Hramadstva147147

Narodny schod

byŭ masavym tolki ŭ Minsku. Fiadynič: kali nie budzie źmienaŭ, budzie bunt

15.50

U Babrujsku na miescy praviadzieńnia Narodnaha schodu haradskija ŭłady zładzili kirmaš. Na akreśleny łapik za handlovymi punktami ściahnułasia niedzie 50 čałaviek. Pobač ź imi znachodzilisia hałoŭny ideołah Alaksandr Markačoŭ, namieśnik načalnika UUS Siarhiej Mališeŭski, major Andrej Małachaŭ dy masa tajamničych ludziej u cyvilnym. Udzielnikaŭ schodu zdymali na niekalki kamier, u tym liku apieratar telekanała «Ład» i padpałkoŭnik milicyi Savicki. Siabar arhkamiteta Viktar Buzinajeŭ

pačaŭ začytvać pietycyju. U hety ž momant jaho schapili supracoŭniki milicyi i zaciahnuli ŭ mikraaŭtobus.

Paśla zatrymańnia Buzinajeva ludzi pajšli ŭ adździaleńnie milicyi. Uvieś hety čas za imi išoŭ padpałkoŭnik Savicki (taksama ŭ cyvilnym) i fiksavaŭ usio na videakamieru. Babrujčanie pačali aburacca, patrabavali, kab mužčyna pakinuŭ ich u spakoi, papiaredžvali, što napišuć na jaho zajavu ŭ milicyju. Padyšoŭšy da adździaleńnia, udzielniki schodu daviedalisia, što Viktara Buzinajeva adpuścili: «Spačatku milicyjant Siarhiej Procharaŭ chacieŭ skłaści pratakoł, navat „šapku“ napisaŭ, — raspaviadaje Viktar Buzinajeŭ, — Ale potym pryjšoŭ major Małachaŭ i vyvieŭ mianie na vulicu».

15.40

Narodny schod u Kobrynie byŭ małakolkasny. Milicyjantaŭ i supracoŭnikaŭ KDB u cyvilnym adzieńni vidavočna było bolš.

Adzin z arhanizataraŭ Narodnaha schodu Alaksandar Miech udakładniŭ, što ŭdzielniki schodu nie prymali rezalucyju, pakolki, pa jaho słovach, «pracoŭnyja kalektyvy byli zahadzia zapałochanyja i nie vyłučali na Narodny schod svaich pradstaŭnikoŭ», paviedamlaje radyjo «Svaboda».

15.30

Ź'viłasia infarmacyja, što z Karelickaha RUUS paśla trochhadzinnaha zatrymańnia adpuščany słonimski aktyvist Ivan Šeha, zatrymany ranicaj pa darozie ŭ Minsk.

15.28

U Słonimie pierad pačatkam Narodnaha schodu haradski park atačyli ludzi ŭ cyvilnym — supracoŭniki milicyi i KDB. Bolšaść ź ich byli ŭ čornych kurtkach. Schod adkryŭ kiraŭnik słonimskaj supołki BCHD Ivan Biedka. Jak tolki jon pačaŭ vystupleńnie, usie asoby ŭ cyvilnym pačali padychodzić da ŭdzielnikaŭ, a potym spynili vystupleńnie, matyvujučy heta tym, što schod rajvykankamam nie dazvoleny. Paśla sprečak ludziej u cyvilnym i tych, chto sabraŭsia na Narodny schod, akcyja była spyniena, a Ivana Biedku zatrymali i pryvieźli ŭ RAUS. U 15.15 stała viadoma, što Ivan Biedka adpuščany paśla składańnia pratakołu ab parašeńni pravaparadku.

15.23

Prynamsi piać anarchistaŭ byli zatrymany ahientami ŭ cyvilnym paśla Narodnaha schodu ŭ Minsku. U časie schodu jany trymali raściažku «Svaboda. Roŭnaść. Spraviadlivaść». Jak pieradajuć karespandenty «Našaj Nivy», prynamsi dvuch junakoŭ adbili z ruk ahientaŭ ludzi na prypynkach na płoščy Banhałor.

15.05

U Baranavičach u starym parku prajšoŭ Narodny schod. U im uziali ŭdzieł kala sta čałaviek. Haradskija ŭłady praihnaravali zaprašeńnie hramadzian pryniać udzieł u abmierkavańni miascovych prablem. Zatoje nie praihnaravali hetuju padzieju supracoŭniki milicyi, KDB i žurnalisty. Udzielnik NS u Baranavičach naličyŭ 34 videakamiery. Rezalucyja była pryniataja, taksama było vyrašana pravieści druhi schod 12 listapada. Prajšło biez zatrymańniaŭ, paviedamlajuć ź miesca padziej.

14.30

U Breście zatrymanaja kiraŭnik rehijanalnaha adździaleńnia niezaležnaha prafsajuzu radyjoelektronnaj pramysłovaści (REP) Zinaida Michniuk. Jak paviedamiła staršynia Bresckaha haradskoha adździaleńnia REP Alaksandra Huryna, heta adbyłosia prykładna ŭ 12.40, kali jany ŭdvaich zachodzili ŭ Park voinaŭ-internacyjanalistaŭ, miesca praviadzieńnia Narodnaha schodu. Da žančyn padyšli try supracoŭniki milicyi, dvoje ź ich zatrymali Michniuk. Huryna miarkuje, što zatrymanuju pavieźli ŭ Maskoŭski RAUS. Na placoŭcy, dzie płanujecca schod, sabrałasia bolš za 50 čałaviek, paviedamlajuć «Biełaruskija naviny».

14.25

Jak rastłumačyŭ pres-sakratar HUUS Minharvykankama Alaksandr Łastoŭski, placoŭka ŭ parku Družby narodaŭ abharodžana śpiecyjalna, jak heta robicca na lubym inšym masavym mierapryjemstvie, paviedamili «Biełaruskija naviny». Ludzi, jakija sabralisia mohuć prajści na placoŭku praź mietałašukalniki, adnak «jany hetaha nie chočuć», skazaŭ Łastoŭski.

Adzin ź inicyjataraŭ Narodnaha schodu Hienadź Fiadynič nazvaŭ abharodžanuju placoŭku «hietam».

14.20

Narodny schod u Mahilovie prajšoŭ spakojna. Kala DK kultury zavodu štučnaha vałakna pa vulicy Čaluskincaŭ sabrałasia blizu 80 čałaviek. Było šmat milicyi, ale jana nie pieraškadžała praviadzieńniu akcyi. Na miescy akcyi

pracoŭnyja z trymierami stryhli travu, sprabujučy zahłušyć vystupoŭcaŭ. Kali jany nabližalisia da ŭdzielnikaŭ schodu, ludzi pačynali hučna plaskać u ładki.
Na akcyi prysutničali pradstaŭniki harvykankama i Leninskaha rajona.

14.00

U Homieli na placoŭcy kala DK «Vipra» sabrałasia kala 400 čałaviek. Ułady arhanizavali tam napierakor Narodnamu schodu kancert i vystavu-prodaž sielhaspradukcyi. Na Płošču sabrali šmat milicyi. Pierakryvajučy muzyku, ludzi časami hukali «ŠOS», paviedamlaje ahienctva BiełaPAN.

Vystupaŭ siabra arhkamiteta Valer Ślapuchin. Rezalucyja pryniata absalutnaj bolšaściu, pišuć čytačy z Homiela. BiełaPAN paviedamlaje taksama pra zatrymańnie aktyvista Partyi BNF Valera Rapnina. Spadara Ślapuchina, jaki na schodzie abvieściŭ pra raniejšaje zatrymańnie jaho arhanizataraŭ, paśla zakančeńnia mierapryjemstva kałona prykładna ŭ 100 čałaviek supravadžaje dadomu, kab nie dapuścić jaho zatrymańnia. Zatrymanaja siabra BAŽ Łarysa Ščyrakova, jakaja zdymała na videa Narodny schod, a taksama Vasil Repnin, Illa Mironaŭ i Iryna Varabjova.

13.54

Na pytańnie, jak Ivaškievič aceńvaje siońniašniuju akcyju, jon adkazaŭ: «Heta tolki pačatak. Treba praciahvać pracu pa mabilizacyi ludziej».

Ludzi razychodziacca z parka Družby narodaŭ.

13.54

Udzielniki Narodnaha schodu ŭ Minsku skandujuć «Svaboda!» i «Žyvie Biełaruś!».

13.53

Jak paviedamlajuć z rehijonaŭ, paŭnavartyja Narodnyja schody nie adbylisia tam praktyčna nidzie. Tym nie mienš, u Mahilovie, Homieli, Baranavičach na schody sabralisia dziasiatki ludziej. A voś u Minsku, niahledziačy na doždž i papiaredžańni prakuratury, na Schod sabrałasia bolš za 600 čałaviek.

13.47

Ź Biełarusi źnik dostup i da sajta radyjo «Svaboda». Redakcyja «Svabody» raić čytačam zachodzić na sajt praz lusterka.

13.46

Narodny schod u Barysavie nie adbyŭsia. Arhanizataraŭ nie ŭdałosia sabrać podpisy 10% žycharoŭ doma na vulicy Haharyna, što staić nasuprać haradskoha stadyjona.

Tym nie mienš, uranku milicyja zatrymała namieśnika kiraŭnika Abjadnanaj hramadzianskaj partyi Lva Marholina, jaki stała žyvie ŭ Barysavie. Ź im praviali tłumačalnuju razmovu. Kala jahonaha doma praciahvaje dziažuryć patrulnaja mašyna, paviedamlaje radyjo «Svaboda».

Jano ž paviedamlaje, što schody nie adbylisia i ŭ Słucku i Vilejcy. Na miescy mierkavanych schodaŭ nazirałasia vialikaja kancentracyja milicyi.

13.42

Kolkaść udzielnikaŭ Narodnaha schodu ŭ Minsku dasiahnuła pieravyšaje 600 čałaviek. Dakładna acanić kolkaść ludziej ciažej, čym zvyčajna: parasony zasłaniajuć hałovy.

13.41

U Hłybokim zatrymany Źmicier Łupač. Pra zatrymańnie hetaha sielanina i hramadskaha aktyvista paviedamlajuć čytačy «Našaj Nivy».

13.40

Niekalki dziasiatkaŭ čałaviek sprabavali pravieści schod u Žodzinie. Jany hurtavalisia kala atočanaha milicyjantami stadyjona, paviedamlaje zhodzina.by.

13.33

Ivaškievič: My nie spyniajem Narodnaha schodu, a prypyniajem jaho da 12 listapada. !2 listapada, a 13-j hadzinie źbiaremsia na hetym samym miescy.

Jon ahučvaje patrabavańni Narodnaha schodu pa punktach. Za kožny punkt prysutnyja hałasujuć.

Anarchisty pa-raniejšamu skandujuć svajo, nie zvažajučy na mitynh.

13.30

Były palitviazień Źmicier Drozd akcentuje ŭvahu na stanoviščy palitźniavolenych, jakija zaraz znachodziacca ŭ turmach, zaklikaje dabivacca ich vyzvalenńnia.

13.27

Kolkaść udzielnikaŭ Narodnaha schodu dasiahnuła 600–700 čałaviek.

13.27

Kala 15 anarchistaŭ stajać asobna z raściažkaj «Svaboda, roŭnaść, spraviadlivaść» i skandujuć svaje łozunhi.

13.20

Nastupnym miehafon biare Viktar Ivaškievič. Jon uźlez na skulpturu, jak na impravizavanuju trybunu, staŭ pamiž busłami i vystupaje adtul. Ludzi vitajuć heta apładysmientami. «Nam treba mnoha pracavać, kab na Narodny schod źbiralisia tysiačy», — kaža jon.

Siarod prysutnych jość hrupa nacbołaŭ z raściažkaj: «My nie budziem płacić za kryzis».

13.18

Kiraŭnik niezaležnaha prafsajuza pracaŭnikoŭ radyjoelektronnaj pramysłovaści Fiadynič vystupaje emacyjna, źviartajecca da Ładućki, inšych kiraŭnikoŭ. «My nie pojdziem u hieta!» — kaža jon, majučy na ŭvazie abharodžanuju turnikietami placoŭku. Papiaredžvaje, što, kali situacyja nie źmienicca, mohuć adbycca hałodnyja bunty. «Rabočyja nie majuć mahčymaści abiedać u stałovych», — kaža jon. Vystup skančaje vyhukam «Žyvie Biełaruś!» Lud jaho padtrymlivaje: «Žyvie».

13.15

Vystupaje Hienadź Fiadynič. «Ułada nie hatovaja da dyjałohu», — zajaviŭ jon. Jon źvinavaciŭ ułady ŭ tatalnym padmanie. «Jany pavyšajuć ceny i kažuć, što narod žyvie ŭsio lepš», — kaža jon. Fiadynič vystupaje ŭ miehafon — inšaj hukaaparatury niama. Zbor tak i adbyvajecca pa-za turnikietami.

13.10

Miescy Narodnych schodaŭ u roznych haradach krainy atočany mietaličnymi turnikietami. Na miesca schodaŭ dla zastrašvańnia hramadzian pryhnali aŭtazaki, źvieźli śpiecnaz i «ideałahičnych rabotnikaŭ». Hetyja zachady byli pryniaty, niahledziačy na toje, što ad nočy va ŭsioj krainie praciahvajecca mocny doždž.

13.08

Uźniaŭsia pieršy bieł-čyrvona-bieły ściah i raściažka «Svaboda Bandarenku».

13.05

Prysutnym razdajuć «Rezalucyju Narodnaha schoda horada Minska». Źjavilisia pieršyja ściahi: piać ściahoŭ «Jeŭrapiejskaj Biełarusi», ściah Minska z vyjavaj Božaj Maci. Uźniali i pieršuju raściažku: «Sańnikaŭ — naš prezident». Siarod prysutnych źjaviŭsia adzin z kaardynataraŭ Narodnaha schodu Viktar Ivaškievič.

13.00

Sajt «Narodnaha schodu», jaki 8 kastryčnika jašče, a 8.30 ranicy biez prablemaŭ adčyniaŭsia, ad 10-j hadziny pačaŭ pracavać zbojna. Takoje i raniej zdarałasia ź niezaležnymi sajtami ŭ dni masavych akcyj. Ciažkaści z dostupam mohuć tłumačycca ddos-atakami abo błakavańniem resursaŭ.

Taksama ź Biełarusi niama dostupu abo zamarudžany dostup da sajtaŭ «Chartyi'97» i «Biełpartyzana», a taksama Vkontaktie.

12.57

U parku Družby narodaŭ — kala trochsot čałaviek, pieradaje karespandent NN. Jany pa-raniejšamu nie iduć na abharodžany turnikietami ŭčastak, a hrupujucca la parkavaj skulptury — busła na hniaździe.

12.48

Siarod prysutnych zaŭvažanyja eks-kandydaty ŭ prezidenty Uładzimir Niaklajeŭ, Vital Rymašeŭski, palitviazień Mikita Lichavid. Za Niaklajevym paŭsiul chodzić śpiecsłužbist ź videakamieraj.

12.45

Siarod tych, chto pryjšoŭ na Narodny schod, zaŭvažny mužčyna z kastrulaj, na jakoj napisana: «Radzima-maci, nakarmi svaich dziaciej» Na Banhałory sabrałasia kala sotni ludziej, adnak za turnikiety prajšoŭ pakul tolki adzin.

