«Niaźmiennaść padobnaja da Livii». Pasoł Rasii namiaknuŭ Łukašenku na patrebu vybrać pierajemnika
«Ułada pavinna być źmiennaj, pavažanaj, i paśla źmieny pavažanaj, kali nie było vidavočnych złačynstvaŭ».
U vialikim intervju niezaležnamu ahienctvu BiełaPAN pasoł Rasii ŭ Biełarusi Alaksandr Surykaŭ vykazaŭ niehatyŭnaje staŭleńnie da praktyki niaźmiennaści ŭłady.
«Ułada pavinna razumna pieramahać na vybarach, — adznačyŭ Surykaŭ, — mieć peŭnyja terminy znachodžańnia na toj ci inšaj pasadzie, asabliva na vyšejšych pasadach. Abmiežavańni tut prosta pavinny być. Tamu što inakš pačynajecca «prykipańnie» ŭłady da taho ci inšaha kresła, uvieravańnie ŭ svajoj biazhrešnaści. Zmanciravać umovy, kab ciabie ŭvieś čas vybirali, mahčyma. I ty pačynaješ dumać, što ty vyklučny, vieryć u svaju biazhrešnaść i pavodziš siabie adpaviednym čynam.
Heta značyć źjaŭlajucca zamaški dyktaturyzmu, jaki nie zaŭsiody viadzie da razumnaha raźvićcia hramadstva».
«Ułada pavinna być źmiennaj, pavažanaj, i paśla źmieny pavažanaj, kali nie było vidavočnych złačynstvaŭ, — dadaŭ Surykaŭ. — Rasija znachodzicca mienavita na takim šlachu. Vy viedajecie, što ŭ nas Uładzimir Uładzimiravič Pucin dva terminy adbyŭ prezidentam. Kanstytucyja jaho abmiažoŭvaje dvuma terminami bieśpierapynnaha kiraŭnictva, dalej jon nie bałatavaŭsia.
I my žadajem usim krainam takoha ž padychodu, chaj dosyć składanaha na pieršym etapie, z padboram, dapuścim, pierajemnikaŭ… Heta ŭsio ž trochi lepš, čym niaźmiennaść padobna toj, jakuju nazirajem u Livii».
U tym samym intervju pasoł Rasii salidaryzavaŭsia z pazycyjaj Jeŭrasajuza adnosna źniavoleńnia ŭdzielnikaŭ manifiestacyi 19 śniežnia.
Sproby biełaruskich uładaŭ razhaniać akcyi maŭklivaha pratestu — heta pierabor, zajaviŭ Surykaŭ. «Takija dziejańni biełaruskich uładaŭ ja nie ŭchvalaju», — zajaviŭ jon.
Surykaŭ taksama paćvierdziŭ zacikaŭlenaść Rasii ŭ pryvatyzacyi biełaruskich dziaržaŭnych aktyvaŭ.Urešcie, jon nievysoka acaniŭ ekanamičnuju palityku Minska i dosyć skieptyčna vykazaŭsia nakont pryniatych antykryzisnych mier. «My dobra heta pamiatajem pa 2009 hodzie: devalvacyja biełaruskaha rubla, biaździejańnie, najpierš Nacyjanalnaha banka, ci, naadvarot, dziejańni, jakija stvaryli kałasalny navies zusim niezabiaśpiečanych hrošaj, i voś jano — situacyja paŭtarajecca. Nastupnaja devalvacyja — 56%, a nasamreč usie 70%. I za hety čas
Biełaruś padrasła ŭ kredytnych daŭhach jašče. Što dalej? Defołt krainy?Voś čaho my nie chočam u pieršuju čarhu. Tamu my miarkujem, što samaje hałoŭnaje — zadziejničańnie ŭnutranych reziervaŭ, jakija daje ŭ tym liku pryvatyzacyja», — padsumavaŭ jon.
Kamientary