Ekanomika

Stratnymi źjaŭlajucca 85 pradpryjemstvaŭ mašynabudavańnia i mietałaapracoŭki

U Biełarusi pa vynikach pracy ŭ studzieni-kastryčniku stratnymi byli 85 pradpryjemstvaŭ mašynabudaŭničaj i mietałaapracoŭčaj haliny (15%). Ahulnaja suma čystaj straty dasiahnuła 117,8 młrd. rubloŭ. Za taki ž pieryjad 2009 hoda stratnymi byli 100 pradpryjemstvaŭ (17,6%), suma strat tady składała 109,1 młrd. rubloŭ.

Rentabielnaść realizavanaj pradukcyi, rabot, pasłuh za dziesiać miesiacaŭ 2010 hoda skłała 12,1% suprać 11,7% za studzień-kastryčnik 2009 hoda, rentabielnaść prodažu — 9,3% (8,9%), paviedamlaje Biełstat.

studzieni-listapadzie hetaha hoda abjom vytvorčaści na pradpryjemstvach mašynabudavańnia i mietałaapracoŭki pavialičyŭsia na 15,5% u paraŭnańni z pakazčykam anałahičnaha letašniaha pieryjadu i skłaŭ 26 trłn. 675,7 młrd. rubloŭ.

Pry hetym pa niekatorych vidach mašynabudaŭničaj pradukcyi adznačany spad vytvorčaści. Tak, naprykład, vyrablena na 23,7% mienš aŭtamabilnych pryčepaŭ i paŭpryčepaŭ (3.731 št.), na 11,9% viełasipiedaŭ (104,8 tys. št.), na 16,1% bytavych hadzińnikaŭ (298,6 tys. št.), na 0,2% traktaroŭ (40,6 tys.).

Pavialičyłasia vytvorčaść viežavych kranaŭ — u 1,7 razu (136), hruzavych vahonaŭ — u 1,9 razu (954), aśviatlalnych elektralampaŭ — na 17,1% (145,8 młn.), pralnych mašyn — na 21,4% (260,7 tys.), elektryčnych bytavych plit — na 23,1% (37,4 tys.), televizaraŭ — na 21,9% (413 tys.), chaładzilnikaŭ i marazilnikaŭ — na 8,7% (1 młn. 27,5 tys.). Taksama ŭzrasła vytvorčaść mietałareznych stankoŭ — na 42,8% (3.271), hruzavych aŭtamabilaŭ — na 7,8% (11.678), ruchavikoŭ unutranaha zharańnia — na 7,3% (71.951) i zbožžaŭboračnych kambajnaŭ — na 29,8% (2.032).

Razam z tym abjom składskich zapasaŭ nierealizavanych mietałareznych stankoŭ amal u 2,5 razu pieravyšaje siaredniamiesiačny abjom ich vytvorčaści, kavalska-presavych stankoŭ — u 1,7 razu, hruzavych aŭtamabilaŭ — u 1,7 razu, aŭtobusaŭ — u 1,3 razu, padšypnikaŭ kačeńnia — u 2,3 razu, bytavych hadzińnikaŭ — u 39 razoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie8

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Usie naviny →
Usie naviny

«Mianie hrochnuć na druhi dzień». Prapahandystka Simańjan raskazała, jak chacieła jechać vajavać — a paśla pieradumała7

Łukašenka abvinavaciŭ u prablemach na «Amkadory» jahonaha byłoha ŭładalnika5

Ściapan Puciła: Zdajecca, Pratasievič robić navat krychu bolš, čym ad jaho patrabavałasia9

Pad Žodzinam budujuć pryjomnik dla fiekalij ź Minska. Miascovyja suprać, ale pratestavać im nie dajuć10

«Dalej budzie zasucha». Na Paleśsi pierasychajuć bałoty, i heta moža mieć kiepskija nastupstvy2

Pieršyja «kalučyja» ahurki, bujaki pa 120 rubloŭ i maładaja bulba. Što i pa kolki ciapier na Kamaroŭcy?

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja29

Łukašyscki błohier, čyj kantent pryznali «ekstremisckim», praciahvaje zdymać roliki2

Leśnikam dazvolać pryvatyzavać arendnaje žyllo1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie8

Žonka Arcioma, jaki emihravaŭ u Ispaniju ź siamjoj i zastaŭsia tam adzin, adkazała, čamu ŭ Baranavičach lepš, čym u Barsiełonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić