Videakamiery stali ŭstaloŭvać navat u łaźniach, akvacentrach i inšych łaźnieva-azdaraŭlenčych abjektach. Što ž vidać na manitory u achovy abo administratara, vyśviatlała karespandentka «Viačerniaha Hrodna».
U adno z maich naviedvańniaŭ łaźni na Bołdzina raptam «zavisła» elektronnaja prapusknaja sistema — nie spracavaŭ turnikiet.
— Stojcie spakojna, nie sprabujcie prajści, — adrazu skazała supracoŭnica łaźni. — Videakamiera zdymaje ŭvachod. Ledź što — źjavicca achoŭnik. Pačakajcie, zaraz pierazahruzicca sistema.
Kali b nie heta papiaredžańnie, ja b i nie zdahadałasia, što naviedvalnikaŭ zdymajuć na kamieru. Papieradžalnaj tablički nidzie nie było vidać.
Jak raspaviali ŭ administracyi łaźnieva-azdaraŭlenčaha kompleksu, u budynku sapraŭdy viadziecca videanazirańnie. Kamiery jość na druhim paviersie, na ŭvachodzie ŭ ahulnyja adździaleńni, u toj častcy, dzie ŭstalavanyja turnikiety.
«Nichto admysłova nie naziraje za aholenymi ludźmi, — dadaje načalnik učastka. — Heta zroblena dla taho, kab vyklučyć sproby kradziažoŭ abo sprečki ab tym, kolki času klijent pravioŭ u łaźni.Da taho ž u raspranalniu ŭvachodziać ludzi ŭ vopratcy». A voś vychodziać u łaźniu i da suški ŭžo ŭ niehliže. Tak što ja, kosiačysia na videakamieru, prachodžu da tumbački, raźmieščanaj dalej ad uvachodu.
Moda na videanazirańnie pryžyłasia i ŭ inšych ustanovach, jakija pradstaŭlajuć vodnyja azdaraŭlenčyja pasłuhi. U hrodzienskim akvacentry takich pryład cełych 15. Ale pry hetym klijenty papiaredžanyja ab videanazirańni — ab hetym paviedamlajecca na tabličkach, raźmieščanych na ścienach. Manitor z malunačkami, jakija tranślujuć kamiery, znachodzicca ŭ administratara. Dyrektar KUP «Akvacentr» Piatro Makaraŭ raspavioŭ, što videa ŭstanoŭlena dla taho, kab zabiaśpiečyć kamfortnaść i biaśpieku naviedvalnikaŭ.
— Abstalavanyja faje, rekreacyi, viestybiul, uvachody ŭ raździavalnyje adździaleńni, — kaža jon. — Nazirańnie dazvalaje razabracca ŭ kanfliktnych situacyjach ci praduchilić ich. Jak inakš dakazać, što chtości prajaŭlaje hrubaść, sprabuje prysvoić čužuju ŭłasnaść? Za miežy akvacentra infarmacyja nie vychodzić.
Kažuć ekśpierty: mierkavańni padzialilisia
Ci zakonna videanazirańnie ŭ miescach, dzie miarkujecca maksimalny ŭzrovień pryvatnaści — naprykład, u raździavałkach i tualetnych pakojach, u dušy, u łaźni? Ci treba papiaredžvać ab videazdymcy?
Siarhiej Zikracki, juryst:
— Nijakaha dakumienta, jaki b rehulavaŭ paradak praviadzieńnia takoha rodu videazdymki, niama. Administracyja maje prava dla zabieśpiačeńnia biaśpieki pravodzić aŭdyjo- i videazdymku. Zakon zabaraniaje vykarystańnie atrymanych materyjałaŭ u inšych metach.Administracyja abaviazana zabiaśpiečyć tajamnicu asabistaha žyćcia naviedvalnikaŭ i praduchilić dostup da infarmacyi šyrokamu kołu asob. Atrymlivać jaje majuć prava tolki tyja, chto zabiaśpiečvaje biaśpieku abo udzielničaje ŭ razhladzie kanfliktu.
U toj ža čas nidzie nie prapisany abaviazak papiaredžvać ab zdymcy. Ale dla bolš karektnaha abychodžańnia z naviedvalnikami i dla pavahi honaru i hodnaści, na maju dumku, infarmavać pra heta treba.
Viktar Funt, staršynia HA «Hrodzienskaje tavarystva abarony spažyŭcoŭ»:
— Tak, abaviazany paviedamić spažyŭcoŭ ab tym, što jany znachodziacca ŭ zonie, jakaja znachodzicca pad nazirańniem. Papiaredžańnie ab zdymkach najbolš efiektyŭna ažyćciaŭlajecca z dapamohaj raźmiaščeńnia dobra bačnych znakaŭ na ŭvachodzie ŭ kantralavanuju sistemaj videanazirańnia zonu. Usiaredzinie zony pavinny być dublujučyja znaki. Dobra prykmietnyja i vizualna zrazumiełyja ŭkazalniki asabliva važnyja tam, dzie kamiery znachodziacca nie navidavoku, a ŭ miescach, dzie spažyŭcy mohuć nie zdahadvacca, što za imi viadziecca videanazirańnie.