Ustanaŭleńnie adzinaha kursu źnizić devalvacyjnyja čakańni.
Ustanaŭleńnie adzinaha abmiennaha kursu valut źnizić inflacyjnyja i devalvacyjnyja čakańni. Tak prakamientavaŭ były staršynia praŭleńnia Nacyjanalnaha banka Stanisłaŭ Bahdankievič rašeńnie ŭrada viarnucca da adzinaj siesii na Biełaruskaj
Pra abjadnańnie asnoŭnaj i dadatkovaj siesij na BVFB 20 kastryčnika paviedamiŭ u minułuju piatnicu biełaruskim telekanałam
Pavodle mierkavańnia Bahdankieviča,
dadatkovuju siesiju naohuł nie treba było ŭvodzić. «Nie treba było farmiravać dva kursy i takim čynam stvarać mahčymaść dla machlarstva i śpiekulacyj.Patrebny adziny kurs — heta budzie infarmacyja dla biźniesu i nasielnictva, što ŭ nas, narešcie, štości realna robicca na valutnym rynku. Usie buduć bačyć popyt i prapanovu, heta źnizić inflacyjnyja i devalvacyjnyja čakańni».
Pavodle prahnozu ekśpierta, adziny kurs, ustanoŭleny 20 kastryčnika,
«moža być nie vielmi prymalnym dla ekanomiki» — na ŭzroŭni 9 tysiač rubloŭ za dołar ZŠA.«Ale pastupova jon moža źnizicca — užo choć by za košt taho, što budzie adzinym. Nie dumaju, što treba tak bajacca vahańniaŭ kursu, jany buduć časovymi», — ličyć Bahdankievič.
Što da abiacańniaŭ urada nie ŭmiešvacca ŭ praces kursaŭtvareńnia, to, jak adznačaje
«Čamu b uradu nie kiravać hetym pracesam, kali ŭ nas asnoŭnaja ekspartnaja vyručka idzie pa linii pradpryjemstvaŭ dziaržułasnaści? Ja nie asudžaju ŭrad za toje, što jon kamuści ź dziaržpradpryjemstvaŭ rekamienduje pradać valuty bolš, kamuści — mienš.
Hałoŭnaje nie ŭvodzić administravańnie, nie ŭmiešvacca ŭ sam praces kursaŭtvareńnia. Treba zychodzić z razumieńnia taho, što cana tavaru — u hetym vypadku dołara, jeŭra — vyznačacca rynkam»,— padkreśliŭ Bahdankievič.
Akramia taho, adznačyŭ jon, paralelna ź mierami pa azdaraŭleńni valutnaha rynku nieabchodna pravodzić palityku azdaraŭleńnia ekanomiki ŭ cełym.
Dadatkovyja tarhi na BVFB byli ŭviedzieny 14 vieraśnia z metaj vyznačeńnia rynkavaha abmiennaha kursu i vyjścia na adziny raŭnavažny kurs biełaruskaha rubla.
Za pieršy miesiac pracy dadatkovaj siesii na BVFB roźnica pamiž kursami dołara vyrasła z 3.245 da 3.285 rubloŭ. Pieršaja dadatkovaja siesija adbyłasia 14 vieraśnia, tady kurs dołara byŭ zafiksavany na adznacy 8.600 rubloŭ. Na asnoŭnaj siesii ŭ hety dzień kaciroŭka amierykanskaj valuty skłała 5.355 rubloŭ. U adnosnym vyražeńni roźnica pamiž kursami była roŭnaja 60,6%. 14 kastryčnika kurs dołara na dadatkovaj siesii skłaŭ 9.010 rubloŭ, na asnoŭnaj — 5.725 rubloŭ; roźnica — 57,4%.
Jak ličyć namieśnik staršyni praŭleńnia Nacbanka Taras Nadolny, u vahańniach kursu «ničoha strašnaha niama». «Kurs dołara siońnia adchiliŭsia ad značeńnia 14 vieraśnia na 4% ź nievialikim, — skazaŭ Nadolny 15 kastryčnika ŭ kamientaryi telekanału STV. — Heta narmalnyja vahańni. Dla suśvietnaha rynku reziervovych valut taksama charakterny vahańni: jany dachodziać da 10–12%, časam — da 15%. Tamu ničoha tut strašnaha niama. Z takoj ža ŭpeŭnienaściu kurs moža paviarnuć i nazad».
Paśla abjadnańnia asnoŭnaj i dadatkovaj siesij źjavicca dadatkovaja prapanova na rynku, pradyktavanaja eksparciorami, «jakija pakul prytrymlivajuć valutu», dadaŭ Nadolny.
Kamientary