Što chvaluje sučasnych mieniestrelaŭ i daśledčykaŭ kultury?
Usieabdymny kryzis mocna zakranuŭ jaksacyjalna-ekanamičnyja aśpiekty našaha žyćcia, tak i śfieru mastactva, a taksama vydavieckuju dziejnaść.
Kolkaść biełaruskamoŭnych vydańniaŭ u respublicy niaŭchilna pamianšajecca, a značnyja navukovyja daśledavańni ŭ halinie kulturaznaŭstva sustrakajucca ŭsio radziej. Niaŭžo ŭsieahulnaja «mlavaść i abyjakavaść» nasielnictva pieramoža ŭ baraćbie za adradžeńnie rodnaha kraju?
Dobrym dapamožnikam dla ludziej, jakija cikaviacca minuŭščynaj našaj Ajčyny, budzie vydadzienaja dva miesiacy tamu manahrafija kandydata navuk, dacenta Iryny Šumskaj «Muzyka ŭ kantekścieHetaja praca raspaviadaje pra tvorčuju spadčynu i žyćciovy los šmatlikich pradstaŭnikoŭbiełaruska-polskaha mižkulturnaha ŭzajemadziejańnia».
Uzhadajma, naprykład, Symona
Prezientacyja knihi adbudziecca 7 vieraśnia ŭ Muzieje teatralnaj i muzyčnaj kultury Biełarusi (zavułak Muzyčny, 5)ŭ miežach
Aproč pradstaŭleńnia novaha vydańnia, u prahramie mierapryjemstva: admysłovaja kancertnaja prahrama ad trya «Vytoki» pad kiraŭnictvam łaŭreata mižnarodnych konkursaŭ, viadomaha muzykanta i krajaznaŭcy Alaksieja Frałova (prahučać tvory Michała Kleafasa Ahinskaha, Stanisłava Maniuški, Fłaryjana Miładoŭskaha, Jana Tarasieviča i inš.), muzyčnaja paezija Iryny Chadarenka i roznyja pryjemnyja siurpryzy.
Pačatak imprezy, a 17 hadzinie.
Ciapier čytajuć
«Svoj nos ź Biełastoka jany nie vysoŭvajuć». Biełarusy Padlašša skardziacca, što biełarusy novaj chvali emihracyi nie zacikaŭlenyja supolnymi spravami

Kamientary