12.35

Pačynajuć źbiracca ludzi. Užo jość niekalki dziasiatkaŭ čałaviek.

Jany nie zachodziać za turnikiety na płošču, hrupujucca pobač.

12.30

Jak paviedamlajuć karespandenty NN, płošča Banhałor abharodžanaja turnikietami. Jość niekalki ŭvachodaŭ, la jakich stajać śpiecnazaŭcy z ručnymi mietaładetektarami. Pobač — pavietački, pad jakimi chavajucca milicyjanty. Supracoŭnikaŭ siłavych strukturaŭ pakul niašmat. Idzie mocny doždž.

* * *

Paviedamlaje radyjo «Svaboda»:

Navapołackaha arhanizatara Narodnaha schodu Jaŭhiena Parčynskaha zatrymali biez tłumačeńnia pryčynaŭ.
Milicyjanty sustreli spadara Parčynskaha kala padjezda i skazali, što ź im chočuć parazmaŭlać u haradzkim adździele milicyi Navapołacku. Inšych pryčynaŭ zatrymańnia nie patłumačyli, zahadali čakać, pakul pryjdzie načalstva. Jašče — zahadali pakinuć u «dziažurcy» mehafon, pryznačany dla viadzieńnia schodu.

Aršanskija arhanizatary Narodnaha schodu Minaj Karnijenka i Mikałaj Dziamidaŭ byli zatrymanyja ŭ 12.15 na vulicy Lenina, niedaloka ad haradzkoha stadyjonu, dzie zaplanavany Narodny schod.

Abodvuch pryvieźli ŭ haradzki adździeł milicyi — jak patłumačyli milicyjanty, kab zrabić asabisty dohlad i «uziać tłumačeńni nakont zbroi». Pra jakuju zbroju viadziecca — zatrymanyja navat nia viedajuć.

Zatrymany Viktar Kaleśnik, arhanizatar Narodnaha schodu ŭ Połacku, i Viačasłaŭ Bojka, jaki vioz na schod elektrahieneratar.
Ich mašynk spyniła DAI, supracoŭniki zajavili, što mašyna, padobna, skradzienaja. Spadara Viačasłava zavieźli ŭ DAI, a Viktara Kaleśnika pavieźli ŭ Navapołacak, u adździeł kryminalnaha vyšuku. Pryčyfna — toje, što ŭčora jon nie źjaviŭsia na daktylaskapiju. Aktyvist havoryć, što adbitki jahonach palcaŭ u milicyi jość užo daŭno — ich źniali padčas adnaho z raniejšych zatrymańniaŭ.

Viciebskaha aktyvista Siarhieja Kavalenku zabrali milicyjanty.
Zranku dachaty pryjšli supracoŭniki inspekcyi pa vykanańniu pakarańniaŭ i skazali, što pakul Siarhiej musić pabyć pad achovaj — bo ŭ Viciebsku siońnia zaplanavanaja niejkaja apazycyjnaja akcyja, — paviedamiła žonka aktyvista Alena Kavalenka.

Jana patłumačyła, što dačynieńnia da arhanizacyi Narodnaha schodu Siarhiej Kavalenka nia maje. Ale jašče nia skončyŭsia termin umoŭnaha pakarańnia, prysudžanaha za vyviešvańnie ściaha na navahodniaj jołcy 7 studzienia 2010 hodu na płoščy Pieramohi ŭ Viciebsku. Vierahodna, u milicyi apasajucca niejkich padobnych incydentaŭ.

12-j hadzinie na pryvatnaj aŭtamašynie Ŭładzimier Kacora, Vasil Palakoŭ i juryst Leanid Sudalenka vyjechali z ofisu AHP na vulicy Paleskaj. Litaralna praz 200 metraŭ ich spynili supracoŭniki DAI i specnazaŭcy pad kamandavańniem majora Alejnikava
. Va Ŭładzimiera Kacory zabrali paśviedčańnie kiroŭcy i zahadali jechać u Centralny RAUS. Mašynu ŭziali ŭ abłohu milicejskija aŭtamabili.

