Čatyry źniščalniki VPS ZŠA raspačnuć patrulavańnie pavietranaj prastory krain Bałtyi.
Čatyry źniščalniki VPS ZŠA F-15 °C Eagle u sieradu, 1 vieraśnia, raspačnuć patrulavańnie pavietranaj prastory krain Bałtyi, źmianiŭšy ŭ miežach misii NATO Polšču.
U sieradu na avijacyjnaj bazie ŭ Šaŭlaj adbudziecca cyrymonija pieradačy vachty misii pavietranaj palicyi ad polskaha kantynhientu amierykanskamu, u jakoj voźmuć udzieł vysokapastaŭlenyja vajskoŭcy ZŠA, Polščy i bałtyjskich krainaŭ, paviedamlaje Ministerstva abarony Litvy.
Vajskoŭcy amierykanskich VPS dziejničajuć u jakaści pavietranaj palicyi NATO ŭ krainach Bałtyi ŭžo trecim razam. Raniej jany nieśli vachtu ŭ kastryčniku — śniežni 2005 i kastryčniku — śniežni 2008.
Ciapierašniaja amierykanskaja źmiena, bolšaja častka jakoj prybyła sa stałaha miesca dysłakacyi ŭ Vialikabrytanii, avijacyjnaj bazy Łakienchiet, składajecca z bolš čym 120 vajskoŭcaŭ — piłotaŭ, technikaŭ, miedycynskaha piersanału, hrupy padtrymki, śpiecyjalistaŭ u halinie kamunikacyj. Kiravać misijaj budzie amierykanski
Krainy Bałtyi nie majuć prydatnych dla pavietranaha patrulavańnia samalotaŭ, tamu paśla ich ustupleńnia ŭ NATO z krasavika 2004 achovaj pavietranaj prastory zajmajucca pa čarzie samaloty krain Paŭnočnaatłantyčnaha aljansu, jakija bazujucca na litoŭskim aeradromie Zokniaj za 5 km ad Šaŭlaj.
Nahadajem, u sakaviku ŭ pavietranaj prastory Łatvii, Litvy i Estonii prajšli vučeńni
Kamientary