Histaryčnaje miesca biełaruskaj nacyi zaŭsiody chvalavała rozumy patryjotaŭ. U ciapierašni čas nazirajecca prasoŭvańnie idei bałcka-słavianskaha pachodžańnia biełarusaŭ. Na pytańni «Našaj Nivy» adkazvaŭ daśledčyk tradycyjnaj biełaruskaj kultury Alaksiej Dziermant.

Naša Niva: Jakaja etymałohija słova Kryŭja? Adkul jano pachodzić?

Alaksiej Dziermant: Nabolšaja pierakanaŭčaja etymałahičnaja viersija źviazvaje pachodžańnie najmieńnia kryvičy i, adpaviedna, ziamli jakuju jany nasialali — Kryvii, Kryŭi z bałckimi słovami dla aznačeńnia śviataroŭ: krivis, kriwe, Krivė-Krivaitis. Hetak, pavodle aŭtarytetnaha znajcy bałta-słavianskaj daŭniny Uładzimira Taparova, kryvičy mohuć uśviedamlacca jak sovieasablivaje plemia śviataroŭ. Heta ŭskosna paćviardžajecca i tym, što abšar, nasieleny kryvičami, heta Vialiki jeŭrapiejski vodapadzieł, terytoryja, adkul biaruć pačatak najbujniejšyja reki Uschodniaj Jeŭropy — Dziapro, Dźvina i Vołha. U staražytnaści hetkija ziemli, skul biaruć pačatak vialikija reki zvyčajna sakralizavalisia i ŭvažalisia ź śviatyja. Takim čynam, Kryvija — heta našaja Śviataja ziamla.

NN: Terytoryja raśsialeńnia kryvičoŭ nie achoplivała ŭsiu Biełaruś. Čamu paśla Vacłava Łastoŭskaha nazvu Kryŭja atajasamlajuć ź Biełaruśsiu?

AD: Udakładniu — nie achoplivała ŭsiu sučasnuju Biełaruś. Ale jadravaja častka byłoj kryvickaj terytoryi amal dakładna adpaviadaje paŭnočny i paŭnočna-uschodnim etnahrafičnym i linhvistyčnym miežam biełaruskaha narodu. Zdajecca, heta nievypadkova. I tady atrymlivajecca, što Kryviččyna — heta ci nie bolšaja pałova toj terytoryi, dzie paźniej sfarmavalisia biełarusy. Heta adna z pryčynaŭ, pavodle jakich Vacłaŭ Łastoŭski, mabyć, i kultyvavaŭ hetaje najmieńnie ŭ jakaści nacyjanalnaha. Druhaja pryčyna — simvaličnaja. Mienavita z Połackaha kniastva, kniazi jakoj u letapisach navat nazyvalisia kryŭskimi biare pačatak dziaržaŭnaja trydycyja, admietnaściu jakoj było imknieńnie da samastojnaj i niezaležnaj palityki. Kryŭja i siońnia — heta najpierš vielmi istotny simvał dla našaj identyčnaści. Heta sakralnyja pierašapačatki i najdaŭniejšyja karani.

NN: Jakija abšary raspaŭsiudžvańnia hidronimaŭ i taponimaŭ z asnovaju kryv- krev- ? Ci jadnaje hetyja terytoryi adnolkavy moŭny dyjalekt?

AD: Hidronimy i taponimy z asnovaj kryŭ-, kreŭ- najbolš ščylnyja i ciahnucca kampaktnaj pałasoju ad Prusii praz Uschodniuju Litvu, Biełaruś, Uschodniuju Łatviju ažno da Pskoŭščyny. Heta jašče adna surjoznaja padstava bačyć u etničnaj historyi kryvičoŭ «bałcki śled». Ale na hetych terytoryjach siońnia pašyranyja roznyja movy — dzieści bałckija, dzieści słavianskija. Miž tym, daśledavańni linhvistaŭ śviedčać, što, prykładam h. zv. «paŭnočnakryvicki» dyjalekt — vielmi archaičny i niekatoryja jahonyja rysy całkam adpaviadajuć anałahičnym rysam u dyjalekatch bałckich movaŭ. Z hetaha vynikaje vysnova, što reštki byłoj kryvickaj movy taksama źjaŭlajucca indykataram kolišniaj bałckaści.

