Ekanomika

Staršynia Jeŭrahrupy: Kryzisu jeŭra niama

Adzinaja jeŭrapiejskaja valuta nie znachodzicca ŭ kryzisnaj situacyi, ale kryzis adznačany ŭ šerahu krain zony jeŭra, zajaviŭ prem'jer-ministr Luksiemburha i staršynia Jeŭrahrupy Žan-Kłod Junkier.

«Kryzisu jeŭra niama. My źjaŭlajemsia śviedkami pazykovaha kryzisu ŭ asobnych krainach zony jeŭra», — skazaŭ jon u intervju telekanału RTBF.

Junkier vykazaŭ mierkavańnie, što situacyja ź dziaržaŭnymi finansami ŭ jeŭrazonie ŭ 2011 hodzie budzie lepšaj, čym u minułym hodzie. Pry hetym jon skazaŭ, što dziaržavam, jakija cierpiać finansavyja ciažkaści, dla azdaraŭleńnia situacyi nieabchodna pravieści strukturnyja reformy.

Junkier taksama nie vyklučaje mahčymaść zadziejničańnia takoha instrumienta finansavaj stabilizacyi, jak vypusk «jeŭraablihacyj».

Adkazvajučy na pytańnie, ci ličyć jon nieabchodnym pavialičyć pamier srodkaŭ Jeŭrapiejskaha fondu finansavaj stabilnaści (JEFFS), staršynia Jeŭrahrupy skazaŭ, što pierš za ŭsio nieabchodna, kab byli całkam dastupnyja ŭsie 440 młrd jeŭra, zajaŭlenyja dla jaho napaŭnieńnia.

Lidaery Jeŭrasajuza ŭ siaredzinie śniežnia 2010 hoda na samicie ŭ Bruseli ŭchvalili stvareńnie tak zvanaha pastajannaha miechanizmu finansavaj stabilnaści ŭ ES, jaki pačnie pracavać z červienia 2013 hoda i zamienić časovy stabilizacyjny miechanizm. Jon byŭ stvorany ŭ siaredzinie minułaha hoda i ŭklučaje ŭ siabie fond (JEFFS) abjomam 750 młrd jeŭra, sfarmavany za košt unioskaŭ krain ES (440 miljardaŭ jeŭra) i Mižnarodnaha valutnaha fondu.

U ciapierašni čas urady krain ES abmiarkoŭvajuć mahčymaść značnaha pavieličeńnia abjomu fondu dapamohi. Heta źviazana z tym, što srodkaŭ JEFFS moža stać niedastatkova, kali finansavaja dapamoha spatrebicca Partuhalii, a zatym i Ispanii.

Raniej pavialičyć pamier JEFFS prapanoŭvaŭ kiraŭnik Jeŭrakamisii Žaze-Manuel Barozu. Adnak jon adznačyŭ, što nie moža nazvać dakładnych paramietraŭ źmieny fondu. Vice-premjer i ministr finansaŭ Bielhii Dydje Rejnders staŭ pieršaj z aficyjnych asobaŭ, chto ahučyŭ kankretnuju ličbu, vykazaŭšysia za padvajeńnie srodkaŭ JEFFS, — da 1,5 trłn jeŭra.

Hrecyja stała pieršaj krainaj, jakaja źviarnułasia pa dapamohu da ŭładaŭ ES u pieryjad hłabalnaha kryzisu. Srodki fondu ŭpieršyniu byli vykarystanyja dla dapamohi Irłandyi, jakaja paprasiła jaje ŭ listapadzie paśla šerahu zapeŭnieńniaŭ u tym, što krainie takaja padtrymka nie spatrebicca. Uvosień ES nakryła druhaja chvala kryzisu suvierennych pazykaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym1

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi99

Siońnia — Vierbnaja niadziela va ŭsich chryścijanskich kanfiesij. U Śviata-Duchaŭ sabor vystraiłasia vializnaja čarha10

U tyktoku pakazali padarunki ad słuckaha miasakambinata da Vialikadnia5

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych52

«Ideołahaŭ šmat, a na haspadarku pastavić niama kaho». Łojka prakamientavała pryznačeńnie Karajeva8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym1

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić