Historyja13

8 vieraśnia – Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy

Vinšujem usich abaroncaŭ Ajčyny!

8 vieraśnia 1514 hoda vojski VKŁ pad zahadam hietmana Kanstancina Ivanaviča Astrožskaha raźbili pad Oršaj maskoŭskich zachopnikaŭ.

«U našaj daŭniaj historyi niama inšaj padziei, jakaja b stała padobnym simvałam i vyklikała stolki ž vostrych batalij, jak bitva pad Oršaj. Heta

vialikaja pieramoha nad namnoha bolšym maskoŭskim vojskam, zdabytaja ŭ abarončaj vajnie, na svaich ziemlach i svajoj ža armijaj, kiravanaj svaim (pravasłaŭnym!) hietmanam.
Pačynalniki biełaruskaj nacyjanalnaj histaryjahrafii bačyli ŭ joj
najlepšy dokaz histaryčnaj niatojesnaści biełarusaŭ i vialikarusaŭ.
A dla historykaŭ rasiejskich, naadvarot, jana była ci nie samaj „niazručnaj“ padziejaj, što nijak nie ŭpisvałasia ŭ kancepcyju „adzinaha słavianarasijskaha narodu“. Voś ža staŭleńnie da hetaj bitvy ŭ samoj Biełarusi i vyznačałasia zmahańniem rasijskaha bačańnia ź biełaruskim», — piša historyk Hienadź Sahanovič. Całkam jaho artykuł «Vajskovaja słava i biassłaŭje historykaŭ» pra značeńnie Aršanskaj bitvy čytajcie tut.

Ad pačatku 1990-ch 8 vieraśnia adznačajecca Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy. U pieršyja hady

vajskoŭcy prymali ŭračystuju prysiahu na viernaść Biełarusi.
Za Łukašenkam śviata stała niefarmalnym, a navat pieraśledavanym.

Sioleta Dzień biełaruskaj vajskovaj słavy adznačycca bitvaj paduškami ŭ Minsku i bardaŭskim festam na Krapivienskim poli.

Paduškavaja batalija projdzie ŭ Minsku ŭ Parku Horkaha 10 vieraśnia, a 17.00. «U prahramie: finał indyvidualnych bajoŭ paduškami i, kaniečnie, hrandyjozny machač pamiž kamandami biełych i čyrvonych», — kažuć arhanizatary. Udzielnikaŭ prosiać uziać z saboj paduški i dobry nastroj.

Minułyja razy bojki paduškami byli taksama prymierkavanyja da znakavych bitvaŭ biełaruskaj historyi

Tradycyjny fiestyval bardaŭskaj pieśni adbudziecca

na levym bierazie Dniapra pry ŭpadzieńni ŭ jaho rečki Krapivienki 11 vieraśnia. Budzie vohnišča i śpievy.
Zajhrajuć Andrej Mielnikaŭ, Nata Puškarova, inšyja bardy.

Da miesca možna dajechać ad aŭtavakzała aŭtobusam ci maršrutkaj Orša-Dubroŭna da prypynku «Haćkaŭščyna». Fest zadumany jak impreza vychadnoha dnia ŭ farmacie open air, tamu pačynajecca viečaram i doŭžycca ŭsiu noč z tym, kab za niadzielu ŭdzielniki zmahli vyspacca i dabracca dadomu. Fest prachodzić na adkrytym pavietry tamu varta padumać pra adpaviednuju vopratku, zapas ježy i namiot.

Siońnia ž — vinšujma siabroŭ i znajomych sa śviatam. Na žal, u stalicy niama manumienta, da jakoha možna było b prynieści kvietki ŭ honar Aršanskaj pieramohi. Dyj u cełaj Biełarusi pakul niama. Ušanujma pamiać usich zmaharoŭ za Niezaležnaść — pakładziom kvietki Kupału.

Kamientary13

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?3

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?

Usie naviny →
Usie naviny

U Kamianieckim rajonie ŭsio jašče šukajuć źnikłuju čatyrochhadovuju dziaŭčynku. Patrebnyja dobraachvotniki

Minabarony Rasii zajaviła ab źniščeńni piaci ŭkrainskich Su-27 na aeradromie va ŭkrainskim Mirharadzie1

U Mahilovie źbirajucca pabudavać muziejny kompleks u honar rasijskaha cara Mikałaja II11

«Kab nie razmova pra hrošy za kanapaj, ja b jaho nie paznała». Źniavolenaja raskazała pra sustreču ź Cichanoŭskim u turemnym ciahniku9

Siońnia znoŭ pierakryjuć vulicy Minska z-za repietycyj paradu3

Byŭ pad narkotykami, akazaŭ supraciŭ. Pamiežniki raskazali pra hołaha mužčynu na miažy pad Brestam6

«Hatova była pačynać navat z adnym vučniem». Biełarusy ŭ Hruzii stvarajuć biełaruskamoŭnuju škołu17

Bialackaha ŭ Horackaj kałonii viarnuli z PKT u atrad i pazbavili pieradačaŭ2

Jak dapamahatary zarablajuć na polskich vizach z novaj sełfi-vieryfikacyjaj2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?3

Kaho z palitviaźniaŭ mohuć vypuścić paśla anonsu Łukašenki?

Hałoŭnaje
Usie naviny →