«Svaim abychodžańniem z apazycyjaj prezydent Łukašenka pakazvaje svoj sapraŭdny tvar. Svabodnyja vybary ŭ jahonaj krainie niemahčymyja», piša karespandent švajcarskaha vydańnia «Neue Zürcher Zeitung» Cyrył Štyhier.
«Naša ŭłada pavažaje tolki adnu pazycyju — heta pazycyja siły. Abirali prezydenta — a abrali cara, jaki kłapocicca tolki pra svaich synoŭ i pra toje, jak napchać kišeni svaim čynoŭnikam», cytuje vydańnie słovy, skazanyja zusim niadaŭna ŭ efiry Biełaruskaha dziaržaŭnaha telebačańnia adnym ź dzieviaci alternatyŭnych kandydataŭ na prezydenta Vitalom Rymašeŭskim, jaki ciapier znachodzicca pad vartaj. Druhi aryštavany paśla vybaraŭ kandydat, taksama ŭ žyvym televizijnym efiry, uskosna abvinavaciŭ Łukašenku ŭ dačynnaści da śmierci
«Ale», adznačaje «Neue Zürcher Zeitung», «usio heta mieła mała supolnaha z demakratyjaj. Łukašenka, jaki aŭtarytarna kiruje krainaj ad 1994 hodu, całkam kantraluje ŭsie palityčnyja instytuty i moža dazvolić sabie peŭnyja pasłableńni padčas vybarnaj kampanii. Uvieś dziaržaŭny aparat vykarystoŭvajecca im tolki dla zachavańnia ŭłasnaj ułady. U svajoj pieramozie jon byŭ upeŭnieny jašče zahadzia, u tym liku i dziakujučy raźjadnanaj apazycyi, jakaja nie zmahła damovicca ab adzinym kandydacie. Dyj Brusel u vypadku spraviadlivych vybaraŭ paabiacaŭ dyktataru try miljardy eŭra. Zabyŭšysia zusim, što ŭ Łukašenkavaj systemie absalutna nia moža być sapraŭdy demakratyčnych i svabodnych vybaraŭ».
«Svajo sapraŭdnaje abličča mienski dyktatar prademanstravaŭ paśla zakryćcia vybarčych učastkaŭ»,
praciahvaje «Neue Zürcher Zeitung». — «Siły biaśpieki žorstka abyšlisia z apazycyjaj. Heta jašče raz śviedčyć pra vialiki ŭpłyŭ kamunistyčnaha tatalitaryzmu na asobu kolišniaha kiraŭnika saŭhasu. Jamu praciahvajuć mroicca kalarovyja revalucyi z usimi ichnimi žachami. Choć ad ich Biełaruś vielmi dalokaja».
Da taho ž, adznačaje vydańnie, za niekalki dzion da vybaraŭ Łukašenka iznoŭ atrymaŭ padtrymku Maskvy.
Pavodle «Neue Zürcher Zeitung», prablema palityčnaha supracivu ŭ Biełarusi — u tym, što «jon abmiažoŭvajecca haradzkoj elitaj. Adrozna ad Ukrainy, dzie, prynamsi na jaje zachodnich ziemlach, isnavali tradycyi antysavieckaha supracivu, u Biełarusi ciažka raźličvać na apazycyju, u jakoj možna było b ubačyć niejkuju supraćvahu dziejnaj uładzie. Raspad SSSR šmat chto tut usprymaje, nie biez rasiejskaha ŭpłyvu, jak trahiedyju. Nacyjanalnaja identyčnaść u Biełarusi słabaja, tradycyjaŭ dziaržaŭnaści niama. Mienski aŭtakrat asabliva papularny ŭ pravincyi».
«Łukašenku ŭsio jašče ŭdajecca zachavać na postsavieckaj prastory dobruju reputacyju kiraŭnika, jaki zabiaśpiečyŭ svajmu narodu vysoki ŭzrovień žyćcia. Jak tolki padvaliny hetaj papularnaści pachisnucca, moža abrynucca i ŭłada Łukašenki. Jon bolš, čym

Kamientary