Kultura9

U Breście prachodzić IV Mižnarodny fiestyval ruskaj paezii

IV Mižnarodny fiestyval ruskaj paezii «Suhučnaść słoŭ žyvych» prachodzić 20–21 maja ŭ Breście.

Litaraturny forum pryśviečany Dniu słavianskaha piśmienstva i kultury, jaki adznačajuć 24 maja.

Tradycyjna arhanizataram fiestyvalu vystupaje respublikanskaje hramadskaje abjadnańnie «Ruskaje tavarystva», Sajuz piśmieńnikaŭ Biełarusi (SPB) pry padtrymcy pasolstva Rasii ŭ Biełarusi, hienieralnaha konsulstva Rasii ŭ Breście i Bresckaha harvykankama.

Jak paviedamiła BiełaPAN namieśnik staršyni «Ruskaha tavarystva» i namieśnik staršyni Bresckaha abłasnoha adździaleńnia SPB Luboŭ Krasieŭskaja, na sioletni fiestyval pryjechali bolš za 40 paetaŭ i prazaikaŭ, jakija pišuć na ruskaj movie: pradstaŭniki ŭsich abłaściej Biełarusi, Minska, a taksama Rasii i Małdovy. U ich liku — hałoŭny redaktar rasijskaha litaraturna-mastackaha almanacha «Bratina» Fiodar Čarapanaŭ, šef-redaktar dadatkaŭ «Ład» i «Podmoskovje» da «Litieraturnoj haziety» Aleś Kažadub, pradstaŭniki biełaruskich litaraturna-mastackich časopisaŭ «Nieman», «Novaja Niemiha litieraturnaja» i časopisa Sajuza piśmieńnikaŭ Sajuznaj dziaržavy «Biełaja vieža».

Asnoŭnyja placoŭki fiestyvalu: piać navučalnych ustanoŭ horada, u tym liku Brescki dziaržaŭny ŭniviersitet imia A. S. Puškina, Brescki dziaržaŭny techničny ŭniviersitet, a taksama kanfierenc-zała harvykankama.

«Pieršy fiestyvalny dzień pačaŭsia z tvorčych sustreč litarataraŭ z žycharami horada. Zatym projdzie finalny tur respublikanskaha litaraturnaha konkursu maładych paetaŭ i prazaikaŭ «My narodžany dla natchnieńnia», — skazała Krasieŭskaja.

Pavodle jaje słoŭ, pierad mižnarodnym žury vystupiać 13 čałaviek, jakija vyjšli ŭ zaklučny tur tvorčaha spabornictva.

U druhi dzień fiestyvalu adbudziecca pasiadžeńnie kruhłaha stała, na jakim buduć abmiarkoŭvacca pytańni sučasnaj ruskaj litaratury ŭ Biełarusi, pierśpiektyvy raźvićcia fiestyvalu. Projduć majstar-kłasy dla maładych litarataraŭ.

Zavieršycca forum śviatam ruskaj paezii «Jość siła žyvatvornaja ŭ suhučnaści słoŭ žyvych».

«Papiarednija fiestyvali prachodzili ŭ Breście ŭ 2006, 2007 i 2009 hadach. Pavodle ich vynikaŭ vypuščany paetyčnyja zborniki „Sozvučje słov živych“ z tvorami ŭdzielnikaŭ forumaŭ. Na sioletnim fiestyvali heta tradycyja atrymaje praciah», — skazała Krasieŭskaja.

Kamientary9

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ6

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp padčas debataŭ z Bajdenam nazvaŭ nieprymalnymi ŭmovy Pucina pa spynieńni vajny2

«Dobry lesarub, ale sa źviazanymi rukami». Dypłamaty padsumoŭvajuć vyniki pracy zvolnienaha ministra Alejnika10

Biełaruski taksist u Varšavie zarabiŭ bolš za 300 dalaraŭ za źmienu. Ale takoje ščaście nienadoŭha1

Chto ŭ Jeŭrasajuzie samy biedny i samy bahaty?14

Prapahandysty źbirajucca 3 lipienia «adnavić akt hienacydu»7

Ułady ZŠA prapanujuć $10 miljonaŭ za infarmacyju pra hramadzianina Rasii1

U Pakistan pryjšła vialikaja śpioka: zabityja balnicy, sotni pamierłych2

Biełarusam prapanavali vakansiju «mieniedžara pa šašłykach» za 3000 rubloŭ u miesiac1

U homielskim padvale nohi ŭ mužčyny ŭsiaho za chvilinu spres absieli błochi VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ6

Ukraina viarnuła piać svaich palitviaźniaŭ ź Biełarusi. I navat Mikołu Švieca, dyviersanta z Mačuliščaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →