III etna-fiestyval «Kamianica», što adbyŭsia ŭ Muziei narodnaj architektury pad Minskaim, staŭ samym masavym z usich. U čym sakret? U vystupie Aleha Skrypki ci ŭ nacyjanalnym duchu, jaki arhanična stvaryŭsia na fiestyvali?
Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Vystupaje "Pałac". Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Na scenie "Osimira". Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Aleh Skrypka. Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Aleh Skrypka. Fota Siarhieja Bałaja, «Salidarnaść».
Usie fotazdymki hladzi ŭ repartažy «Salidarnaści».
Muzyka i atmaśfiera
Etničnyja fiestyvali čaściakom vyklikajuć naściarohu — maŭlaŭ, ci nie stanie praz hadzinu sumna ad narodnych śpievaŭ? Z «Kamianicaj» atrymałasia inakš — usio ž taki etna navat adnoj asobna ŭziataj krainy moža być vielmi roznym. Adnak, atrymałasia pačuć usio ad kłasičnych narodnych śpievaŭ da fołk-panku. Škada, što niekatoryja mierapryjemstvy dla presy supali z vystupami hurtoŭ — nie atrymałasia pačuć usio. Ź inšaha boku niezadavolenych festam taksama było nie bačna. Asabista aŭtaru daviałosia pryvieźci na fest znajomych rasiejcaŭ, jakija praniklisia biełaruskim etna i navat kupili niekalki dyskaŭ — da hetaha pierakanć u vartaści biełaruskaj muzyki ich było niemahčyma.
Muziej narodnaj architektury sam pa sabie vielmi spryjaje pravilnamu ŭsprymańniu fołk-muzyki — tut jana hučyć «da miesca» ŭ lubych kolkaściach.
Adzinaje, što prahrama fiestyvalu była pabudavana nie vielmi spryjalna — naprykład, paśla «Alaksandry i Kanstancina», jakija bačać fołk jak patencyjnuju pop-muzyku (u dobrym sensie słova), šmat kamu było vielmi składana acanić «Troicu», jakaja vymahaje kancentracyi ŭvahi na kožnym huku. Pry hetym abodva hurty — adzin jakasna-masavy, druhi składanna-elitarny — papraknuć niama ŭ čym.
Ludzi
Na inšych festach, što byli hetym letam, nie davodziłasia bačyć nastolki roznaj publiki — ad biełaruskamoŭnych dziaŭčat i chłopcaŭ (časam u nacyjanalnych strojach), da niezraumieła jak tudy patrapiŭšych typovych pradstaŭnikoŭ spalnych rajonaŭ -- vidać nie ŭsie zaŭvažyli, što fiestyval etničny.
Pieršych było bolej, druhija byli hučniejšyja.
Pakolki ałkahol na feście nie pradavaŭsia (a dakładniej na adlehłaści 500 mietraŭ ad sceny), to płyń ludziej ruchałasia ad sceny da paznaki «501 mietr». Tam «usio było možna». «Kamianica», jak inšyja biełaruskija oŭpen-ejry pieraŭtvaryłasia ŭ hłabalnuju sustreču starych znajomych badaj što dla kožnaha. Praŭda, niekatoryja, zdajecca, nie zaŭvažali, što na feście jašče i muzyka jość, a nie tolki karčma.
Karčma
«Biełaruskaja karčma», što mieściłasia na ŭžo ŭzhadanym 501-ym mietry ad sceny, stała druhim epicentram fiestyvala. Na samym pačatku festa jana była ŭžo całkam zabitaja narodam, niedzie ŭ siaredzinie narodu la sceny stała mienš, adnak u karčmu było ŭžo ciažka trapić. La jaje ładzilisia łakalnyja «imprezy» — kab daloka nie chadzić da sceny, naviedvalniki ŭłasnymi siłami pačali vykonvać narodnyja pieśni. Paśla tudy ž padciahnuŭsia samadziejny falklorny ansambl. Kažuć, nie źmianiłasia situacyja navat u toj momant, kali pačała vystupać «Trojca», a z usioj biełaruskaj častki imprezy, heta byŭ samy jaskravy momant. I tolki Aleh Skrypka, dziela jakoha, jak mierkavali navat arhanizatary, i pryjechała bolšaja častka słuchačoŭ, zmoh zrabić sapraŭdny łakalny cud — u karčmie stała pusta. Nie zusim, bo niekatoryja da sceny tak i nie dajšli.
Aleh Skrypka
Nie «Vopli Vidaplasava», a mienavita dydžej O'Skrypka. Set elektronnaj muzyki ad metra ŭkrainskaha roku pieraŭtvaryŭ etna-fiestyval u elitarnuju pa źmieście dyskateku. Jak skazaŭ na pres-kanfierencyi sam Skrypka, jahonyja dydžejskija sety navat zaminajuć hurtu — ludzi prychodziać jak na «VV», a atrymlivajuć zusim inšy pa formie i padačy materyjał, časam prosiać uziać u ruki bajan i vypravić situacyju.
Adnak Skrypka-dydžej nie horšy za Skrypku-frontmena: talenavita zrobleny miks — heta nie śpievy pad fanieru, a taksama mastactva, i nie aby jakija. Za piatnaccać chvilin možna pačuć i ukrainskija narodnyja miełodyi, i słavianskaje kabare, i remiksy na «Pałac» i śpievy samoha Skrypki.
Darečy, mienavita remiksy biełaruskich pieśniaŭ i tyja momanty, kali Skrypka sam pačynaŭ śpiavać, adrazu «stavili na vušy» usich prysutnych.
Nie darma, vidać, u zvyčajnuju prahramu Skrypki ŭvachodzić nie mienš jak 20 adsotkaŭ biełaruskaha materyjału. A tyja, chto spadziavaŭsia pačuć «Vopli», źjechali amal adrazu, a darma.
«Kamianica» — što my ad jaje čakajem
Sioleta ludziej było zaŭvažna bolej, čym u minułym hodzie. Ad «Kamianicy» čakajuć zarad etniki, paśla jakoha składana jašče paru dzion što-niebudź inšaje. «Trojca», «Stary Olsa», Osimira, «Hościca» i inšyja całkam mohuć hetuju patrebu zadavolić. Budučuju «Kamianicu» chaciełasia b bačyć u jakaści vialikaha open-ejra ź niekalkimi scenami, dzie možna było b pačuć i biełaruski, i ŭkrainski, i litoŭski fołk. Kaniešnie ž, ź siońniašniaj ekanamičnaj situacyjaj takoje amal niemahčyma. Adnak Aleh Skrypka, naprykład, užo kazaŭ pra mahčymaść supolnaha fiestyvalu, kštałtu jahonaj «Krainy Mrij» — i navat hučała ideja, što taki fiestyval možna budzie zładzić u nastupnym hodzie. A kali i nie ŭdasca — u nas «Kamianica» jość, na joj taksama dobra.
Juraś Uskoŭ
Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?
Pišycie redaktaru «Našaj Nivy» ŭ TH