Siońnia demakratyčnaja hramadskaść Biełarusi adznačaje Dzień Voli — 93-ju hadavinu abviaščeńnia Biełaruskaj Narodnaj Respubliki.

Niezaležnaść BNR była ab`iaŭlena ŭ noč z 24 na 25 sakavika 1918 hoda ŭ Minsku. Paśla zryvu mirnych pieramoŭ u Breście i nastupleńnia hiermanskich vojskaŭ balšaviki pakinuli Minsk. U hetaj situacyi dziejačy Centralnaj biełaruskaj vajskovaj rady i Vykanaŭčaha kamiteta Rady Usiebiełaruskaha ź`iezda ab`iavili siabie časovaj uładaj na terytoryi krainy da sklikańnia Ustanoŭčaha sojma.

21 lutaha 1918 hoda Vykankam Rady sfarmiravaŭ pieršy ŭrad BNR — Narodny sakrataryjat na čale ź Jazepam Varonkam.

Urad BNR prykładaŭ šmat namahańniaŭ dla arhanizacyi nacyjanalnych instytutaŭ. Była pryniata pastanova ab dziaržaŭnym statusie biełaruskaj movy, adkryvalisia biełaruskija škoły i himnazii, kulturna-aśvietnyja tavarystvy i teatry, pracavali vydaviectvy, vychodzili biełaruskija haziety, išła praca pa adkryćci ŭ Minsku Biełaruskaha ŭniviersiteta.

Byŭ uviedzieny pašpart hramadzianina BNR, u tym liku dypłamatyčny, uzakoniena dziaržaŭnaja simvolika — bieł-čyrvona-bieły ściah i hierb «Pahonia». U šerahu krain Jeŭropy adkrylisia dyppradstaŭnictvy BNR.

Adnak z-za składanaha vajenna-palityčnaha stanovišča Rada BNR nie zmahła realizavać ideju dziaržaŭnaha suvierenitetu krainy — jana akazałasia nieabaronienaj pierad rasijskimi balšavikami i polskimi lehijonami. U śniežni 1918 hoda ŭrad BNR byŭ vymušany pierajechać u Vilniu, zatym — u Hrodna.

1 studzienia 1919 hoda balšaviki ab`iavili ab utvareńni Biełaruskaj Savieckaj Sacyjalistyčnaj Respubliki, jakaja ŭ 1922 hodzie ŭvajšła ŭ skład SSSR.

Mnohija historyki ličać, što mienavita pieryjad BNR staŭ pieršym etapam dziaržaŭnaha stanaŭleńnia biełaruskaj nacyi.

Dzień 25 sakavika 1918 hoda simvalizuje pačatak sučasnaj jeŭrapiejskaj nacyjanalnaj dziaržaŭnaści biełarusaŭ, bieź jakoj balšaviki nie pahadzilisia b na ŭtvareńnie BSSR, jakaja stała asnovaj Respubliki Biełaruś, adznačyŭ u kamientary BiełaPAN palityk Vincuk Viačorka.

Pavodle jaho słoŭ, hety dzień zaŭsiody adznačali pakaleńni biełarusaŭ, jakija dałučylisia da nacyjanalnaha ruchu. Tak, u 70-80-ja hady minułaha stahodździa ŭ Minsku, va ŭmovach padpolla, hadavinu abviaščeńnia BNR štohod adznačali pradstaŭniki nacyjanalnaha maładziožnaha ruchu i tvorčaj intelihiencyi.

Z 1991 hoda, adznačyŭ Viačorka, śviatkavańnie Dnia Voli stała masavym i tradycyjnym šeściem, «afarbavanym u śviatočnyja, a časam — trahičnyja tany duchoŭnaha supraciŭleńnia». Tak było ŭ 1996 hodzie, kali navisła realnaja pahroza niezaležnaści krainy ŭ suviazi z padpisańniem dahavora ab stvareńni Sajuznaj dziaržavy z Rasijaj.

