«Sproby biełaruskich uładaŭ razhaniać akcyi maŭklivaha pratestu — heta pierabor».
Sproby biełaruskich uładaŭ razhaniać akcyi maŭklivaha pratestu — heta pierabor,zajaviŭ nadzvyčajny i paŭnamocny pasoł Rasii ŭ Biełarusi Alaksandr Surykaŭ.
«Takija dziejańni biełaruskich uładaŭ ja nie ŭchvalaju, — adznačyŭ dypłamat. — Na moj pohlad, luby čałaviek maje prava stajać, plaskać u ładki, nie vysoŭvajučy pry hetym łozunhaŭ, nie stanoviačysia arataram — bo tady heta budzie ŭžo mitynham i treba dazvoł uładaŭ na praviadzieńnie takoj akcyi. A 20, 30, 200, 500 čałaviek
majuć prava stajać na płoščy, chočuć jany ŭ ładki plaskać, chočuć jany tupać — majuć prava.Hałoŭnaje, kab nie parušali hramadskaha paradku, nie pieraškadžali ruchu transpartu i hetak dalej».
«Najaŭnaść niazhodnych z palitykaj uładaŭ u luboj krainie — heta abjektyŭna,
— ličyć rasijski pasoł. — Adnym hramadzianam nie padabajucca dziejańni ŭładaŭ, inšym — padabajucca, trecija — niejtrały. Adny pryjšli paplaskać u ładki, tamu što im niešta nie padabajecca, — chaj inšyja pryjduć pobač plaskać, bo heta im padabajecca. Jakija prablemy? Nie dapuskać tolki biesparadkaŭ, i ŭcio pytańnie.
Va ŭłady ŭ lubym vypadku šmat sposabaŭ zachavać tvar.A pakul heta ruch nie nabyŭ šyrokaha razmachu, lepš naohuł mienš na jaho źviartać uvahi,
a bolš zajmacca spravaj dla zvarotu da raniejšaha ŭzroŭniu dachodaŭ nasielnictva,tady i kolkaść niazhodnych raści nie budzie. Dy i hetych možna było b pasadzić za stoł dla razmovy i rastłumačyć, čym ža jany niezadavolenyja».
Surykaŭ sa škadavańniem pryvioŭ prykłady zatrymańnia i asudžeńnia ŭ Biełarusi rasiejskich hramadzian, u tym liku «nie ŭdzielničali navat u takich akcyjach». «Heta, viadoma, biaźmiežža, — padkreśliŭ dypłamat. — Rasija zaŭsiody budzie absalutna ćviorda abaraniać pravy svaich hramadzian».
Kamientary