon straciŭ samaŭładańnie i ŭ adčai myrmataŭ: „Zastralicie mianie, tavaryš Trocki, zastralicie mianie“ (…) Uzbrojenyja ahienty źniali ź jaho pantofli, apranuli i, pakolki jon admaŭlaŭsia iści, panieśli jaho pa prystupkach pad kryki i vopli siamji Trockaha…»
Tak apisvaje scenu vysyłki Isaak Dojčer u svajoj knizie «Trocki ŭ vyhnańni». (Varta skazać niekalki słovaŭ pra jaje aŭtara. U 1932 hodzie Dojčer ustupiŭ u šerahi trackistaŭ, za što byŭ vyklučany z kampartyi Polščy. Paśla akupacyi Polščy Dojčer emihravaŭ u Anhliju, dzie nie dałučyŭsia ni da vodnaj z partyj. U 1957 hodzie jon nakiravaŭ list pratestu CK PARP suprać vyklučeńnia z partyi maładych trackistaŭ Jaceka Kurania i Karala Madzieleŭskaha. Praz dvaccać hadoŭ abodva spryčyniacca da stvareńnia «Salidarnaści»).
U
Adnak, vioŭ jon i pierapisku ź siabrami antystalinskaj apazicyi.
Praz hod paśla vysyłki z Maskvy dom Trockaha ŭ
Spačatku Trockaha advieźli ŭ Frunzie (tak nazyvałasia tady stalica Kirhizii), dzie pasadzili na ciahnik, jaki jšoŭ u jeŭrapiejskuju častku SSSR. U darozie jamu paviedamili, što jaho departujuć u Kanstancinopal.
«Zdradžanaja revalucyja»
Z Adesy ŭ Turcyju Trockaha dastavili na sudnie ź simvaličnaj nazvaj «Iljič».
U Turcyi Trockamu było dazvolena žyć na Pryncavych vyspach, u izalacyi ad źniešnieha śvietu. U 1932 jaho pazbavili savieckaha hramadzianstva. Potym byli Francyja, Danija, Narviehija. Narviehija, jakaja pabojvałasia svajho ŭschodniaha susieda — SSSR, imknułasia jak maha chutčej vyšturchnuć Trockaha z krainy. Anhlija i ZŠA, da jakich jon źviartaŭsia z prośbami ab vizie, kateharyčna admovili. Urešcie Trocki nakiravaŭsia ŭ Mieksiku.
Tam jon apublikavaŭ šerah viadomych artykułaŭ — «Pačatak kanca» i «Stalinizm i balšyvizm (Da pytańnia ab histaryčnych i tearetyčnych karaniach Čaćviortaha Internacyjanała)», u jakich rezka krytykavaŭ stalinskuju palityku. U artykule «Stalinizm i balšavizm» Trocki pisaŭ: «Stalinizm staŭ puhaj dla Savieckaha Sajuza i prakazaj suśvietnaha revalucyjnaha ruchu. U carstvie idej stalinizm — ništo. Ale zatoje heta hrandyjozny aparat, jaki ekspłuatuje dynamiku najvialikšaj revalucyi i tradycyju jaje hieraizmu i pieramožnaści. Z tvorčaj roli revalucyjnaha hvałtu ŭ peŭny histaryčny pieryjad Stalin z ułaścivaj jamu empiryčnaj abmiežavanaściu zrabiŭ vysnovu pra ŭsiemahutnaść hvałtu naohuł (…) Kazarma HPU — nie toj ideał, za jaki zmahajecca rabočy kłas».
Trocki nie abmiežavaŭsia tolki krytykaj. U artykule «Što takoje SSSR i kudy jon idzie?» jon pisaŭ: «Sprava nie ŭ tym, kab zamianić adnu panujučuju kliku inšaj, a ŭ tym, kab źmianić samyja mietady kiravańnia haspadarkaj…»
Jasna, što hetyja artykuły, a taksama kniha Trockaha «Zdradžanaja revalucyja», vydadzienaja jašče ŭ 1936, paskoryli raźviazku dramy.
Zapaviet
U pradbačańni raźviazki Trocki ŭ lutym 1940 napisaŭ svoj Zapaviet. Pavodle formy jon nahadvaje palityčny zapavajet Lenina. Ale jość istotnyja adroźnieńni. Pałova teksta zapavieta pryśviečana Natalli Siadovaj. Ich šlub nie byŭ zarehistravany, bo aficyjna Trocki nikoli nie byŭ raźviedzieny ź pieršaj žonkaj — Alaksandraj Sakałoŭskaj, ź jakoj ažaniŭsia ŭ 1898 hodzie ŭ turmie. (Sakałoŭskaja zahinuła ŭ HUŁAHu ŭ 1938). Z Natallaj jon sustreŭsia ŭ 1903 hodzie ŭ Paryžy, i z taho času jany nie razłučalisia. Raman z Frydaj Kało byŭ apošnim, ale daloka nie adzinym u žyćci Trockaha. Bijohrafy zhadvajuć jaho suviaź z anhlijskaj mastačkaj Šerydan, jakaja zachaplałasia revalucyjanieram. Letam 1918 Łarysa Rejśnier razam z mužam Raskolnikavym praviała miesiac u kampanii Trockaha na Uschodnim froncie pad Śvijažskam, paśla čaho pryśviaciła jamu svaju paemu «Śvijažsk».
I ŭsio ž, u svaim zapaviecie Trocki tak pisaŭ pra Natallu Siadovu: «U dadatak da ščaścia być baraćbitom za spravu sacyjalizma los padaravaŭ mnie ščaście być jaje mužam. Amal za sorak hadoŭ našaha supolnaha žyćcia jana zastavałasia nievyčarpalnaj krynicaj vielikadušnaści i piaščoty».
Natalla była pobač z Trockim da apošnich chvilin jaho žyćcia…
Amierykanskija trackisty chacieli pieravieźci jaho cieła ŭ ZŠA, ale dziarždep admoviŭ Trockamu va ŭjeździe navat miortvamu. Piać dzion jaho cieła było vystaŭlena ŭ Kajaakanie dla raźvitańnia, u jakim uziali ŭdzieł trysta tysiač čałaviek. Potym jaho kremiravali. Prach Trockaha pachavany na terytoryi maleńkaj krepaści ŭ Kajaakanie. Darečy, u Mieksicy, jak i ŭvohule ŭ Łacinskaj Amierycy, jaho imia zastajecca nie mienš papularnym siarod revalucyjanieraŭ levaha tołku, čym, skažam, imia Če Hievary.
Dahetul isnuje zasnavany Trockim IV internacyjanał. Sprava jaho žyvie?
Vital Taras
Kamientary