Karespandentka razam z abituryjentami zaniesła dakumienty ŭ Akademiju MUS.
9 lipienia pačaŭsia pryjom dakumientaŭ u Akademiju MUS Biełarusi. My vyrašyli pravieryć, što za ludzi buduć chadzić sa zbrojaj pa vulicach i achoŭvać paradak…
Na Fakultet milicyi nabor 177 čałaviek. Na 12 hadzinaŭ u paniadziełak 11 lipienia siudy padali dakumienty 142 čałavieki. Ź ich 40% (!) — 56 čałaviek — majuć siaredni bał nižej za 140!
Letaś prachadny bał na
Atrymlivajecca, što kali ty byŭ siaredničkom u škole (6*10=60), a paśla na troch testach nabraŭ pa 15–20 bałaŭ — usio: ty śledčy!
Mahčyma, tamu abituryjent, jaki sioleta nabraŭ 223 bały, za svoj los zusim nie chvalujecca. Žurnalist pahavaryła z vysokim, zdarovym chłopcam, jaki tolki što padaŭ dakumienty i radasna vychodziŭ z Akademii.
Chłopiec: Suma vyjšła 223 bały.
Heta dobra?
Chłopiec: Dla dadzienaj ustanovy hetaha dastatkova.
My pacikavilisia, čamu mienavita taki šlach vybraŭ dla siabie abituryjent. «Vyrašyŭ zahadzia, daŭno, hady try tamu. U nas pierajemnaść pakaleńniaŭ, užo, napeŭna, čaćviortaje pakaleńnie pracuje ŭ orhanach, tamu i ja vyrašyŭ pajści pa śladach baćkoŭ», — kaža chłopiec.
La budynka milicejskaj VNU — šmat baćkoŭ, usie jany čakajuć svaich dziaciej. Syn zvyčajnaha šafiora ź Viciebsku sioleta nabraŭ usiaho 157 bałaŭ (pastupaje na Fakultet milicyi). Ale baćka kaža, što «spadziavańni pamirajuć apošnimi»:
«My siudy pryjechali ź Viciebskaj vobłaści pastupać. Bałaŭ nabrali nie vielmi šmat — 157. Ale šaniec jość, spadziavańni pamirajuć apošnimi. Letaś z takimi bałami prachodzili, a ŭ hetym hodzie — budziem hladzieć, spadziavacca…».
Čamu syn vybraŭ pastupać mienavita siudy?
Baćka: Heta jahony vybar, jon sam zachacieŭ. Daŭno dumaŭ, moža z kłasa siomaha.
Daŭno ŭ Akademiju milicyi maryŭ pastupić i inšy abituryjent ź Viciebsku. Jamu paščaściła trošku bolš: jon nabraŭ 196 bałaŭ. Jahonaja mama siadzieła na łaŭcy la ŭvachodu ŭ Akademiju, čakała syna: «Kali paraŭnoŭvać ź minułym hodam, to šaniec, nibyta, u nas jość. A tak — chto jaho viedaje…»
A čamu vyrašyŭ pastupać mienavita siudy?
Maci: «Ja dumaju, što jon pa charaktary padychodzić, jon taki zanadta adkazny, i zaŭsiody byŭ takim. Voś chłopčyk, a zaŭsiody byŭ darosły taki, jak „stareńki“. Ja dumaju, što heta — dla jaho.
Jon byŭ zaŭždy dyscyplinavany, zaŭsiody lubiŭ jeździć u łahier.Taki styl žyćcia jamu pasuje, askietyčny. Jon sportam vielmi surjozna zajmaŭsia. Lohkaj atletykaj, bieham z barjerami… Jość razrad, dypłomy, miedali…»
Na 12 hadzinaŭ dnia 11 lipienia na
Što buduć rabić abituryjenty, kali nie projduć konkurs? Ci buduć pierakidvać svaje dakumienty kudyści ŭ inšaje miesca? Pra heta zapytalisia i ŭ samich junakoŭ, i ŭ ich baćkoŭ.
«Navat i nie dumaŭ pra heta. Niama nijakich varyjantaŭ, nu, kali što —
Maci adnaho z abituryjentaŭ kaža, što vybar tut nievialiki — abo psichołah, abo juryst:
«Prablema ŭ tym, što na hetyja śpiecyjalnaści niama jašče adnaho testa. Ty zdaješ try testy — matematyku, rasiejskuju, hramadaznaŭstva. I ŭsio. Tamu na niejkija techničnyja śpiecyjalnaści my ŭžo nie možam pajści. Tamu što hramadaznaŭstva — heta tolki jurydyčnaje štości, abo psichołah…».
Pacikavilisia taksama, ci nie bajacca abituryjenty, što ŭ śviatle apošnich padziejaŭ pracy ŭ ich stanie bolš, a ludzi pačnuć horš da ich stavicca. Ale budučych milicyjantaŭ takija prablemy nie pałochajuć.
«Nie, nie bajusia, kali ŭžo vybraŭ hetuju pracu, to budu pracavać, prystasoŭvacca…».
Kamientary