Sonca ŭzyšło ŭ 6.11, zojdzie ŭ 18.24.
Astranamičnaja viasna nastupiła ŭ Biełarusi siońnia ŭ 1.20 pa biełaruskim časie, paviedamili ŭ absiervatoryi BDU.
Sonca pierajšło z Paŭdniovaha paŭšarja ŭ Paŭnočnaje, i Ziamla zaniała takoje stanovišča adnosna niabiesnaha śviaciła, kali jaho promni buduć padać na ekvatar viertykalna. 21 sakavika nazyvajecca dniom viesnavoha raŭnadzienstva.
«Sonca ŭzyšło ŭ 6.11, zojdzie ŭ 18.24, dzień budzie doŭžycca 12 hadzin 13 chvilin. Niekalki lišnich chvilin nabiahajuć
Jak adznačyli ŭ Respublikanskim hidramieteacentry, atmaśfierny cisk u pačatku hetaha tydnia pačnie raści. Čarhovy antycykłon, jaki raspaŭsiudžvajecca z Zachodniaj Jeŭropy, palepšyć umovy nadvorja ŭ Biełarusi. Znoŭ skroź abłoki źjavicca sonca, nadvorje čakajecca pieravažna biez apadkaŭ, choć u načnyja hadziny budzie padmarožvać da nula — minus 7 hradusaŭ, pa paŭnočnym uschodzie — da minus 10 hradusaŭ. Dniom pavietra budzie intensiŭna prahravacca, i jaho tempieratura dasiahnie 4–11 hradusaŭ ciapła, na paŭdniovym zachadzie Bresckaj vobłaści — 12–15 hradusaŭ vyšej za nul.
Dzień viesnavoha raŭnadzienstva ŭ staražytnaści ličyŭsia pačatkam novaha kalandarnaha hoda, u čas jakoha prasłaŭlali viasnu, sonca i spalvali čučała zimy. I ciapier u mnohich krainach śvietu hety dzień ličycca vialikim śviatam. U bolšaści musulmanskich krain adznačajuć Naŭruz, jaki simvalizuje viečnaje abnaŭleńnie žyćcia, u Japonii śviatkujuć
Astrołahi śćviardžajuć, što dni soncastajańnia i raŭnadzienstva adčuvajucca mnohimi ludźmi jak vyklučna mahutny podych novaha žyćcia, novych mahčymaściej i chvalavańnia pierad pieramienami. Ad Sonca na Ziamlu ŭ hety čas zychodzić samaja dynamičnaja enierhija, tamu dobra pačynać bujnamaštabnyja prajekty abo raźvivać raniejšyja.
U dzień viesnavoha raŭnadzienstva taksama možna pradkazvać nadvorje na leta.
Vietranaje nadvorje — ciopłaje leta, śnieh — suchoje leta, jasnaja noč — častyja navalnicy.

Kamientary