Major Alejnik patłumačyŭ, što arhanizatary schodu musiać dać tłumačeńni nakont ulotak pra Narodny schod, raspaŭsiudžanych na vulicy Jubilejnaj.

Supracoŭniki DAI zatrymali na pryvatnaj aŭtamašynie kiraŭnika abłasnoj arhanizacyi partyi levych «Spraviadlivy śviet» Uładzimiera Siakierku.
Jon mieŭsia pryvieźci na Narodny schod na vulicu Jubilejnuju hukaŭzmacnialnuju aparaturu. Aŭtamašynu Siakierki spynili dziaržaŭtainspektary na toj padstavie, što nibyta padobny lehkavik «znachodzicca va ŭhonie».

Raniej u Homieli byŭ zatrymany aktyvist Abjadnanaj hramadzianskaj partyi piensijanier Uładzimier Niapomniaščych.

U Asipovičach zatrymany hramadzki aktyvist Ihar Simbiroŭ. Jon znachodzicca ŭ pastarunku čyhunačnaha vakzału rajcentru.
Praz telefon jon paviedamiŭ, što ŭ elektryčki jon źbiraŭsia ŭ Miensk. U joj na jaho napali dvoje čałaviek u cyvilnym. Źbili. Potym vyciahnuli z elektryčki j zaciahnuli ŭ pastarunak. Pavodle Simbirova zatrymańniem kiravaŭ padpałkoŭnik Rohal. Milicyjanty zatrymańnie patłumačyli tym, što aktyvist nibyta pieravozić niezakonnyja rečavy. Źbirajucca pravodzić asabisty ahlad.

U Słonimie subotu ranicaj byŭ zatrymany Ivan Šeha,
kiraŭnik Słonimskaj rajonnaj arhanizacyi partyi BNF. Jon jechaŭ svajoj mašynaj u stalicu na partyjny sojm. Jaho zatrymali na darozie milicyjanty, i ciapier jon znachodzicca ŭ Kareličach u RAUS.

Na adzinaccać hadzinaŭ ranicy ŭ Mastoŭski RAUS vyklikany dla raźbiralnictva Siarhiej Trafimčyk, hramadzki aktyvist ź Biarozaŭki.

Jon paviedamiŭ pa telefonie našamu Radyjo, što byŭ zatrymany ŭ Mastach učora, vypuścili jaho ŭviečary. Spačatku jaho mašynu spynili supracoŭniki DAI, skazali, što patrebna jaje ahledzieć. Tłumačeńnie: u viaskovaj ciotki štości skrali, tamu mašyna pad padazreńniem. Paźniej Siarhieju Trafimčyku zahadali jechać u RAUS, dzie pratrymali niekalki hadzinaŭ. Pa jaho słovach, u mašynie była reklamnaja pradukcyja radyjo «Racyja» i Biełsatu. Pakul idzie daznańnienakont «zakonnaści drukavanaj pradukcyi», paviedamiŭ jon.

Žurnalista Kastusia Šytala buduć sudzić u Miorach paśla Narodnaha schodu.

Jon źbiraŭsia napisać materyjał pra Narodny schod u miastečku Dzisna dla sajtu westki.info. Ale ŭviečary 7 kastryčnika ŭ darozie jaho zatrymali milicyjanty, i ŭ Miorskim RAUS na chłopca skłali pratakoł nibyta za niecenzurnuju łajanku.

Pieršapačatkova milicyjanty kazali, što zatrymlivajuć Kastusia Šytala pa padazreńni ŭ kradziažy. Heta chłopcu paviedamili, kali spynili mašynu, u jakoj jon jechaŭ u bok Mioraŭ «aŭtaspynam». Jaho navat byli pavieźli ŭ Šarkoŭščynu nibyta na apaznańnie da haspadara skradzienych rečaŭ. Adnak potym milicyjanty pieradumali dy pavieźli Kastusia ŭ Miory.

* * *

Siońnia ŭ troch dziasiatkach haradoŭ Biełarusi maje adbycca pieršaja bujnaja akcyja apazicyi ŭ hetu vosień — Narodny schod. U Minsku jon pavinien pačacca, a 13-j hadzinie na Płoščy Banhałor.

Arhanizatary akcyi nie stali padavać zajaŭku na praviadzieńnie schodu, bo, pavodle ich, pa zakonie abrany farmat mierapryjemstva hetaha nie patrabuje.

Na Narodnym schodzie płanujecca abmierkavać aktualnyja ekanamičnyja i sacyjalna-palityčnyja prablemy krainy, a taksama vybrać pradstaŭnikoŭ, jakija pieradaduć patrabavańni ŭdzielnikaŭ schodu uładam.

Patrabavańni ŭdzielnikaŭ Narodnaha schodu

Spynić nieabhruntavany rost cenaŭ.

Zabiaśpiečyć realnyja zarobki, ptnsii, stypiendyi i hrašovyja dapamohi na ŭzroŭni śniežnia 2010 hoda ŭ dalaravym ekvivalencie.

Zabiaśpiečyć hramadzianam mahčymaść svabodnaha abmienu valuty, dazvolić viartać valutnyja kredyty ŭ biełaruskich rublach.

Nie dapuskać schavanaha biespracoŭja i spynieńnia pracy pradpryjemstvaŭ.

Spynić tajemny mafijozny rasprodaž biełaruskich pradpryjemstvaŭ.

Harantavać svabodnuju i bieśpieraškodnuju pracu niedziaržaŭnych srodkaŭ masavaj infarmacyi.

Rassakrecić «prezidencki fond», a jaho srodki nakiravać na sacyjalnuju dapamohu małazabiaśpiečanym.

Raźniavolić haspadarčuju inicyjatyvu i dać pradprymalnikam mahčymaść stvarać novyja pracoŭnyja miescy.

* * *

Napiaredadni Hienprakuratura i Minharvykankam papiaredzili arhanizataraŭ pra niesankcyjanavanaść schodu, a ŭ Minsku byŭ abvieščany subotnik.

Kamientary147

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Vyśvietlili, dzie adbyvaŭsia «dopyt» kalinoŭca Vasila Hračychi15

Vyśvietlili, dzie adbyvaŭsia «dopyt» kalinoŭca Vasila Hračychi

Usie naviny →
Usie naviny

«Lepš być zastrelenaj u śpinu, čym hadami tak siadzieć». Biełaruska raskazała pra ŭmovy ŭ izalatary paśla zatrymańnia na miažy14

«Za takija hrošy chaj sami nosiać». Biełarusy aburajucca cenami na vyšyvanki ŭ barysaŭskim univiermahu7

Ułady Litvy i Łatvii zakryli pralot u Maskvu samalota prezidenta Sierbii9

Hrodzienski historyk razhadaŭ zahadku malunka Napaleona Ordy1

Paźniak: Tramp likvidavaŭ usiu hetuju španu, jakaja havoryć pra 160 pałoŭ114

Rasijskaja ekanomika ŭ pieršym kvartale ŭpieršyniu z 2022 hoda pakazała spad3

Ukraina pieradała Rasii pałonnaha biełarusa, letaś zachoplenaha ŭ Łuhanskaj vobłaści3

Da Łukašenki prylacieŭ čarhovy afrykanski hość

Jak nazyvajucca jahady i sadavina ŭ roznych rehijonach Biełarusi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vyśvietlili, dzie adbyvaŭsia «dopyt» kalinoŭca Vasila Hračychi15

Vyśvietlili, dzie adbyvaŭsia «dopyt» kalinoŭca Vasila Hračychi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić