Kultura22

U Miensku adkryłasia vystava Mikoły Kupavy

U litaraturnym muzei Maksima Bahdanoviča ŭ Miensku adkryłasia vystava Mikoły Kupavy «Biełaruski los XX stahodździa». Mastak pryśviaciŭ jaje 100-hadovamu jubileju hazetaŭ «Naša Niva» i «Naša Dola».

U litaraturnym muzei Maksima Bahdanoviča ŭ Miensku adkryłasia vystava Mikoły Kupavy «Biełaruski los XX stahodździa». Mastak pryśviaciŭ jaje 100-hadovamu jubileju hazetaŭ «Naša Niva» i «Naša Dola».

Vystavu składajuć tyja raboty Mikoły Kupavy, tematyka jakich źviazanaja ź Vilniaj času zasnavańnia i vydańnia «Našaj Nivy». Adnoj z metaŭ vystavy było nahadać i pra stohadovy jubilej hazety «Naša Dola», jakaja taksama pakinuła značny śled u historyi nacyjanalnaha adradžeńnia, kaža spadar Kupava:

(Kupava: ) «Jak i taja «Mužyckaja praŭda» – siem numaroŭ, tak i «Naša Dola» – šeść numaroŭ. A faktyčna, z hetaha ž usio i pačynałasia. Moža być, heta «Naša Niva» stałasia praciaham, bo tyja ž samyja ludzi jaje vydavali».

U ekspazycyi partrety zasnavalnikaŭ «Našaj Doli» j «Našaj Nivy» – bratoŭ Ivana i Antona Łuckievičaŭ, vydaŭcoŭ i aŭtaraŭ – Janki Kupały, Ciotki, Maksima Bahdanoviča, vyjavy Vilni j jaje histaryčnych budynkaŭ. Razam vystaŭlenyja 23 raboty, nad jakimi mastak pracavaŭ niekalki hadoŭ. Voś što Mikoła Kupava havoryć pra admietnaść vystavy:

(Kupava: ) «Jana admietnaja tym, što tut, na hetaj vystavie, karanicca biełaruskaja ideja. Voś heta toje, z čaho pačynałasia našaje adradžeńnie ŭ XX stahodździ. Unutry kožnaha tvoru heta prysutničaje, tak ci hetak».

Vystava ŭ honar jubileju najstarejšych biełaruskich hazetaŭ «Naša Dola» i «Naša Niva» prachodzić u muzei Maksima Bahdanoviča nie vypadkova. Havoryć navukovaja supracoŭnica muzeju Iryna Myškaviec:

(Myškaviec: ) «Maksim Bahdanovič byŭ ciesna źviazany z «Našaj Nivaj». Hetaja hazeta dała šturšok dla raźvićcia jahonych tvorčych zdolnaściaŭ. Litaraturny muzej Maksima Bahdanoviča hanarycca tym, što ŭ fondach maje «Našu Nivu» i «Našu Dolu» stohadovaj daŭniny. I kali trymaješ u rukach hetyja hazety, to adčuvaješ, što dakranajeśsia da sapraŭdnaj historyi. I takoje tvorčaje pieraasensavańnie Mikołam Kupavam hetaj temy havoryć pra toje, što my pamiatajem, šanujem i praciahvajem raspačataje našymi papiarednikami».

Vystava Mikoły Kupavy «Biełaruski los XX stahodździa» prymierkavanaja da 60-hadovaha jubileju mastaka i 40-hodździa jahonaj tvorčaści.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:42

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Usie naviny →
Usie naviny

Stajać na adnoj nazie z knihaj na hałavie ŭ pamiać pra błakadu Leninhrada. Čynoŭniki zapuścili vielmi dziŭny čelendž da 9 Maja41

Samyja chałodnyja i samyja vietranyja miescy Biełarusi — praviercie svoj horad

Mer ukrainskaha Kanatopa abvinavaciŭ ułady Sumaŭ u arhanizacyi ŭznaharodžańnia vajskoŭcaŭ10

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:42

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić