Mierkavańni44

Ekśpiert: Rašeńnie ŭrada pašyryć śpis tavaraŭ, ceny na jakija padlahajuć dziaržrehulavańniu, budzie mieć advarotny efiekt

Rašeńnie ŭrada pašyryć śpis sacyjalna značnych tavaraŭ, na jakija časova ŭvodzicca rehulavańnie cen, pryviazie da ich rostu. Takuju dumku ŭ intervju BiełaPAN vykazaŭ kiraŭnik Asacyjacyi małoha i siaredniaha pradprymalnictva Siarhiej Bałykin.

Pavodle jaho słoŭ, «heta absalutna nie rynačnaje rašeńnie, jakoje nie daść ničoha dobraha ni dla nasielnictva, ni dla biźniesu».

«Handlovym arhanizacyjam pry abmiežavańni handlovych nadbavak bolš vyhadna pradavać bolš darahi tavar. Jaho canu možna nakrucić, prapuściŭšy praz łancužok lehalnych i nielehalnych pasrednikaŭ. U adkaz dziaržava moža ŭvieści niejkija sankcyi, ale ryzyki štrafnych sankcyj znoŭ ža buduć zakładzieny ŭ canu tavaru», — skazaŭ ekśpiert.

Rašeńnie ŭrada taksama moža pryvieści da deficytu tavaraŭ, a «dzie deficyt — tam čorny rynak, karupcyja», padkreśliŭ Bałykin.

Aprača taho, zaznačyŭ ekśpiert, «takija miery pałochajuć zamiežnych i ajčynnych inviestaraŭ».

«Mnie hetyja rašeńni nahadvajuć pastanovu № 991, jakoj faktyčna zabaraniałasia pasrednictva. Jana potym była admieniena. Dziaržava, z adnaho boku, abviaščaje libieralizacyju, a z druhoha — svaimi dziejańniami ŭsich pałochaje. Jana, jak tolki źjaŭlajucca prablemy, biare ŭ ruki dubinku i pačynaje bić joju pa hałovach», — zaŭvažyŭ ekśpiert.

«Lepšy rehulatar cen — heta niabačnaja ruka rynku, pra jakuju kazaŭ jašče Adam Śmit, — padkreśliŭ Bałykin. — Dziaržavie dla taho, kab sapraŭdy źnizić ceny, nieabchodna pravodzić pravilnuju makraekanamičnuju palityku i nie nadzimać ekanomiku pustymi hrašami, usialak umacoŭvać davier da nacyjanalnaj valuty. Tady nasielnictva nie budzie imknucca pazbaŭlacca ad hrošaj, układvajučy zarpłatu ŭ tavary».

U Instytucie ekanomiki Nacyjanalnaj akademii navuk BiełaPAN admovilisia kamientavać pastanovu ŭrada, spasłaŭšysia na niejkuju zabaronu.

28 maja Saviet ministraŭ pryniaŭ pastanovu № 676. Dakumient pašyraje śpis sacyjalna značnych tavaraŭ, na jakija časova ŭvodzicca rehulavańnie cen. U śpis uklučany ryba, syry, niekatoryja krupy, aharodnina, sadavina, kava, harbata, sol, miasnyja vyraby, sintetyčnyja myjnyja srodki. Pastanova «skiravana na spynieńnie nieabhruntavanaha rostu cen na spažyvieckija tavary (pasłuhi) u Biełarusi».

Spynić rost cen zapatrabavaŭ Alaksandr Łukašenka na naradzie 27 maja.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym6

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Stajać na adnoj nazie z knihaj na hałavie ŭ pamiać pra błakadu Leninhrada. Čynoŭniki zapuścili vielmi dziŭny čelendž da 9 Maja41

Samyja chałodnyja i samyja vietranyja miescy Biełarusi — praviercie svoj horad

Mer ukrainskaha Kanatopa abvinavaciŭ ułady Sumaŭ u arhanizacyi ŭznaharodžańnia vajskoŭcaŭ10

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym6

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić