Jak raskazali kalehi Bialackaha, sprava ciahniecca ŭžo niekalki miesiacaŭ.
«Viasna» dapamahła tysiačam ludziej. Štrafy represavanym, advakaty viaźniam. Niechta musiŭ heta rabić, i heta rabiŭ Bialacki.
Ale
biełaruskaje zakanadaŭstva nie daje lehalnaj mahčymaści atrymlivać hrošy dla takoj dziejnaści. Tamu Bialacki, jak akazvajecca, vykarystoŭvaŭ dla hetaha rachunak u Litvie.
Łukašenkaŭcy začapilisia za heta, vystavili suprać jaho abvinavačvańni ŭ niaspłacie padatkaŭ u asabliva bujnym pamiery. Choć jon vykarystoŭvaŭ tyja hrošy na hramadskuju dziejnaść, a nie na siabie — Bialacki byŭ niabiednym čałaviekam užo kali pačynaŭ pravaabarončuju dziejnaść u
Łukašenkaŭskija ŚMI, darečy, sprabavali zhulać na ludskoj zajzdraści. Bialackaha ŭpikali kvateraj i budynkam — u jakich pracavali pravaabaroncy i jakija vykarystoŭvaŭ nacyjanalny ruch.
Jak raskazali kalehi Bialackaha,
sprava ciahniecca ŭžo niekalki miesiacaŭ. Ułady jaŭna chacieli b, kab Bialacki zastaŭsia za miažoj, paprasiŭ prytułku. Bialacki nie paddaŭsia.
Abvinavačvańnie Bialackamu nikoha nie padmanie ni ŭ krainie, ni za miežami.
Bialackaha vyłučali na Nobieleŭskuju premiju jašče ŭ2007-m , i aryšt tolki pavialičyć jahonyja šancy.Ale hałoŭnaja ŭznaharoda takomu vierujučamu čałavieku, jak Bialacki, — udziačnaść tych tysiač ludziej, jakim viasnoŭcy dapamahli.
Kamientary