U 1942 h. u suśvietny prakat vyjšaŭ film «Kasabłanka», jakomu była pryznačany los lehiendy Halivudu. Mnohija dyjałohi, cełyja sceny z hetaj karciny razyšlisia na cytaty. Ale samaj znakamitaj stała fraza, vymaŭlenaja ŭ samym finale stužki: «Ja dumaju, heta pasłužyć pačatkam vialikaj družby». Druhoje žyćcio hetamu vykazvańniu daŭ Emir Kusturyca, ustaviŭšy jaje ŭ svoj film «Čornaja kotka, bieły kot». Fraza z halivudskaha błokbastera jak nikoli darečy dla apisańnia ciapierašniaha stanu
Praŭda, hałoŭnymi hierojami hetym razam źjaŭlajucca nie Chamfry Bohart i Inhryd Bierhman, a Siarhiej Martynaŭ i Chiłary Klintan, a miesca dziejańnia pieraniesłasia z marakanskaj Kasabłanki ŭ kazachskuju Astanu.
Pryznajusia ščyra, kali ŭ pačatku hetaha hoda ja pačuŭ ad pasła Kazachstana ŭ Biełarusi Anatola Śmirnova ab ambicyjnych płanach jaho krainy adznačyć svajo staršynstva ŭ ABSIE hrandyjoznym samitam kiraŭnikoŭ dziaržavaŭ i ŭradaŭ ŭ Astanie, to paličyŭ hetuju metu amal nieažyćciaŭlalnaj. Bo takija sustrečy nie pravodzilisia cełych 11 hadoŭ! Tym nie mienš, kazachi zdoleli ažyćciavić zadumanaje, za što im i asabliva prezidentu Nursułtanu Nazarbajevu asobny reśpiekt!
Adnak jašče bolš składanaj zadačaj było znajści kansensus dla pryniaćcia vynikovaj dekłaracyi pradstaŭničaha forumu. Ale i hetaj nialohkaj spravie (heta ž treba — uzhadnić pazicyi 56 dziaržavaŭ!) dali rady kazachskija dypłamaty. Biezumoŭna, paśla samitu ŭ Astanie Kazachstan padniaŭ svoj aŭtarytet u suśvietnaj supolnaści na bolš vysokuju prystupku.
Dla Biełarusi adnym z najvažniejšych dasiahnieńniaŭ sustrečy ŭ Astanie stała sumiesnaja zajava ZŠA i Biełarusi ab jadziernaj biaśpiecy i pravach čałavieka. Niama nijakich sumnievaŭ u tym, što heta surjozny praryŭ u raźvićci dvuchbakovych adnosin, sapraŭdnaja dypłamatyčnaja siensacyja z šerahu pryčyn.
Zajava litaralna «našpihavanaja» stanoŭčymi sihnałami, jakija paznačajuć karennaje źmianieńnieNaprykład, uchvała z boku ZŠA prajektu budaŭnictva biełaruskaj AES — sprava amal niebyvałaja. Viadoma, jak naściarožana stavicca Vašynhton da takich inicyjatyvaŭ, padtrymlivajučy tolki tyja, jakija zychodziać ad pryjaznych krain.biełaruska-amierykanskaha dyjałohu.
Nie mienš važnaje i adrasavanaje Biełarusi aficyjnaje zaprašeńnie ŭziać udzieł u Samicie pa jadziernaj biaśpiecy, jaki projdzie ŭ Respublicy Kareja ŭ 2012 h. I ŭsio heta na fonie słovaŭ ab sumiesnych namahańniach pa ŭmacavańni hłabalnaha supracoŭnictva ŭ hetaj śfiery.
A čaho vartaja finalnaja častka zajavy, u jakoj havorycca ab stanoŭčych krokach Biełarusi ŭ praviadzieńni vybaraŭ?!I heta paśla słavutaha «Aktu ab demakratyi ŭ Biełarusi» i inšych aktaŭ, akcyj, prajektaŭ i inicyjatyvaŭ, jakija raniej adkryta padtrymlivalisia
Dasiahnuty vynik maje vialikaje značeńnie nie tolki dla biełaruskaj, ale i dla amierykanskaj dypłamatyi, u tym liku dla Chiłary Klintan asabista. Bo za amal dva hady znachodžańnia ŭ Biełym domie administracyja Baraka Abamy naŭrad ci moža pachvalicca niejkimi istotnymi dasiahnieńniami na mižnarodnaj arenie. U jaje zamiežnapalityčny aktyŭ varta zapisać chiba što damovu
Biezumoŭna, pryniaty ŭ Astanie dakumient staŭ surjoznym rasčaravańniem dla tych siłaŭ, jakija ščyra ličyli, što ŭ Alaksandra Łukašenki nie atrymajecca dyjałoh z Zachadam.Tak, na praciahu niekalkich apošnich miesiacaŭ značna palepšylisia adnosiny Biełarusi z krainami Jeŭrapiejskaha sajuza. U ramkach hetaj intehracyjnaj supolnaści ŭźnikła navat svojeasablivaja hrupa siabroŭ Biełarusi, da jakich śmieła možna adnieści Hiermaniju, Litvu, Italiju, a ź niadaŭniaha času — jašče i Polšču. Ale šmatlikija skieptyki (zrešty, budziem kazać naŭprost — niadobrazyčliŭcy našaj krainy) spadziavalisia, što pazicyja Vašynhtona budzie našmat bolš ćviordaj. Jak bačym, usio naadvarot. Źmiena tonu adnosin pamiž Vašynhtonam i Minskam budzie tolki vitacca ŭ jeŭrapiejskich stalicach. Sustreča ŭ Astanie daść mahčymaść jeŭrapiejcam bolš upeŭniena i dynamična raźvivać svoj dyjałoh z Respublikaj Biełaruś.
Viadoma,
Praŭda, jość ŭsio ž i tyja, što prajhrali ad raspačataha pryjaznaha
Toj fakt, što sumiesnaja zajava — padzieja nieardynarnaja i jarkaje śviedčańnie źmieny adnosin pamiž Biełaruśsiu i ZŠA, paćvierdziła i Natalla Piatkievič, pieršy namieśnik kiraŭnika administracyi prezidenta Respubliki Biełaruś. U svaim niadaŭnim intervju jana padkreśliła, što zusim nie Biełaruś była inicyjataram zamarožanaha stanu ŭzajemaadnosin ź ES i ZŠA. «Apošnija niekalki hadoŭ heta pakazali, i našy zamiežnyja partniory, i ES, i ZŠA, zrazumieli, što kanfrantacyja i bajkot ni da čoha nie pryviaduć. Usio roŭna naturalnym čynam śviet pavinien raźvivacca, i treba znachodzić punkty sudakranańnia, a jany ŭ nas jość, — adznačyła jana. — Ja dumaju, što našy zachodnija partniory mahli pierakanacca ŭ tym, što Biełaruś — nadziejny, sumlenny i prystojny kontrahient, ź jakim možna damaŭlacca».
Viadoma, Biełaruś i ZŠA jašče tolki ŭ pačatku šlachu narmalizacyi dvuchbakovych adnosin. Mnohaje jašče treba zrabić. Ale imklivaść i dynamizm raspačataha dyjałohu dajuć nadzieju na toje, što my sapraŭdy znachodzimsia ŭ pačatku vialikaj družby abo prynamsi partniorstva.