Viačorka ŭpeŭnieny, što ŭ demakratyčnaj Biełarusi heta data budzie adznačacca jak Dzień niezaležnaści i stanie hałoŭnym dziaržaŭnym śviatam, a pamiać pra zasnavalnikaŭ BNR budzie šyroka ŭviekaviečana.

Jašče adzin pradstaŭnik demakratyčnaha ruchu Biełarusi, Juryj Chadyka, źviarnuŭ uvahu na biesprecedentnaść situacyi, jakaja skłałasia sioleta sa śviatkavańniem Dnia Voli.

Jon nahadaŭ pra žorstki razhon mirnaha šeścia na płoščy Niezaležnaści ŭ Minsku ŭ dzień prezidenckich vybaraŭ 19 śniežnia 2010 hoda, paśla jakoha mnohija lidary apazicyi, u tym liku byłyja kandydaty ŭ prezidenty, apynulisia za kratami.

«Parušyŭšy kanstytucyjnyja pravy biełaruskaha naroda, ułada nie zadavoliła zajaŭku na praviadzieńnie ŭ Dzień Voli šeścia i mitynhu i dała tolki miesca dla mitynhu ŭ addalenym rajonie horada.
Voś čamu arhkamitet śviatkavańnia Dnia Voli kardynalna źmianiŭ jaho farmat i zaklikaŭ usich ludziej da 18.00 da pomnika Janku Kupału», — skazaŭ Chadyka.

Jon padkreśliŭ, što ŭskładańnie kvietak da pomnika i sustrečy ŭ vuzkim kole «nijak nie padpadajuć pad dziejnaje represiŭnaje zakanadaŭstva».

Nahadajem, u Minsku pradstaŭniki apazicyi płanavali adśviatkavać Dzień Voli dvuma mitynhami i šeściem. Pieršy mitynh mierkavałasia pačać, a 18-j hadzinie kala budynka prezidyuma Nacyjanalnaj akademii navuk, zatym z 19.00 płanavałasia šeście da skviera imia Janki Kupały, dzie z 20.00 da 21.00 pavinien byŭ prajści druhi mitynh.

Minharvykankam admoviŭ arhkamitetu ŭ praviadzieńni akcyi ŭ zajaŭlenym farmacie i prapanavaŭ svoj varyjant — mitynh u parku Družby Narodaŭ kala płoščy Banhałor. U vyniku arhkamitet vyrašyŭ mitynh nie pravodzić i prapanavaŭ hramadzianam treci varyjant — na praciahu śviatočnaha dnia ŭskładać kvietki da pomnika Janku Kupału.

Aktyvisty maładziožnaha demakratyčnaha ruchu źbirajucca pravieści siońnia viečaram akcyju na płoščy Jakuba Kołasa.

«Prapanavanaja dla śviatkavańnia Dnia Voli płošča Banhałor nieprymalnaja, adnak jašče bolš nieprymalna akcyju admianiać», — zajaviŭ 22 sakavika žurnalistam Mikałaj Dziemidzienka.

U niekatorych haradach ułady admovili pradstaŭnikam apazicyi ŭ praviadzieńni akcyj. Tak, Mahiloŭski harvykankam zabaraniŭ pravodzić 25–27 sakavika sieryju pikietaŭ u roznych miescach horada.

U Homielskaj vobłaści ŭčastkovyja inśpiektary milicyi za niekalki dzion da niefarmalnaha śviata naviedvali miascovych aktyvistaŭ apazicyi i prasili dać raśpisku ab tym, što jany nie buduć udzielničać u śviatkavańni Dnia Voli.

U Breście pieršapačatkova sankcyjanavany pikiet suprać paharšeńnia materyjalnaha stanovišča žycharoŭ rehijonu haradskija ŭłady napiaredadni, 24 sakavika, zabaranili pravodzić.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?