Naam Chomski: Musalini, Stalin, Buš
Kažuć, što teraryzm – zbroja słabych, adnak heta chłuśnia. Heta pieradusim zbroja mocnych. Svoj ułasny teraryzm Ameryka nazyvaje baraćboj z teraryzmam, – kaža amerykanski dysydent numar 1.
-- Vy ličycie Złučanyja Štaty «hałoŭnaj terarystyčnaj dziaržavaj». Heta hučyć dosyć niedarečna. Ci nie mahli b Vy niejkim čynam abhruntavać Vašuju dumku?
Naam Chomski: Złučanyja Štaty – adzinaja kraina, što adchilaje pastanovy Mižnarodnaha Sudu AAN. Niekali jany rabili heta razam z Enveram Chodžam i Muamaram Kadafi, adnak ciapier Albanija i Libija ŭžo pryznajuć pastanovy Sudu, a ZŠA pa-raniejšamu znachodziacca ŭ vialikadziaržaŭnaj izalacyi.
ZŠA ŭ 80-ch viali terarystyčnuju vajnu suprać Nikarahua, jakuju Sud asudziŭ. Sud abvinavaciŭ tady ZŠA ŭ «niezakonnym užyvańni siły» – ci akurat u mižnarodnym teraryźmie – i zapatrabavaŭ ad ZŠA ŭstrymacca ad złačynstvaŭ i zapłacić vializarnyja reparacyi. Rašeńnie było padmacavanaje dźviuma rezalucyjami Rady Biaśpieki AAN – ZŠA na abiedźvie nakłali veta. I paśla adbyłasia eskalacyja vajny i teroru, h.zn. ataki na cyvilnyja abjekty: sielskahaspadarčyja kaaperatyvy, palikliniki. Hetaja krajniaja prajava mižnarodnaha teraryzmu była padtrymanaja i respublikancami, i demakratami.
Voźmiem najbolš krajni prykład: terarystyčnaja vajna ZŠA suprać Kuby. Jana pačałasia nieŭzabavie paśla taho, jak da ŭłady pryjšoŭ Kastra, u časy kiravańnia prezydenta Ejzenhaŭera, a padčas prezydenctva Kenedzi viałasia ź jašče bolšaj intensiŭnaściu. Kenedzi arhanizavaŭ aperacyju «Manhusta», adnaznačna terarystyčnuju. Kiravaŭ hetaj aperacyjaj brat prezydenta Robert, hieneralny prakuror ZŠA. U ramkach «Manhusty» ahienty CRU ŭzryvali naftachimičnyja pradpryjemstvy, pataplali rybackija sudny, padkładali bomby ŭ hateli – padčas zamachaŭ zahinuli sotni ludziej. Jak śćviardžaje Artur Šlezinhier – historyk, daradca prezydenta Kenedzi i bijohraf jahonaha brata Roberta, – adnym z asnoŭnych pryjarytetaŭ było zrabić tak, kab na Kubu abrynulisia «ŭsie žachi śvietu».
Hetaja vajna supravadžałasia taksama i ekanamičnaj atakaj, splanavanaj takim čynam, kab zakranałasia nasielnictva, bo heta ž kubincy nieśli adkaznaść za toje, što mieli taki, a nia inšy ŭrad. Heta taksama teraryzm. Hetaja ekanamičnaja vajna doŭžycca da siońnia.
Darečy, ZŠA, kali karystacca vyrazam ź leksykonu Buša, «dajuć prytułak» terarystam. Nahadaju, što, pavodle hetaj daktryny, dziaržavy, što dajuć prytułak terarystam, sami terarystyčnyja.
-- Jakim ža terarystam ZŠA dajuć prytułak?
NCH: Ludziam, jakich FBR i Departament justycyi pryznali «bujnymi mižnarodnymi terarystami». Adzin ź ich heta Arlanda Boš, jakoha FBR abvinavačvała ŭ tryccaci terarystyčnych zamachach – taksama i na terytoryi ZŠA, a Departament justycyi nazvaŭ jaho čałaviekam, jaki pahražaje biaśpiecy ZŠA, i patrabavaŭ jaho departacyi. [Boš, miž inšym, ažyćciaviŭ zamach na pasažyrski samalot kubinskich avijalinijaŭ u 1976 h., padčas jakoha zahinuli 73 čałavieki.] Prezydent Buš-starejšy daravaŭ jamu, i Boš ciapier ščaśliva žyvie ŭ Fłorydzie, supracoŭničajučy z terarystyčnymi jačejkami, jakija atakujuć Kubu z terytoryi ZŠA.
Inšy teraryst, jakoha achoŭvajuć ZŠA, – heta Luis Pasada Karyles, kampańjon Boša ŭ zamachu na pasažyrski samalot. Jon adbyvaŭ prysud u Venesuele – heta nad jejnaj terytoryjaj uzarvali kubinski samalot – adnak dzivosnym čynam źbieh z turmy. Znajšoŭ prytułak u Salvadory na vajskovaj bazie, adkul razam z pałkoŭnikam Oliveram Nortam [postać numar 1 u skandale «Iran-Kontras» u 80-ja] pastaŭlaŭ zbroju dla terarystyčnych aperacyjaŭ «kontras» u Nikarahua. Nahadaju, što za ŭdzieł u hetaj aperacyi ZŠA byli asudžanyja Mižnarodnym trybunałam i siabrami Rady Biaśpieki. Paśla Pasada Karyles udzielničaŭ u inšych terarystyčnych akcyjach i, urešcie, pryjechaŭ u ZŠA. Venesueła patrabuje jahonaj ekstradycyi – ZŠA majuć z hetaj krainaj damovu pra ekstradycyju – adnak da hetaha času biezvynikova. Sprava prypynienaja, i ja nie ździŭlusia, kali Pasada Karyles apyniecca, jak i jahony paplečnik Boš, u Fłorydzie.
Voźmiem jašče adzin vypadak: Haici, dzie na pačatku 90-ch šaleŭ teror. Hałoŭnym jahonym siejbitam byŭ Emaniuel Kanstan, pravadyr vajenizavanych hrup, što supracoŭničali z CRU, adkaznych za zabojstva kala čatyroch tysiačaŭ čałaviek. Kali da ŭłady znoŭ viarnuŭsia Žan-Bertran Arystyd [skinuty raniej padčas dziaržaŭnaha pieravarotu], Kanstan źbieh u ZŠA i spakojna žyvie ŭ Kŭinz, u Ńju-Jorku. Haici nieadnarazova prasili jahonaj ekstradycyi, adnak ZŠA prosta ihnaravali ŭsialakija prośby.
Pavodle daktryny Buša, za prytułak terarystam ZŠA musiać być zakidanyja bombami i na ich musić być učynieny napad.
-- Ale na Kubie i ŭ Nikarahua panavaŭ kamunistyčny režym. Šmat chto z tych, chto maje dośvied kamunizmu, paličyŭ by heta za nieabchodny metad baraćby ź im.
NCH: Ale ž ZŠA nie pačali baraćby z Kubaj tamu, što tam była dyktatura! Siońnia nam užo znajomyja dakumenty tych časoŭ, i my viedajem, što ZŠA pačali baraćbu z pryčyny – jak heta akreślili administracyi Kienedzi i Džonsana – «paśpiachovaha niepadparadkavańnia» Kastra palitycy, što ZŠA pravodzili ŭ rehijonie 150 hod, h.zn. z časoŭ daktryny Manro [na padstavie jakoj ZŠA pryznali za saboj prava ŭzbrojenych intervencyjaŭ u rehijonie]. Aścierahalisia – heta čornym pa biełym napisana ŭ dakumentach, – što paśpiachovaje raźvićcio Kuby mahło b mieć upłyŭ na ŭvieś rehijon. Dla amerykanskich palitykaŭ prablemaj była Kastrava dumka pra toje, što hramadztva, jakoje cierpić represii z boku źvierskich režymaŭ, musić brać spravu va ŭłasnyja ruki. Na heta nie było zhody Ameryki, tamu kubincy musili panieści straty.
U Nikarahua nie było kamunizmu, a najbolš važnym abjektam ataki ZŠA i tam, i pa ŭsioj Centralnaj Amerycy byŭ Katalicki Kaścioł. Sprava dajšła da masavych zabojstvaŭ, švadrony śmierci, što karystalisia padtrymkaj ZŠA, zastrelili, naprykład, archibiskupa San-Salvadora Oskara Ramera. U Polščy ŭ poststalinski peryjad adbyvalisia žachlivyja rečy, ale heta nielha paraŭnać z tym, što adbyvałasia ŭ Centralnaj Amerycy ŭ 80-ch.
-- U Polščy taksama zabili viadomaha ksiandza, jaki vystupaŭ suprać ułady...
NCH: I jahonych zabojcaŭ tut ža schapili i pakarali. U Salvadory, dzie archibiskupa zabili siły, źviazanyja z ZŠA, nie viałosia navat śledztva! Takoje rabiłasia cełaje dziesiacihodździe 80-ch, što skončyłasia zabojstvam šaści salvadorskich jezuitaŭ, jakoje ŭčyniŭ elitarny bataljon, abvučany i ŭzbrojeny amerykancami. Toj bataljon raniej zabiŭ dziasiatki tysiačaŭ ludziej. Ci niešta padobnaje było ŭ Polščy?
-- Da 1956 h. ździajśnialisia padobnyja złačynstvy.
NCH: Biezumoŭna, časy Stalina byli žacham, adnak davajcie paraŭnajem Uschodniuju Eŭropu ŭ peryjad paśla Stalina i krainy Łacinskaj Ameryki, što ŭ toj samy čas znachodzilisia ŭ sfery ŭpłyvu ZŠA. Žachi, jakija adbyvalisia ŭ Łacinskaj Amerycy, nielha paraŭnać z tym, što pieražyła Polšča.
Kali chtości pahadžajecca z usieahulnaj idejaj pra pravy čałavieka, to ŭsio, što było zroblena ludziam i hramadztvam Łacinskaj Ameryki, maje pryncypovaje značeńnie dla acenki palityki ZŠA i ŭvohule dla etyčnych standartaŭ, jakimi my karystajemsia ŭ palitycy. Rasiejcy taksama mieli svaje adhavorki, kazali, što abaraniajucca ad amerykancaŭ. Tamu kali niejkija palaki apraŭdvajuć złačynstvy ZŠA tym, što amerykancy abaranialisia ad rasiejcaŭ, dyk jak by tym samym kažuć: «Pravy čałavieka nia majuć dla nas nijakaha značeńnia».
-- Vašaje aznačeńnie teraryzmu davoli šyrokaje.
NCH: U mianie niama ŭłasnaha aznačeńnia teraryzmu, ja karystajusia aznačeńniem, što aficyjna pryznajecca ŭradami ZŠA i Vialikaj Brytanii. Zhodna z hetym aznačeńniem, teraryzm – heta «naŭmysnaje ŭžyvańnie siły albo pahrozy ŭžyvańnia siły z metaj dasiahnieńnia palityčnych, relihijnych ci idealahičnych metaŭ šlacham zapałochvańnia albo ŭcisku». U svaju čarhu brytanski ŭrad nazyvaje teraryzmam «dziejańnie ci pahrozu dziejańnia, ahresiŭnaha i škodnaha, jakoje maje na mecie akazańnie ŭpłyvu na ŭrad, zapałochvańnie hramadztva, a taksama padtrymku jakoha-niebudź palityčnaha, relihijnaha ci idealahičnaha prajektu». Tamu Złučanyja Štaty i Vialikaja Brytanija – hałoŭnyja terarystyčnyja dziaržavy ŭ śviatle tych vyznačeńniaŭ, što pryznajucca ŭładami abiedźviuch krain. Daktryna Buša, dzie idzie havorka pra dziaržavy, što dajuć prytułak terarystam, robić hetaje vyznačeńnie jašče bolš šyrokim.
Kažuć, što teraryzm – zbroja słabych, adnak heta idealahičnaja chłuśnia. Heta pieradusim zbroja mocnych. A svoj ułasny teraryzm ZŠA nazyvajuć baraćboj z teraryzmam.
-- Vy nazyvajecie teraryzmam taksama i takija dziejańni, jak spynieńnie charčovaj dapamohi Pakistanu dla Afhanistanu, što było zroblena na prośbu ZŠA paśla zamachaŭ 11 vieraśnia. Vynikam hetaha byŭ hoład i śmierć vialikaj kolkaści ludziej. Ci Vy ličycie, što ekanamičnyja sankcyi nikoli nie byvajuć pravamocnyja? Kali ŭ 80-ja hady Ronałd Rejhan abvieściŭ sankcyi suprać kamunistyčnaha ŭradu ŭ Polščy, dyk šmat chto z palakaŭ padtrymlivaŭ ich, bo spadziavaŭsia, što heta paskoryć zaniapad kamunizmu. Chacia tut vidavočnaja roźnica – palaki nie ciarpieli hoładu.
NCH: Časam sankcyi mohuć adpaviadać kryteram terarystyčnaha dziejańnia. Adnym z hałoŭnych kryteraŭ jość toje, ci nasielnictva krainy, suprać jakoj abviaščajucca sankcyi, pahadžajecca ź imi; kali tak – viedajem, što časam nasielnictva adkryta pra ich prosić – sankcyi jašče jak pravamocnyja. Dobrym prykładam tut budzie PAR u časy aparteidu. Ciomnaskury lud – kala 80 adsotkaŭ usiaho nasielnictva – ciarpieŭ ad sankcyjaŭ, ale pra ich prasiŭ.
Kanhres ZŠA zaklikaŭ administracyju Rejhana ŭ toj čas da vykanańnia sankcyjaŭ suprać uradu PAR, ale Rejhan nie padparadkavaŭsia zaklikam. U 80-ja hady handlovy abmien pamiž ZŠA i PAR pavialičyŭsia, što było parušeńniem sankcyjaŭ, nakładzienych na PAR Kanhresam. Jašče ŭ 1988 hodzie – za kolki hod da padzieńnia aparteidu – Pentahon z Kolinam Paŭełam u jakaści kiraŭnika złučanych štabaŭ asudziŭ Afrykanski Nacyjanalny Kanhres Nelsana Mandeły jak terarystyčnuju arhanizacyju. ZŠA padtrymlivali taksama ŭrad PAR, kali jon ździajśniaŭ masavyja złačynstvy ŭ susiednich krainach – zhodna z acenkami, u Anhole i Mazambiku zahinuła kala 1,5 młn ludziej.
-- Čamu Vy krytykavali sankcyi suprać Iraku ŭ 90-ja hady?
NCH: Bo heta było złačynstvam. Heta nazyvajuć sankcyjami AAN, adnak heta chłuśnia: heta byli amerykanska-brytanskija sankcyi pad vyhladam AAN, nakiravanyja suprać nasielnictva Iraku. Sankcyi źniščyli sotni tysiačaŭ ludziej i, na moj pohlad, zrabili niemahčymym skidańnie Sadama. Irakcy b jaho vyhnali dakładna hetak ža, jak byli vyhnanyja Sucharta ŭ Indanezii, Markas na Filipinach i inšyja, paraŭnalnyja ź im, jakich ZŠA padtrymlivali da kanca.
Paŭtaraju: isnujuć pravamocnyja i niepravamocnyja sankcyi. Najbolš doŭha ciahnucca sankcyi suprać Kuby – nasupierak voli kubincaŭ, nie zvažajučy na pratesty mižnarodnych arhanizacyjaŭ. Hałasavańni ŭ AAN pakazvajuć, što pieravažnaja bolšaść nia zhodnaja z hetymi sankcyjami. Vynik apošniaha hałasavańnia kolki miesiacaŭ tamu: 178 hałasoŭ suprać, 4 za. Akramia ZŠA, ich padtrymaŭ Izrail, hałasavańnie jakoha ŭ AAN śviedčać pra kalanijalny charaktar hetaj dziaržavy, a taksama Haici i Pałaŭ.
-- Ci sytuacyja z pravam na humanitarnuju ŭzbrojenuju intervencyju padobnaja da sytuacyi z ekanamičnymi sankcyjami?
NCH: Jość takoje viadomaje vykazvańnie, jakoje prypisvajecca Handzi – kali jaho spytali, što jon dumaje pra zachodniuju cyvilizacyju, jon adkazaŭ: «Heta była cudoŭnaja ideja». Ja adkažu hetak ža: humanitarnaja intervencyja była b cudoŭnaj idejaj. Zirniem na historyju XX st. Da druhoj suśvietnaj vajny byli try vypadki «humanitarnaj intervencyi»: uvarvańnie Musalini ŭ Efiopiju, pierachop Sudetaŭ Hitleram, a taksama napad Japonii na Mańčžuryju. Ja iranizuju – heta, viadoma, nie byli humanitarnyja intervencyi, chacia ich padavali hetak. Hitler abiacaŭ, što skončyć etničny kanflikt u Čechasłavakii, a niaboham-čechasłavakam harantuje dostup da niamieckich zdabytkaŭ cyvilizacyi. Kožnaja vajennaja intervencyja padajecca jaje aŭtarami jak humanitarnaja, navat tyja, što ździajśniajucca najhoršymi monstrami. Niajnakš było i sa złačynnaj intervencyjaj SSSR u Vuhorščynie ŭ 1956 h., jakuju savieckija jurysty apraŭdvali prośbaj vuhorskaha ŭradu i abaronaj ad «uzbrojenych bandaŭ», što žadali skinuć «demakratyčna abrany ŭrad». Hetak sama było z amerykanskaj intervencyjaj u Vijetnamie, jakaja apraŭdvałasia «kalektyŭnaj samaabaronaj» i «ŭnutranaj ahresijaj».
-- Chiba nikoli nie było intervencyjaŭ, jakija b ratavali žyćcio vialikaj kolkaści ludziej?
NCH: Paśla druhoj suśvietnaj vajny mnie viadomyja tolki dva vypadki takich intervencyjaŭ. Pieršy – heta napad Indyi na Ŭschodni Pakistan u 1971 h. Padobna na toje, što jon ŭratavaŭ miljony žyćciaŭ. Druhim była intervencyja Vijetnamu ŭ Kambodžu ŭ 1978 h., jakaja pakłała kaniec pałpotaŭskim zabojstvam. Hetyja vypadki, adnak, nie sustrakajucca ŭ dyskusijach pra humanitarnuju intervencyju.
-- Čamu?
NCH: Bo ich ździejśnili «nia tyja» ludzi, i ZŠA zaŭziata vystupili suprać abiedźviuch intervencyjaŭ.
U 1971 h. Pakistan, jaki vyniščaŭ buntoŭnaje nasielnictva [siońniašniaja terytoryja Banhladeš], byŭ chaŭruśnikam ZŠA, i Vašynhton pryhraziŭ Indyi vajnoj. Intervencyja Indyi psavała taksama palityku Hienry Kisindžera [tahačasnaha daradcy ŭ spravach nacyjanalnaj biaśpieki ZŠA] zbližeńnia z Kitajem. [Pakistan byŭ u toj čas rehijanalnym chaŭruśnikam Kitaju].
U vypadku intervencyi ŭ Kambodžy ZŠA i Vialikaja Brytanija tut ža paśpiašalisia z padtrymkaj Poł Pota, u AAN nastojvali, kab skinutyja ŭ vyniku vijetnamskaj intervencyi Čyrvonyja kchmiery zachavali svajo pradstaŭnictva ŭ arhanizacyi [bo byli antysavieckija]. ZŠA padtrymali napad Kitaju na Vijetnam, suprać Vijetnamu byli abvieščanyja jašče bolš suvoryja sankcyi...
-- Ci adpaviadała kryteram humanitarnaj intervencyi aperacyja ŭ Kosavie?
NCH: Da najbolšych złačynstvaŭ u Kosavie dajšło ŭ vyniku bambiožak NATO! I bolš za toje – kamandavańnie Aljansu i administracyja Klintana pradbačyli ich: dastatkova zazirnuć u dakumentacyju Dziarždepartamentu. Źviarnicie ŭvahu, kali łaska, na toje, što zakidy suprać Miłošaviča spačatku abmiažoŭvalisia złačynstvami ŭ Kosavie, jakija adbylisia paśla intervencyi NATO. Adnak jany hladzielisia dvuchsensoŭnymi, i da ich dadali złačynstva ŭ Srebranicy. I heta nazyvajecca humanitarnaj intervencyjaj? Kali daviarać acenkam brytanskaha parlamentu, najbolej złačynstvaŭ u toj čas ździejśniła partyzanskaja Armija Vyzvaleńnia Kosava, što atakavała Serbiju z terytoryi Albanii, što ŭ svaju čarhu vyklikała žorstkuju reakcyju Serbii; a ŭ vyniku – intervencyju NATO, a ŭ jašče nastupnaj dziei – pomstu serbaŭ i złačynstvy suprać žycharoŭ Kosava.
Kali jość žadańnie zrazumieć, što dumała administracyja Klintana adnosna Kosava, varta zazirnuć u knižku Džona Norysa z pradmovaj Stroŭba Tełbata, hałoŭnaha daradcy prezydenta ŭ bałkanskich spravach. Dyk voś, Norys piša, što padčas pryniaćcia rašeńnia pra bambardavańni Serbii ŭ 1999 h. humanitarny bok nia mieŭ nijakaha značeńnia. Tełbat napisaŭ pra heta adkryta – havorka išła pra toje, što Serbija nie pravodzić naležnych sacyjalnych i palityčnych reformaŭ. U svaju čarhu zajavy Klintana i Błera niedvuchsensoŭna śviedčyli, što staŭka ŭ hulni rabiłasia na mahčymaść prymianieńnia siłaŭ NATO. Što ž heta aznačała? «Mahčymaść» u mižnarodnych adnosinach aznačaje dakładna toje ž, što i ŭ mafijoznych adnosinach. Chtości, chto dapuskaje «paśpiachovaje niepadparadkavańnie», musić być pakarany. Abarona žycharoŭ Kosava była nadumanaj pryčynaj. Tak, jak i pradbačyli, sprava skončyłasia strašennymi złačynstvami, za jakija Miłošaviča paśla pastavili pierad sudom. Adnak, pakolki razumieli, što paśla intervencyi sprava dojdzie da złačynstva, niachaj nichto nie raskazvaje kazak pra humanitarnuju intervencyju. Heta cynizm.
-- Tamu Vy ličycie, što amerykanskija pravadyry, jakija spasyłajucca na humanitarnuju intervencyju, heta prosta cyniki i kryvadušniki, a idealistyčnaja rytoryka, «misijanerstva» Ameryki – maskiroŭka dla ekanamičnych intaresaŭ? Moža, adnak, niekatorymi kiruje idealizm, sapraŭdnaja viera ŭ raspaŭsiud demakratyi?
NCH: Kali my chočam pavodzić siabie jak svabodnyja ludzi, dyk da zajavaŭ pravadyroŭ treba stavicca krytyčna.
Usie vialikija pravadyry ŭ historyi abviaščali misijanerskija mety. Musalini kazaŭ, što jon maje za metu dałučeńnie barbarskich etyjopaŭ da cyvilizacyi; jon žadaŭ dałučyć ich da zachodniaj cyvilizacyi. Dziaržaŭny departament ZŠA jaho tady dobra-tki padtrymaŭ. Pramovy japoncaŭ, što ŭčynili napad na Mańčžuryju, byli poŭnyja vysakarodnaj rytoryki. Stalin taksama kazaŭ, što abaraniaje nacyjanalnyja mienšaści i zmahajecca z fašyzmam. U francuzaŭ była «cyvilizacyjnaja misija» ŭ Alžyry...
U Amerycy ŭsio toje samaje, zabudźciesia na amerykanskuju vyklučnaść. Kožnaja mocnaja dziaržava zaŭždy była «vyklučnaj» adnym i tym ža čynam. Nivodzin čałaviek, kali jon pry svaim rozumie, nie ŭsprymaje surjozna zajavaŭ palityčnych kiraŭnikoŭ. Moža być, Hitler vieryŭ, što niasie Čechasłavaččynie mir. Ale jakoje značeńnie maje toje, u što jon vieryŭ?
-- Vy paraŭnoŭvajecie Buša z Hitleram i Stalinym?
NCH: Nie, ja tolki śviadoma nazyvaju ich proźviščy, bo heta najvialikšyja pačvary ŭ historyi, i ja chaču pakazać, što abviaščeńni namieraŭ hetak ža nia majuć značeńnia ŭ vypadku Hitlera, Stalina, jak i ŭ vypadku kožnaha kiraŭnika dziaržavy. Treba ŭbačyć, što idzie za zajavami. Ci Vam viadomyja niejkija dokazy taho, što Ameryka žadaje raspaŭsiudžvać demakratyju na Blizkim Uschodzie?
-- A Vam?
NCH: Niadaŭna vyjšła knižka Tomasa Karozersa, historyka, jaki ŭ časy kiravańnia Rejhana pracavaŭ u Dziaržaŭnym departamencie, a ciapier zajmajecca tematykaj sudziejničańnia demakratyi ŭ Fundacyi Karnehi dziela miru va ŭsim śviecie [Carnegie Endowment for International Peace – upłyvovy daślednicki centar u Vašynhtonie]. Karozers piša pra ščyruju addanaść Ameryki spravie raspaŭsiudžvańnia demakratyi i h.d. i razam z tym źviartaje ŭvahu na toje, što kožny ŭrad ZŠA znachodzicca ŭ šyzafreničnaj sytuacyi: Ameryka padtrymlivaje demakratyju tady i tolki tady, kali heta spryjaje jaje stratehičnym i ekanamičnym intaresam.
Takim čynam, čamu tak šmat intelektuałaŭ, čamu amal 100 adsotkaŭ amerykanskich žurnalistaŭ vierać u zajavy Našaha Najdaražejšaha Pravadyra? Čamu jany pavodziać siabie jak paŭnočnyja karejcy? Karejcaŭ z Poŭnačy možna apraŭdać, bo jany žyvuć pry dyktatury. Adnak kali zachodnija intelektuały pavodziać siabie jak paŭnočnyja karejcy – apraŭdańniaŭ niama. Heta dobraachvotnaje padparadkavańnie ŭładzie.
-- Šmat chto z byłych uschodnieeŭrapiejskich palitviaźniaŭ, padtrymlivajučy irackuju vajnu, kazali: my hladzim na śviet z perspektyvy viaźniaŭ sumleńnia – vajna, jakaja skinie Sadama, spraviadlivaja, bo vyzvalić pa-źviersku katavanych palityčnych viaźniaŭ.
NCH: A chto padtrymlivaŭ Sadama Chusejna, kali hetych viaźniaŭ katavali? ZŠA i Vialikaja Brytanija, Francyja, Rasieja, Niamieččyna i inšyja taksama.
-- Moža, hetyja krainy chacieli vypravić svaju pamyłku?
NCH: Niaŭžo ž? Pahladzicie: Sadama sudziać za złačynstvy, ździejśnienyja, miž inšym, u 1982 h., dakładna tady, kali Ronałd Rejhan davioŭ da taho, što Irak byŭ vykreśleny ź śpisu krainaŭ, što padtrymlivajuć teraryzm. Dziakujučy tamu ZŠA mahli dasyłać Sadamu vializarnuju dapamohu, u tym liku i srodki, što rabili mahčymym raspracoŭku zbroi masavaha źniščeńnia. U Bahdad adpravili Donałda Ramsfełda, kab damahčysia palityčnaj vyhady. Heta byŭ čas, kali Sadam čyniŭ złačynstvy i dzikaści, truciŭ kurdaŭ hazam, a jahonaja palityka nie źmianiłasia i paśla zakančeńnia vajny ź Iranam... Hetki stan stasunkaŭ Ameryki ź Irakam ciahnuŭsia da napadu na Kuvejt. Dajšło da intervencyi, ZŠA stanoviacca haspadarami sytuacyi. U 1991 h. uspychnuła paŭstańnie šyitaŭ u paŭdniovym Iraku, jakoje, padobna na toje, skinuła b Sadama. ZŠA dapamahajuć tyranu ŭ zadušeńni paŭstańnia; zahinuli dziasiatki tysiačaŭ paŭstancaŭ. I Vašynhton akuratna tłumačyć, čamu padtrymaŭ tyrana, – davajcie nia budziem udavać, što heta nia viedama, my nie ŭ Paŭnočnaj Karei.
-- Bo bajaŭsia palityčnaha šyickaha ruchu?
NCH: Dastatkova ŭziać New York Times, karespandent jakoha pisaŭ: režym Sadama ŭratavany, bo byŭ dasiahnuty kansensus pamiž ZŠA i sajuźnikami – Vialikaj Brytanijaj i Saŭdaŭskaj Arabijaj. Paličyli, što Sadam daje bolšyja spadziavańni na stabilizacyju ŭ rehijonie, čym ludzi, jakija sprabavali jaho skinuć. Tomas Frydman, tahačasny dyplamatyčny karespandent – na maju dumku, hołas Dziaržaŭnaha departamentu ŭ New York Times – pisaŭ, što najlepšym vyjściem byŭ by žalezny režym kaho-niebudź takoha, jak Sadam, choć i nie jaho, bo jon stvaraje Amerycy prablemy. Ale pakolki nikoha inšaha nie było, kiravać dalej musiŭ jon. Paśla byli ekanamičnyja sankcyi, jakija spustošyli irackaje hramadztva, zabili sotni tysiačaŭ ludziej i ŭmacavali Sadama.
Kali niechta kaža, što choča baranić i ratavać pieraśledavanych palityčnych dziejačaŭ, niama ničoha praściejšaha, jak pajechać u krainy-prateže Ameryki: Kalumbiju, Salvador, Hvatemału. U Kalumbii zabivajuć bolš prafsajuznych dziejačoŭ, čym va ŭsich inšych krainach śvietu, razam uziatych, i hetaja kraina siońnia – asnoŭny adrasat vajennaj dapamohi ZŠA. Voźmiem Tureččynu, dzie ŭ 90-ja hady padčas etničnych čystak sotni tysiačaŭ ludziej vyhnali z damoŭ, źniščyli tysiačy viosak, zabili tysiačy ludziej. Chto heta padtrymlivaŭ? Klintan pastaŭlaŭ u Tureččynu zbroju, što składała kala 80 adsotkaŭ uzbrajeńnia hetaj krainy. Tureččyna była na toj čas – razam ź Izrailem i Ehiptam – hałoŭnym adrasatam amerykanskaj vajennaj dapamohi. Ci kaho-niebudź heta chvaluje? Ci palitviaźniaŭ tam nie katujuć? Biezumoŭna, katujuć.
Ja byŭ u Tureččynie ŭ jakaści dapamožnaha abaroncy ŭ pracesie vydaŭca, jakomu pahražaŭ astroh za vyjaŭleńnie praŭdy pra złačynstvy i lutaść, jakija turecki ŭrad učyniŭ u dačynieńni da kurdaŭ. Ci ZŠA ŭmiešvalisia ŭ spravie abarony pravoŭ čałavieka? Klintan tady vysłaŭ tureckamu ŭradu jašče bolej zbroi.
-- Što vy adkazvajecie tym, chto ličyć, što Vašyja pohlady «antyamerykanskija»?
NCH: «Antyamerykanizm», «nianaviść da Ameryki» – heta roznyja varyjanty adnaho i taho ž ačarnieńnia krytykaŭ palityki ZŠA, jakija, adnak, mohuć zachaplacca krainaj, ludźmi, kulturaj. Hetaje abvinavačvańnie jość vynikam atajesamleńnia hramadztva z uładaj. Heta sposab myśleńnia, što pachodzić naŭprost z tatalitaryzmu. Kali b u niejkaj eŭrapiejskaj krainie niechta abvinavaciŭ krytykaŭ uradu, naprykład, u «antyitaljaniźmie» ci «antyhišpaniźmie», dyk jaho b abśmiajali, nu, moža, nie ŭ časy Musalini i Franko.
-- Ja b chacieŭ jašče zapytacca pra spadčynu zamachaŭ 11 vieraśnia – asabliva pra strach. U jakoj stupieni jon vyznačaje ciapierašniaje stanovišča amerykancaŭ i palityku ZŠA?
NCH: Strach prysutničaje ŭ amerykanskim palityčnym dyskursie i kultury z kalanijalnych časoŭ. Jon, peŭna, maje niešta supolnaje z charaktaram našaj historyi, z zavajavańniem kantynentu. Kali vyniščajecca miascovaje nasielnictva, jak heta było zroblena z karennymi amerykancami, kali ekspluatujecca praca niavolnikaŭ, jość čaho bajacca, bo nieviadoma, kali hetyja «niebiaśpiečnyja ludzi» vystupiać suprać nas.
Viadomy litaraturny tearetyk Brus Franklin prasačyŭ nitku strachu ŭ amerykanskaj papularnaj litaratury. Akazałasia, što my zaŭsiody adčuvali siabie pad pahrozaj mahutnych vorahaŭ, jakija žadajuć nas źniščyć. I zaŭsiody ŭ apošniuju chvilinu źjaŭlajecca superhieroj-zbaŭca albo niejkaja niezvyčajnaja zbroja, jakaja cudoŭnym čynam vyratoŭvaje nas ad hibieli. Vialikaja častka papularnaj litaratury i amal usio halivudzkaje kino raspaviadaje pra heta – źmianiajucca tolki vorahi. Franklin iranizuje, što tyja, chto nibyta musić nas źniščyć, zaŭsiody pad našym botam. Hetak było ź indziejcami, čornymi, kitajcami. Prahresiŭny piśmieńnik Džek Łondan niekali napisaŭ knižku, u jakoj zaklikaŭ – dasłoŭna – da vyniščeńnia bakteryjalahičnaj zbrojaj ŭsiaho nasielnictva Kitaja, bo inakš jany da nas dabiarucca i źniščać nas. Kitajskija rabotniki, jakija budujuć amerykanskuju čyhunku i myjuć našu brudnuju vopratku, musili być nibyta častkaj planu našaha źniščeńnia.
Prezydent-demakrat Lindan Džonsan kazaŭ padčas vijetnamskaj vajny, što biez najbolš daskanałych pavietranych sił Ameryka – jak «biezdapamožny hihant sa źviazanymi rukami». U pramovie da žaŭnieraŭ u Vijetnamie jon kazaŭ, što na śviecie žyvie 3 młrd ludziej, a nas tolki 200 młn, tamu my składajem tolki adnu piatnaccatuju častku čałaviectva. Tamu nas mohuć atakavać, adabrać usio, što ŭ nas jość, – a ŭ nas jość usio, čaho jany žadajuć. Heta psychalahična zrazumieły refren imperyjalizmu, što paŭtarajecca znoŭ i znoŭ: kali napadaješ na krainu, u ciabie pavinna być racyjanalnaja padstava, bo ty nia možaš pryznać, što ty zabojca i pačvara.
Ale 11 vieraśnia było čymści realnym. Heta, vidać, byŭ najbolš biaźlitasny terarystyčny zamach u historyi. Terytoryja ZŠA była atakavanaja ŭpieršyniu paśla 1814 h., kali byŭ spaleny Vašynhton, – nia ŭličvajučy Perł-Harbar, bo heta była kalonija. Tamu ŭ nas jość usie padstavy, kab bajacca. Paśla 11 vieraśnia ja dumaŭ, što nadydzie seryja atak. Ameryka atakavała inšyja krainy, teraryzavała ichnaje nasielnictva, a tut raptam koła historyi paviarnułasia proci nas. Heta vyklikała šok i žach. Amerykanskaja vyviedka pryjšła da vysnovy, što ataka atamnaj «brudnaj bombaj», chutčej za ŭsio, niepaźbiežnaja ŭ bližejšuju dekadu. Ja padzialaju hetyja strachi.
Na žal, administracyja Buša dziejničaje takim čynam, što robić hetuju pahrozu jašče bolš realnaj. Ci sapraŭdy jany nie razumieli taho, što, napadajučy na Irak, pavialičvajuć pahrozu?
Adnak jość jašče adzin, absalutna niezvyčajny vynik zamachaŭ 11 vieraśnia: adkryćcio čałaviečych rozumaŭ, što robić bolš adkrytym hramadztva. Raniej bolšaść amerykancaŭ nia mieła nijakaha ŭjaŭleńnia pra vonkavy śviet. Paśla 11 vieraśnia šmat kaho pačało cikavić, što adbyvajecca ŭ śviecie. Vydaŭcy masava pačali pieravydavać małatyražnyja krytyčnyja knižki z pačatku 80-ch, i jany ciapier vydatna pradajucca – ja sam heta adčuvaju. Nikoli nie było hetulki zaprašeńniaŭ, kanferencyjaŭ, lekcyjaŭ, tysiačaŭ ludziej, što prychodziać na sustrečy pa ŭsioj Amerycy... Heta napaŭniaje aptymizmam i vyklikaje nadziei na adnaŭleńnie demakratyi.
?
Naam Chomski (Noam Chomsky, Naam Čomski), nar. 1928 h., vybitny linhvist, baćka jakoha pachodzić z Ukrainy, a maci – ź Biełarusi. Stvaralnik hieneratyŭnaj hramatyki, prafesar Masačuseckaha Technalahičnaha Instytutu na pensii. Šmat jakija levyja ruchi ŭvažajuć jaho za svajho duchoŭnaha nastaŭnika.
?
Bolej na temu:
procilehłyja mierkavańni par ZŠA i ich upłyŭ na śviet i Biełaruś čytajcie na pałosach "Kamentaroŭ i mierkavańniaŭ" ŭ №39 "Našaj Nivy".
Na hetu temu hł. taksama:
Buš pryčynaj vysokich cenaŭ na naftu? Hutarka z palitolaham Dzianisam Mieljancovym pra sučasnuju Ameryku i ŭpłyŭ jaje zamiežnaj palityki na sytuacyju ŭ Biełarusi.
Ci jość alternatyva daminacyi ZŠA? Tak. Heta chaos, – miarkuje Ŭołter Raseł Mid.
Ameryka, Ameryka… Procilehłyja mierkavańni pra ZŠA i ichny ŭpłyŭ na śviet i Biełaruś.
?
Bolej na temu:
procilehłyja mierkavańni par ZŠA i ich upłyŭ na śviet i Biełaruś čytajcie na pałosach "Kamentaroŭ i mierkavańniaŭ" ŭ №39 "Našaj Nivy".
Na hetu temu hł. taksama:
Ci jość alternatyva daminacyi ZŠA? Tak. Heta chaos, – miarkuje Ŭołter Raseł Mid.
Ameryka ničym nia lepšaja za inšyja imperyi. Svoj ułasny teraryzm Ameryka nazyvaje baraćboj z teraryzmam, – kaža amerykanski dysydent numar adzin Naam Chomski.
Ameryka, Ameryka… Procilehłyja mierkavańni pra ZŠA i ichny ŭpłyŭ na śviet i Biełaruś.
?
Bolej na temu:
procilehłyja mierkavańni par ZŠA i ich upłyŭ na śviet i Biełaruś čytajcie na pałosach "Kamentaroŭ i mierkavańniaŭ" ŭ №39 "Našaj Nivy".
Na hetu temu hł. taksama:
Ci jość alternatyva daminacyi ZŠA? Tak. Heta chaos, – miarkuje Ŭołter Raseł Mid.
Ameryka ničym nia lepšaja za inšyja imperyi. Svoj ułasny teraryzm Ameryka nazyvaje baraćboj z teraryzmam, – kaža amerykanski dysydent numar adzin Naam Chomski.
Ameryka, Ameryka… Procilehłyja mierkavańni pra ZŠA i ichny ŭpłyŭ na śviet i Biełaruś.