Mienavita siońniašni dzień stanie vyrašalnym. Japonski ŭrad papiaredziŭ, što mahčymy druhi vybuch vadarodu. Prablemy narastajuć adrazu na niekalkich stancyjach.

Schiema achałodžvańnia reaktara.

Schiema achałodžvańnia reaktara.

AES na miažy avaryi, adnak i nastupstvy cunami patrabujuć nieadkładnaj pracy.

AES na miažy avaryi, adnak i nastupstvy cunami patrabujuć nieadkładnaj pracy.

Niahledziačy na ryzyku dla žyćcia, japonskija techniki praciahvajuć intensiŭnyja pracy, kab strymać nahravańnie vyklučanych reaktaraŭ. Biada ŭ tym, što cunami vyvieła z ładu linii elektrapieradač i dyzielnyja hienieratary. Heta pryviało da avaryi ŭ sistemie achałodžvańnia, i ŭ pieršyja hadziny paśla spynieńnia pracy reaktaraŭ, samyja važnyja, ich tempieratura i cisk pary ŭnutry ich raśli.

Paśla dastaŭki zapasnych hienierataraŭ na hruzavikach, japoncy naładzili sitemu achałodžvańnia marskoj vadoj, źmiašanaj z boram. Heta krajniaja miera. Mienavita siońniašni dzień stanie vyrašalnym.

U Fukusimie, u adroźnieńnie ad Čarnobyla, nie adbyłosia razhiermietyzacyi reaktara. Adnak śpiakańnie jadziernaha paliva moža pryvieści, tym nie mienš, da ahromnistaha vykidu radyjeaktyŭnych materyjałaŭ.

Dalejšaje nahravańnie reaktaraŭ pahražaje prapalić ich mietaličnyja abałonki. Ahromnistaja kolkaść radyjeaktyŭnych materyjałaŭ tady vyrviecca ŭ navakolnaje asiarodździe.

U adroźnieńnie ad reaktaraŭ typu čarnobylskaha, jadzierny vybuch, zdajecca, nie pahražaje. Ale dla krainy, jakaja zajmaje nievialikuju terytoryju, i zabrudžvańnie ziamiel i vod apadkami naniasie žachlivy ŭdar. Niekatoryja naziralniki kažuć, što pytańnie staić pra samo vyžyvańnie japonskaj nacyi. Jano zaležać ad achviarnaści inžynieraŭ i technikaŭ, što pracujuć na stancyjach.

Dziaržaŭny sakratar urada Jukia Edana papiaredziŭ pra mahčymaść vybuchu ŭ budynku, jaki mieścić treci reaktar AES u Fukusimie, za 260 km ad Tokia (heta prykładna adlehłaść jak ad Minska da Hrodna).
Vybuch moža adbyccca ŭ vyniku vydzialeńnia vadarodu ŭ pracesie achałodžvańnia abałonak reaktara.

Učorašni vybuch vadarodu kala pieršaha reaktara źnios dach bietonnaha budynku. Adnak sam reaktar, jahonaja mietaličnaja abałonka nie byli pašodžany.

Reaktar abaronieny abałonkaj sa zvyšmocnych mietałaspłavaŭ. Paśla jon zaklučany ŭ stalovuju abałonku. I, narešcie, idzie bietonnaja kanstrukcyja. Apošniaja akazałasia razburanaj u vyniku vybuchu, a mietalovyja nie paškodzilisia.

Na trecim reaktary moža ŭźniknuć taja ž siituacyja, choć techniki starajucca vientylavać pamiaškańnie.

Japonskija ŭłady pryznajuć, što, mahčyma, u dvuch reaktarach adbyłosia śpiakańnie atamnaha paliva.

Kali heta tak, radyjeaktyŭnaść niepaźbiežna trapić u atmaśfieru i taksama, mahčyma, u Cichi akijan. Heta budzie katastrofa mienšaha maštabu, čym Čarnobyl, ale ŭsio ž ź vializnymi nastupstvami.

Japonskija ŭłady ź pierastrachoŭkaj evakujavali žycharoŭ 20-kiłamietrovych zon vakoł dźviuch AES u Fukusimie, usiaho kala 300 tysiač čałaviek.

Japonski ŭrad zajaviŭ, što nielha vyklučać nijakaha scenaru raźvićcia padziej i što z dakładnaściu acanić, ci adbyłosia śpiakańnie paliva, niemahčyma.

Učora na AES u Fukusimie adbyŭsia vykid radycyi ŭ vyniku vypusku pary z reaktara. Adnak heta byli pieravažna karotkažyvučyja elemienty, i siońnia ŭzrovień radyjacyi źniziŭsia proci ŭčarašniaha ŭ 14 razoŭ.
Paćvierdžanaje apramieńvańnie 22 čałaviek.

Rajon AES naviedaŭ prem'jer-ministr Japonii Naota Kan (Japoniju ŭznačalvaje premjer, impieratar vykonvaje tolki rytualnyja funkcyi).

Nahadajem, što paśla Čarnobylskaj AES infarmacyju pry vykid radyjacyi doŭhi čas chavali, a evakuacyja 30-kiłamietrovaj zony vakoł reaktara adbyłasia ź vialikaj zaciažkaj.

U marskuju vadu, jakoj achałodžvajuć reaktary, dabaŭlajuć bor, bo jon zapavolvaje jadziernyja reakcyi.
Faktyčna, heta apošniaja miera. Pracavityja, akuratnyja japoncy vyčarpali inšyja mahčymaści ŭpłyvać na reaktar.
Ani rasijskija, ani, tym bolš, biełaruskija słužby pakul nie zafiksavali rostu radyjacyi ŭ vyniku vybuchu na Fukusimie.

Pres-sakratar urada adznačyŭ, što

adpaviednyja orhany Japonii farmujuć zapasy jodavych preparataŭ na vypadak paharšeńnia radyjacyjnaj situacyi ŭ krainie.
Preparaty ź jodam abaraniajuć arhanizm ad zasvajeńnia radyjeaktyŭnaha jodu.

Nahadajem, što paśla Čarnobylskaj AES infarmacyju pry vykid radyjacyi doŭhi čas chavali, a evakuacyja 30-kiłamietrovaj zony vakoł reaktara adbyłasia ź vialikaj zaciažkaj.

Ułady Polščy, naprykład, razdali tady nasielnictvu jodavyja preparaty, choć tam uzrovień zabrudžvańnia byŭ nižejšy. Akupacyjnyja savieckija ŭłady Biełarusi hetaha nie zrabili. Jany nie chacieli pryznać, što ŭ Savieckim Sajuzie mahčymaja technałahičnaja katastrofa.

U vyniku ŭ Biełarusi z časam adbyŭsia ŭsplosk zachvorvańniaŭ na rak ščytavicy.
Mienavita ščytavica nazapašvaje radyjeaktyŭny jod. Jahonaje ŭsmoktvańnie adbyłosia ŭ pieršyja tydni paśla avaryi. Paśla ŭzrovień jaho zabrudžvańnia chutka źnižajecca. Pieryjad paŭraspadu jodu-131 składaje 8 sutak.

Naota Sekimura, prafiesar univiersiteta Tokia, adznačyŭ, što vierahodnaść bujnoj katastrofy na AES u Fukusimie nizkaja.

«Čarnobyl niemahčymy na reaktary, jaki pracuje na lohkaj vadzie, — miarkuje jon. — U vyniku straty achaładžalnika tempieratura budzie padymacca, ale heta adnačasova budzie zamarudžvać reakcyju».

«Navat pry najhoršym scenary adbudziecca prosta vykid radyjacyi i razbureńnie abstalavańnia, ale nie atamny vybuch. Kali vypusk pary budzie ažyćciaŭlacca pa schiemie, zabrudžanaj akažacca terytoryja da 3 kiłamietraŭ u radyusie».

Raniej paviedamlałasia, što cisk unutry avaryjnaha reaktara AES «Fukusima-1» pieravyšaje kaeficyjent zapasu tryvałaści korpusa ŭ 2,1 razu. Tempieratura i cisk unutry adnaho z reaktaraŭ AES pačali padymacca paśla zboju ŭ sistemie astudžeńnia.

«Na Fukusimie pačałasia niepaduładnaja nam łancuhovaja jadziernaja reakcyja», — paviedamiła ŭ subotu Ministerstva ekanomiki, handlu i pramysłovaści Japonii.

Dla źmianšeńnia cisku ŭnutry reaktaraŭ japonskaje Ahienctva jadziernaj biaśpieki dało zhodu na kantralavany vypusk pary. A heta pryviadzie da vykidaŭ radyjacyi ŭ atmaśfieru. Dy, kryj Boža, moža zdarycca i vybuch, jak u Čarnobyli.

Kantralavany vypusk pary — biesprecedentnaja apieracyja ŭ historyi japonskich AES.

Japonija praciahvaje bałansavać na miažy atamnaj katastrofy. Choć japonskija technałohii najlepšyja ŭ śviecie, kanstrukcyja reaktaraŭ našmat lepšaja za čarnobylski, tym nie mienš i jany nie harantujuć poŭnaj biaśpieki.

AES u Fukusimie pracuje ad 1970 hoda i ŭvachodzić u lik 25 najbujniejšych u śviecie. Jaje pieršy reaktar musicŭ sioleta zakrycca paśla 40 hadoŭ ekspłuatacyi.

Paśla padziej u Japonii śviet iznoŭ napoŭnicca skieptycyzmam adnosna atamnaj enerhietyki. Drama ŭ tym, što nijakaj dastojnaj alternatyvy AES i vuhlevadarodam navukoŭcy pakul nie vynajšli.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?