NN: Ci šmat bałckich karanioŭ u sučasnaj biełaruskaj movie? Što ahulnaje ŭ dyjalektach na pamiežnych terytoryjach sučasnych Biełarusi, Litvy i Łatvii?

AD: Ahulnuju kolkaść leksičnych bałtyzmaŭ biełaruskaj movy jaŭna pieravyšaje tyja niekalki socień prykładaŭ, što zvyčajna fihurujuć u linhvistyčnaj litaratury. Na žal, našym bałtyzmam nie nadta paščaściła, bo, pa vialikim rachunku, nichto z tutejšych daśledčykaŭ nie rabiŭ frantalnaha daśledavańnia hetaj temy. Užo daŭno naśpieła patreba stvareńnia i vydańnia admysłovaha «Słoŭnika biełaruskich bałtyzmaŭ», ale brakuje śpiecyjalistaŭ, abaznanych u temie, zdatnych da ažyćciaŭleńnia hetaha bujnoha i vielmi znakavaha dla Biełarusi prajektu. Taksama istotna zrazumieć, što ŭ našaj movie jość nie tolki leksičnyja bałtyzmy, to bok asobnyja słovy, ale cełyja sintaksičnyja kanstrukcyi bałckaha pachodžańnia kštałtu iści ŭ hryby, pajści vady i h.d., a taksama fanietyčnyja asablivaści, jakija ŭźnikli ŭ vyniku bałckaha ŭpłyvu. I ŭsio heta spadčyna našych bałckich prodkaŭ, jakaja praz stahodździ zachavałasia hetkim voś čynam.

NN: Ci praŭda, što arfaepika i vymaŭleńnie biełaruskaj movy bałckaha pachodžańnia? U pryvatnaści, dziekańnie, jakańnie?

AD: Tak, siarod viadomych linhvistaŭ teoryja pra pachodžańnie asnoŭnych admietnych rysaŭ biełaruskaj movy: dziekańnia, ciekańnia, akańnia, jakańnia ŭ vyniku ŭpłyvu tutejšych bałckich dyjalektaŭ vielmi pašyranaja i ŭvažajecca za abhruntavanuju. Krychu žartaŭliva možna navat skazać, što biełarusy razmaŭlać pa-słaviansku z bałckim akcentam.

NN: Tradycyjnyja pachavańni na terytoryi Biełarusi z nasypami-vałatoŭkami majuć bolš słavianskaje ci bałckaje pachodžańnie?

AD: Na terytoryi Biełarusi, asabliva na zachadzie i poŭnačy ŭ XI — XIII, a navat i paźniej, možna sustreć kurhany, u jakich masava sustrakajucca rečy, što intrepretujucca jak bałckija, u inšych kurhanach znachodziać źmiašany rečavy invientar. Archieołahi časta vyznačajuć etničnuju atrybucyju pachavalnych pomnikaŭ pavodle rečavaha invietara, jaki tam znachodzić. Mnie hetaja mietadałohija nie zdajecca nadta karektnaj. Jość vypadki, asabliva ŭ situacyi mižkulturnaha ŭzajemadzieńnia, kali materyjalnaja kultura i navat pachavalnaja tradycyja nie moža nadziejna śviedčyć pra toje, jakuju etničnuju śviadomaść mieli ludzi, pachavanyja ŭ kurhanach i jakoj movaj abo navat movami jany hutaryli. Tut patrebien bolš dalikatny padychod, kali etničnaść razhladajecca kompleksna, z ulikam samych roznych čyńnikaŭ.

NN: Ci padmacavana navukova dumka, što sučasnyja biełarusy źjaŭlajucca naščadkami lehiendarnych hipierbarejcaŭ? Što Vy miarkujecie na hety kont?

AD: Jość samyja roznyja intepretacyi nakont taho jaki realny pratatyp mieli hipierbarejcy, viadomyja ŭ antyčnych aŭtaraŭ jak nasielniki poŭnačy. Prynamsi, viersija pra toje, što narody na poŭnač ad skifaŭ dy pa toj bok Karpataŭ akurat mahli być hetymi nabožnymi hipierbarejcami, zdajecca dosyć pierakanaŭčaj. Niekatoryja dśledčyki źviazvajuć ich z daŭnimi bałtami, što zasialali hetia paŭnočnyja abšary, nu, a mahčymaje pachodžańnie najmieńnia kryvičoŭ taksama naprošvajecca, kab być razhledžanym u źviazku z hetaj prablemaj.

NN: Jak adbyvałasia źmiešvańnie bałtaŭ i słavianaŭ?

AD: Z uvahi na najnoŭnyja tendencyi ŭ navucy, teoryja pra masavaje słavianskaje raśsialeńnie, mihracyju, pahatoŭ kałanizacyju terytoryi budučaj Biełarusi vyhladaje sumnieŭna. Chacia b tamu, što antrapałahičnyja i hienietyčnyja materyjały śviedčać pra pierajemnaść hienafondu biełarusaŭ z časoŭ jakija zadoŭha papiaredničali mierkavanamu raśsialeńniu słavianaŭ. Samu prablemu bałta-słavianskaha ŭzajemadziejańnia varta razhladać u inšaj pierśpiektyvie. Treba ŭličvać, što praces moŭnaj słavianizacyi imavierna mieŭ pryčynaj nie tolki pierasialeńni, jakija znoŭ paŭtaru, nie byli nastolki masavymi, ale i ŭnutranuju evalucyju tutejšych bałckich dyjalektaŭ, a taksama zvažać na palityčna-relihijny čyńnik, kali słavianskija havorki, a razam ź joju i identyčnaść išła poruč z kniaskaj družynaj i Carkvoju. U peŭnym sensie słavianizacyja praciahvajecca i siońnia — u formie rusifikacyi, tady jak biełaruščyna zachoŭvaje ślady našaj dasłavianskaj spadčyny.

NN: Ci braty pa kryvi biełarusy i ruskija?

AD: Hetaje pytańnie mnie zdajecca nie nadta karektnym, bo na jaho nielha adkazać adnaznačna. Kali paraŭnoŭvać fizičnaje abličča biełarusaŭ i rasijcaŭ jak heta robiać antrapołahi, to, biezumoŭna, jość značnyja adroźnieńni. Naprykład, asnoŭnaja častka biełarusaŭ jość paŭnočnymi jeŭrapieoidami i dałučajecca da rehijanalnaha typu bałtyjskaj rasy. Tady jak žychary Centralnaj Rasii zajmajuć pramiežkavaje stanovišča pamiž paŭnočnymi i paŭdniovymi jeŭrapieoidami, a taksama majuć urałoidnyja prykmiety.

Razam z tym, hienietyčnaja karta vyhladaje trochu inakš. Amal na usioj terytoryi Uschodniaj Jeŭropy pieravažajuć peŭnyja hienietyčnyja typy — hapłahrupy, jakija zusim nie supadajuć z etničnymi miežami i adroźnivajuć nas ad žycharoŭ Zachodniaj Jeŭropy. Ale sprava ŭ tym, što hetyja hapłahrupy mahli sfarmavacca zadoŭha da jakich-kolviek etničnych supolnaściaŭ i navat rasaŭ, tamu aŭtamatyčna źviazvać ich z prablemami etnahieniezu nie vypadaje.

NN: Što miarkujecie pra tezu ab adzinym narodzie biełarusaŭ, ukraincaŭ i rasijcaŭ?

AD: Liču, što heta histaryjahrafičny mif, jaki maje napierš ideałahičnaje pachodžańnie i pryznačeńnie. Ani ŭ staražytnaści, ani ŭ sučasnaści takoha naroda z adzinaj movaj, samanazvaj i śviadomaściu nikoli nie isnavała.

NN: Z 1721 hodu, dziakujučy Piatru I, nazvu «rusiny» zabrali sabie tahačasnyja maskavity. Jak stavicca da hetaha? Ci musim my ciapier adrakacca rusinskaha pachodžańnia na karyść litvinizmu?

AD: Ad našaj «ruskaj» spadčyny ni ŭ jakim razie admaŭlacca nie treba. Treba prosta pravilna jaje zrazumieć, interpretavać i ŭsprymać. Pačniem z taho, što sama «ruś» maje skandynaŭskaje pachodžańnie i jaje źjaŭleńnie tut, historyja Połacka, łučyć nas z rehijonam Bałtyjskaha mora, pa-druhoje «rusinstva» taksama treba ŭsprymać u litoŭskim kantekście jak heta było ŭ VKŁ, a nie proicpastaŭlać jamu, jak heta siońnia robiać niekatoryja historyki z peŭnymi ideałahičnymi metami. Robiačy staŭku na «rusinstva» jak hienieralnuju liniju radavodu biełarusaŭ jany prosta ihnarujuć usio toje, što nie ŭpisvajecca ŭ ichnuju słavianska-pravasłaŭnuju redakcyju hetaha čyńniku. A što rabić z kryvičami, radzimičami, jatviahami, jakija byli da «rusi»? Navošta marhinalizavać litoŭskuju tradycyju, kali jana panavała ŭ VKŁ? Ja razumieju łohiku, pavodle jakoj «rusinskaja» hienieałohija razhladajecca jak bolš adpaviednaja sučasnamu stanu nacyjanalnaj śviadomaści biełarusaŭ, ale papraŭdzie dziejsnaja stratehija nacyjabudaŭnictva dziela kab dasiahnuć žadanych vynikaŭ nie pavinna aryjentavacca na amorfnuju masu, jakoj lohka manipulavać, ale stvarać tryvałuju dy histaryčna abhruntavanuju hijerarchiju identyčnaści, dzie znojdziecca miescam usim składnikam.

NN: Nakolki metazhodnym u sučasnaści źviazvać svojeasablivyja biełaruskija tradycyi (Kalady, Kamajedzica, Saraki, pachavańnie strały) z relihijnaściu?

AD: Pieršapačatkova ŭsie hetyja śviaty mieli relihijny sens i kultavy bok. Jany byli źviazanyja z tradycyjnym etničnym Kosmasam i byli kropkami, jakija zabiaśpiečvali jaho harmaničnaje isnavańnie. U hetym była sutnaść śviataŭ. Ciapierašni siekularyzavany čałaviek ničoha nie choča čuć pra relihijny sens, jon patrabuje prafannych zabavaŭ i vidoviščaŭ. Tady jamu treba iści ŭ cyrk. Nu, a toj, chto choča dałučycca da svajoj etničnaj tradycyi, musić navučycca razumieć jaje, u tym liku i tuju nadzyčaj cikavuju dy staražytnuju relihijna-kasmałahičnuju fiłasofiju i teałohiju, jakuju jana źmiaščaje.

NN: Kim Vy ličycie siabie bolš: fiłosafam, historykam ci etnakulturołaham?

AD: Maje prafiesijnaja identyčnaść — fiłosaf. Ale praz toje, što maje navukovia zacikaŭleńni ščylna źviazanyja z našaj Tradycyjaj, to biez hruntoŭnaha viedańnia historyi, narodnaj kultury, chacia b pačatkovaj linhvistyčnaj adukacyi nijak nie abyścisia, tamu ja mušu volna aryjentavacca i ŭ hetych absiahach. Ahułam, moj daśledčycki dośvied pakazvaje, što najbolš cikavyja dy ŭražvalnyja vyniki atrymlivaješ mienavita na skryžavańni peŭnych dyscyplinaŭ.

Alaksiej Dziermant (naradziŭsia ŭ 1979 hodzie ŭ Minsku) — fiłosaf, daśledčyk tradycyjnaj kultury. Siabra Centru etnakasmałohii «KRYŬJA», układalnik almanachu «DRUVIS», redaktar partału kryuja.org. Śfiera navukovych zacikaŭleńniaŭ — biełaruskaja i bałckaja mifałohija, prablemy etnahieniezu biełarusaŭ, palityčnaja i etničnaja historyja Biełarusi, fiłasofija tradycyjanalizmu.

Клас
0
Панылы сорам
1
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?