Mierkavańni1111

Dalar albo devalvacyja: što vybrać?

Siarhiej Kaścian, staršynia Biełaruskaha słavianskaha kamiteta: «Chaj budzie valuta pa tym kursie, jaki całkam adpaviadaje rečaisnaści. Tak budzie lepiej dla ŭsich nas»...

Apytańnie «NN».

Apošnimi dniami składvajecca adčuvańnie, byccam biełarusy sami ŭžo chočuć devalvacyi rubla — taki sabie ekanamičny cud. Što lepš: stajać 122-m u čarzie da abmieńnika ci kuplać darahuju valutu? I što karyśniej dla ekanomiki: tanny dalar, jakoha niama, albo devalvacyja? Z takim pytańniem «NN» źviarnułasia da ludziej roznych pohladaŭ i prafiesij.

Alaksandr Taŭstyka, pradprymalnik:

«Dla pradprymalnikaŭ, kaniečnie, budzie lepiej, kali dalar jak maha chutčej źjavicca. My raźličvajem, što narmalny kurs zaraz — 3800–3900. Moža na hetym uzroŭni jon pratrymajecca da leta, moža troški mienš, moža — troški vyšej. Ale bolej za ŭsio my chočam, kab jak maha chutčej syšli haranty, jakija nie mohuć ničoha harantavać».

Ihar Sarokin, psichaterapieŭt:

«Mnie padajecca, što z «realnaha» i «aficyjnaha» lepš vybrać «realnaje». Chaj lepš źjavicca dalar, a nie ludzi pakutujuć u jahonych pošukach. Navat za 5–6 tysiač, ci kolki jon tam kaštuje zaraz. Tym bolš ludzi, jakija valutu kuplajuć, robiać heta ŭsio adno nie pa tym kursie, jaki ŭ televizary. A žyć realnym žyćciom usio adno lepš, čym hladzieć televizar».

Źmicier Biezkaravajny, muzyčny krytyk:

«Vidavočna, što ciapierašni kurs dalara nie adpaviadaje rečaisnaści. Jak ja razumieju, adsutnaść valuty ŭ abmieńnikach i roznyja valutnyja abmiežavańni tolki pavialičvajuć niedavier da rubla z boku pryvatnych asobaŭ i biznesu. Tamu niachaj dalar lepš budzie pa svaim sapraŭdnym kursie — budzie mienš paniki».

Jaŭhien Lipkovič, błohier:

«Ja razmaŭlaŭ z adnym dosyć viadomym ekanamistam, i jon mnie skazaŭ, što razhladałasia dva varyjanty vychadu z valutnaj situacyi. Pieršy — devalvacyja 40 pracentaŭ, rezkaje źnižeńnie VUP, ale praz hod — narmalizacyja, inflacyja 10 pracentaŭ, i, u pryncypie, narmalnaja ekanamičnaja situacyja. Druhi scenar — množnaść kursaŭ, VUP zachoŭvajecca, ničoha nie abvalvajecca, ale praciahvacca tak budzie try hady. Padajecca, našyja ŭłady vybrali druhi scenar. Mnie strašna nie padabajecca toje, što adbyvajecca zaraz — my raptoŭna apynulisia ŭ Savieckim Sajuzie, i ŭłady imknucca kantralavać navat čorny rynak».

Siarhiej Kaścian, staršynia Biełaruskaha słavianskaha kamiteta:

«Ja nie ekanamist, ale jak palityk liču tak: treba, kab situacyja źmianiłasia da lepšaha. To bok chaj u krainie budzie valuta pa tym kursie, jaki całkam adpaviadaje rečaisnaści. Tak budzie lepiej dla ŭsich nas».

Kamientary11

Ciapier čytajuć

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:42

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Usie naviny →
Usie naviny

Stajać na adnoj nazie z knihaj na hałavie ŭ pamiać pra błakadu Leninhrada. Čynoŭniki zapuścili vielmi dziŭny čelendž da 9 Maja41

Samyja chałodnyja i samyja vietranyja miescy Biełarusi — praviercie svoj horad

Mer ukrainskaha Kanatopa abvinavaciŭ ułady Sumaŭ u arhanizacyi ŭznaharodžańnia vajskoŭcaŭ10

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:42

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić