Prakuror Sajčkoŭski nie bačyć parušeńnia pravoŭ u movie pracesu.
17.31
U sudzie abvieščany pierapynak . Praces praciahniecca 3 listapada a 10.00.
16.56
Advakat zajaŭlaje paŭtornaje chadajnictva ab tym, kab byli zapatrabavany akty mytnaha nadhladu Bialackaha, a taksama chadajnictva ab zapartabavańni ad inśpiekcyi pa padatkach i zborach aktaŭ pravierki Bialackaha za 2000-2010 hh.. Prakuror nie suprać. Sudździa zadavoliŭ abodva chadajnictvy.
16.39
Bialacki z advakatam padavaŭ skarhu padčas papiaredniaha śledstva na dziejańni padatkovaj inśpiekcyi. Pa słovach Bialackaha, nie byli daskanała vyvučany bankaŭskija razdrukoŭki. Pra heta śviedčyć chacia b toje, što dakumienty nie byli całkam pierakładzienyja.
Prakuror skončyŭ dopyt. abvieščany pierapynak na 5 chvilin.
16.13
Bialacki i advakat padčas papiaredniaha śledstva padavali dva chadajnictvy, kab śledstva źviarnułasia da tych arhanizacyj, jakija paznačany ŭ bankaŭskich razdrukoŭkach. Ale hetaha nie było zroblena.
16.05
«Asabista ja hetyja srodki ŭ Biełaruś nie ŭvoziŭ». — «Chto ŭvoziŭ?» — «Chacieŭ by skazać, ale nie mahu». Pa słovach Bialackaha, hetyja ludzi mohuć zaznać pieraśled.
16.00
Bialacki zaŭvažaje, što na ŭsie vydatki zamiežnym partnioram išli spravazdačy. Hrošy išli taksama na transpartnyja vydatki, na vydavieckuju spravu. Pa jaho słovach, nie ŭsie hrošy tracilisia ŭ Biełarusi.
15.52
Bialacki padkreślivaje, što srodki na jaho rachunki pieraličvalisia nie asabista jamu. Na jaho dumku, navat z tych niedaskanałych bankaŭskich razdrukovak z materyjałaŭ spravy možna heta zrazumieć. Srodki išli na pracu pravaabarončaha centra «Viasna» i biełaruskich partnioraŭ.
Bialacki kaža, što atrymanyja hrošy išli na padtrymku represavanych.
15.24
U bankaŭskich razdrukoŭkach fihuruje proźvišča Ziaskova Barysa. Prakuror pytajecca, chto heta taki. Bialacki papraŭlaje, što heta Barys Zvozskaŭ, viadomy biełaruski pravaabaronca. «Ci viedajecie vy jaho?» — pytańnie prakurora. — «Čuŭ pra takoha», — źjedliva kaža Bialacki. Paćviardžaje, što znajomyja. «U hryby chodzim».
15.06
Prakuror źviartajecca da razdrukovak z rachunku Bialackaha ŭ polskim banku. «Hetyja papiery vyklikajuć u mianie jašče mienš davieru». Pa sumach ničoha skazać Bialacki nie moža, bo nie pamiataje. Razdrukoŭki taksama nie zavieranyja. «Ale niejkija tłumačeńni možna dać».
Prakuror pytajecca pra pastupleńnie srodkaŭ na hety rachunak, dalejšaje ich pieraličeńnie.
14.55
Bialacki prapanoŭvaje začytać z razdrukovak, dla kaho pastupali srodki na rachunak. «Takim čynam, viartajemsia da pieršaha punktu». Pravaabaronca nibyta hulaje z prakuroram. Sudździa nie reahuje. Bialacki začytvaje, što hrošy pieraličvalisia dla «Viasny» — pravaabarončaha centra.
14.46
Prakuror kaža, što znoŭ uzhadvajecca Taćciana Raviaka, jakoj byli pieraličany srodki z rachunku ŭ 2009 hodzie. Pad paznakaj «siamiejny pieravod». Bialacki kaža, što ŭ vypadku pieravodu hrošaj treba zapoŭnić peŭnuju infarmacyju. Z pryčyny, što heta farmalnaja infarmacyja, robicca takaja paznaka. Ale Bialacki nie paćviardžaje, što pieraličvaŭ hetyja srodki Raviacy.
U Bialackaha pytajucca pra asobaŭ, jakija ŭzhadvajucca ŭ bankaŭskich razdrukoŭkach. Bialacki raskazvaje pra znajomstva z Taćcianaj Raviaka. Kaža, što jana nie źjaŭlajecca jaho svajačkaj. Nie moža skazać, ci pieradavaŭ joj
19 kastryčnika 2010 hoda 20 tysiač jeŭra byli pieraličany Andreju (proźvišča nie čuvać było). Bialacki nie paćviardžaje hety pieravod. Pytajucca, ci znajomyja jany. Bialacki paćviardžaje. 3 listapada 2011 hoda 10 tysiač jeŭra byli pieraličany hetaj ža asobie. Bialacki nie paćviardžaje taki pierakaz.
14.35
Bialacki paćviardžaje, što heta jaho rachunak. Prakuror
U šerahu vypadkaŭ ukazany arhanizacyi, jakija pieraličvali srodki na rachunak Bialackaha. Ci moža Bialacki nazvać ich da vykanańnia ich pierakładu? «Nakolki ja razumieju, heta Chielsinski kamitet?» — «Vierahodna, Šviedski Chielsinski kamitet». Bialacki raskazvaje pra dziejnaść i historyju zamiežnych pravaabarončych arhanizacyj.
14.29
Ad kaho, dla čaho i jakija sumy atrymlivali srodki na rachunki? — pytajecca abvinavaŭca. Balacki prosić začytvać z razdrukovak u spravie infarmacyju pa kožnym punkcie i zadavać pytańni. Prakuror kaža, što jašče nie ŭsio pierakładziena. «A što ž tak?» — z sarkazmam pytajecca Bialacki.
Prakuror začytvaje materyjały spravy. Dakumienty pa «ruchu na rachunku» ŭ litoŭskim banku. U ich majecca infarmacyju, ad jakich arhanizacyj pastupali srodki. I chto zdymaŭ srodki i pieraličvaŭ z hetaha rachunku. Bialacki kaža, što nie moža paćvierdzić sumy, paznačanyja ŭ razdrukoŭkach. Jon nie ŭpeŭnieny, što razdrukoŭki sapraŭdnyja — pierakłady nie zavieranyja bankam. Bialacki ŭ iraničnaj formie sprabuje naviazać svoj chod razhladu spravy.
14.19
Ci zapaŭniaŭ Bialacki mytnuju dekłaracyju, kali vyjazdžaŭ za miažu? — «U vypadku patrabavańnia supracoŭnikaŭ mytnych orhanaŭ. Niekalki dziasiatkaŭ takich vypadkaŭ zapomniŭ». Pa słovach Bialackaha, ad jaho hetaje patrabavałasia z 2008 hoda na praciahu paŭtara hoda kožny raz pry vyjeździe.
Prakuror pytajecca, ci viedaje Bialacki vypadki, u jakich patrebna zapaŭniać takija dekłaracyi. Adkaz stanoŭčy.
Jakija dakumienty, akramia dekłaracyi, składali supracoŭniki mytni i jakija vy padpisavali? — «Akty asabistaha nadhladu».
Ci ŭkazvali ŭ dekłaracyjach sumy hrošaj, jakija pieravozili? — «Zaŭsiody».
U suviazi z čym byli adkryty rachunki za miažoj, pytajecca prakuror. — «Heta źviazana z majoj pravaabarončaj pracaj». Bialacki raskazvaje pra historyju pravaabarončaha centra «Viasna». U suviazi z tym, što arhanizacyja była začyniena, a sproby zarehistravacca nie pryviali ni da čaho. Tamu, kab pravodzić pravaabarončuju pracu, źviazanuju z pravami čałavieka ŭ Biełarusi, Bialacki adkryŭ dva rachunki ŭ Polščy i Litvie dla atrymańnia srodkaŭ ad mižnarodnych partnioraŭ.
14.12
Praces praciahviecca paśla pierapynku. Dopyt Bialackaha.
Prakuror pytajecca, ci nie pracavaŭ Bialacki pa sumiaščalnictvie razam z tym, što rabiŭ pierakłady. «Vy ž praviarali», — skazaŭ Aleś. Prakurora cikavić, ci pa ŭłasnaj inicyjatyvie pravaabaronca padavaŭ dekłaracyju ŭ 2008 hodzie ŭ padatkovuju inśpiekcyju. Ci nie było ŭ jaho padstaŭ raniej samomu padać takuju dekłaracyju?
Abvinavaŭca pytajecca, z čym byli źviazany vyjezdy Bialackaha za miažu. Ci atrymlivaŭ jon za miažoj niejkija srodki? — «Vyjezdy byli źviazanyja z pravaabarončaj dziejnaściu. Braŭ udzieł u mižnarodnych kanhresach, forumach, sustrečach. Srodkaŭ ja nie atrymlivaŭ. Za vyklučeńniem adnaho momantu, pra jaki budziem havaryć paźniej».
13:02Pierapynak da 14:00.
13:01
«Ja biespartyjny, nie zajmajusia kamiercyjaj. Što datyčyć hramadskaj arhanizacyi, to ja źjaŭlajusia
Prakuror zaŭvažna niervujecca.
12:53
U Bialackaha pytajucca, jakija prybytki jon atrymlivaŭ paśla zvalnieńnia z apošniaha miesca pracy. Bialacki kaža, što pracavaŭ jak piśmieńnik. «Tvorčaja praca, jakaja sumiaščałasia z pravaabarončaj. U 2008 hodzie była pravierka padatkovaja maich prybytkaŭ za apošnija 10 hadoŭ. Mnoj byli pradstaŭleny ŭsie dakumienty. Ja rabiŭ pierakłady z polskaj movy i na polskuju — heta moj stabilny prybytak za apošnija hady», — kaža Aleś Bialacki.
12:48
«U vypadku pakryćcia škody, mahčymy paŭtorny razhlad pytańnia adnosna źmieny miery ŭtrymańnia», — kaža prakuror Sajčkoŭski.
12:46
Pačynajecca dopyt Bialackaha. Sudździa Bandarenka tłumačyć, što Aleś maje prava nie davać pakazańni. Tym nie mienš, pravaabaronca pahadžajecca davać pakazańni.
«Ja siabie vinavatym nie liču, tamu raskazać asabliva niama čaho», — kaža Aleś.
Prakuror kaža, što miera strymańnia była abranaja tamu, bo Bialacki moh pieraškadžać rasśledavańniu i ŭvohule schavacca.
12:38
«Mnie niezrazumieła, što mnie inkryminujuć. Niezrazumieła, jakija sumy abvinavačańnie ličyć maim prybytkam. Niezrazumieła, čamu ja pavinien byŭ spłočvać padatki z hetaj sumy. Abvinavačvańnie maje farmalny charaktar. Nasamreč mianie pieraśledajuć pa palityčnych matyvach, za maju pravaabarončuju dziejnaść. Heta i jość sutnaść abvinavačvańnia», — skazaŭ Aleś Bialacki.
12:30
Prakuror pačynaje ahučvać abvinavačvańnie. U pieryjad z 2007 pa 2011 nie spłaciŭ padatki «šlacham skryćcia, uchileńnia, niepadavańnia dekłaracyj».
Suma škody bolšaja za 352 miljony rubloŭ. Začytvajecca, što Bialacki mieŭ rachunki ŭ bankach Litvy i Polščy.
Na hetyja rachunak Bialacki atrymaŭ ad hramadzian nie Biełarusi 560 tysiač jeŭra.
12:20
Adchilenaje jašče adno chadajnictva advakata Łajeŭskaha ab źmianieńni miery pakarańnia. «Miera ŭtrymańnia pad vartaj vybranaja pravilna», — skazaŭ sudździa. Nie ŭziali pad razhlad i paručalnictvy hramadzian ab vyzvaleńni Alesia pad padpisku ab niavyjeździe.
Sudździa ŭsio jašče spadziajecca, što Bialacki admovicca ad pierakładu na biełaruskuju movu. Bialacki nie admaŭlajecca ad svajoj pazicyi.
11:30
Da spravy dałučajecca pierakład dakumienta pra hrašovyja srodki, što prychodzili na rachunak. Z hetych dakumientaŭ možna budzie daviedacca, kudy pryznačalisia hetyja hrošy.
Taksama patrabujecca dałučyć da spravy pratakoły nadhladu Alesia Bialackaha na pamiežnych pierachodach. Ale hetaje chadajnictva pakul adchilenaje.
11:03
Pierakładčyca nie ŭ stanie rabić sinchron. Advakat Łajeŭski byŭ vymušany zrabić chadajnictva na biełaruskaj movie. Mova ŭ jaho, darečy, vydatnaja.
10:59
Na pracesie źjaviłasia
Bialacki prosić, kab pierakładali nie tolki jamu, ale i sudu. «Nu voś ja skažu, što ja siabar Sajuzu piśmieńnikaŭ, a vy padumajecie, što druh», — słovy Alesia vyklikali śmiech.
10:51
Chadajnictva Bialackaha ab źmieny miery strymańnia adchilenaje z pryčyny «ciažkaści złačynstva».
Prakuror ličyć, što videazdymki buduć pieraškadžać pracesu. «U nas i tak mała demakratyi i hałosnaści, tamu prašu dazvolić zdymki», — kaža Aleś Bialacki. Pakolki prakuror byŭ suprać, to zdymki zabaronienyja.
10:30
Darečy, u hetaj samaj zale adbyvaŭsia sud Źmitrom Daškievičam i Eduardam Łobavym.
10:25
Prakuror Sajčkoŭski: «Dumaju, pravy nie buduć parušanyja, kali praces budzie vieścisia na rasiejskaj movie».
Sudździa Bandarenka tłumačyć Bialackamu, što, kali jon kiepska vałodaje jurydyčnymi terminami na rasiejskaj movie, to jamu budzie pradstaŭleny biaspłatny pierakładčyk. Chadajnictva, kab praces išoŭ
Što datyčyć źmieny miery strymańnia, to sudździa vydaliŭsia ŭ daradčy pakoj, kab pryniać rašeńnie.
10:20
Bialackamu tłumačać jahonyja pravy. Abvinavačany na pytańnie, ci pracuje dzie, adkazvaje, što źjaŭlajecca siabrom Sajuza piśmieńnikaŭ.
Bialacki zajaŭlaje chadajnictvy: 1) źmianić mieru strymańnia z aryštu na padpisku ab niavyjeździe; 2) vieści praces na biełaruskaj movie.
Advakat Dźmitryj Łajeŭski Bialackaha zajaŭlaje dadatkovyja chadajnictva ab dałučeńni da spravy charaktarystyki ad Sajuzu piśmieńnikaŭ.
10:18
Bialacki patrabuje vieści sud
10:12
Praces pačaŭsia. U pačatku suda dazvolili zdymać na videakamieru. Bialacki jašče bolš schudnieły, čym byŭ, chacia, zdavałasia b, kudy bolš. Adkazvaje na pytańni
10:02
Da suda vialikaja cikavaść. Zała raźličanaja bolš čym na 60 miescaŭ. Pryjšli
Jość pradstaŭniki dypłamatyčnych misij: pasoł Litvy Edminas Bahdonas, časovy pavierany ZŠA Majkł Skenłan i inšych krain.
Sam Aleś Bialacki karotka padstryžany, u čyrvonaj kašuli. Padymaje fatohrafam znak V — pieramoha. Jaho kalehi nie spadziajucca, što prysud budzie miakkim. Jość pravaabaroncy ź inšych krain, ale mnohim nie dali vizaŭ.
* * *
Staršynioj na pracesie budzie sudździa suda Pieršamajskaha rajona Minska Siarhiej Bandarenka, a słuchańni projduć u budynku suda Maskoŭskaha rajona (
Bialacki znachodzicca pad aryštam z 4 žniŭnia.Jamu vystaŭlena abvinavačańnie na padstavie častki 2 artykuła 243 Kryminalnaha kodeksa (utojvańnie dachodaŭ u asabliva bujnym pamiery). Maksimalnaje pakarańnie zhodna z hetym artykułam — pazbaŭleńnie voli da siami hadoŭ z kanfiskacyjaj majomaści.
Padstavaj dla kryminalnaha pieraśledu pravaabaroncy stała infarmacyja pra jaho rachunki ŭ zamiežnych bankach, pieradadzienaja biełaruskim uładam Miniustam Litvy i Hienprakuraturaj Polščy ŭ miežach dahavoraŭ ab pravavoj dapamozie.
Pavodle infarmacyi Kamiteta dziaržkantrolu, ustanoŭlena, što na praciahu 2009–2010 hadoŭ zatrymany padavaŭ u padatkovyja orhany dekłaracyi ab dachodach i majomaści, u tym liku ab dachodach, atrymanych za miažoj. Adnak «u dekłaracyjach ukazvałasia tolki niaznačnaja častka dachodaŭ, atrymanych za miežami Respubliki Biełaruś. Ustanoŭlena, što suma dachodu, nie ŭkazanaja im u padatkovych dekłaracyjach, jakaja padlahaje padatkaabkładańniu, skłała bolš za 1 miljard rubloŭ, a suma niavypłačanaha hetym hramadzianinam padachodnaha padatku skłała 143,7 miljona rubloŭ, heta značyć u asabliva bujnym pamiery».
Srodki na zamiežnych rachunkach źbiralisia nie ŭ jakaści dachodu, a dla padtrymki biełaruskich hramadzian, u tym liku palitźniavolenych, čyje pravy byli parušany, i ich siemjaŭ.
Ułady Litvy i Polščy publična paprasili prabačeńnia ŭ aryštavanaha i jaho rodnych, a taksama prypynili kantakty ź Biełaruśsiu ŭ miežach dahavoraŭ ab pravavoj dapamozie. Kiraŭnik litoŭskaha MZS Aŭdronius Ažubalis zajaviŭ: Litva budzie imknucca da taho, kab sprava Alesia Bialackaha zastałasia ŭ pole zroku mižnarodnaj supolnaści, a «členam kirujučaha režymu Biełarusi, źviazanym ź pieraśledam Bialackaha, byŭ zabaronieny ŭjezd u zonu Šenhiena».
Vyzvaleńnia Bialackaha patrabujuć ad aficyjnaha Minska mižnarodnyja pravaabarončyja struktury, kiraŭnictva Jeŭrasajuza, ZŠA i šerahu inšych demakratyčnych krain. «Kryminalnaja sprava suprać Bialackaha — heta sproba kančatkova pierakryć kisłarod pravaabarončaj dziejnaści ŭ krainie», — havorycca ŭ zajavie, jakuju raspaŭsiudziła napiaredadni suda pravaabarončaja arhanizacyja Human Rights Watch.
Stała taksama viadoma, što biełaruskija pasolstvy ŭ roznych krainach admovili ŭ vydačy viz mižnarodnym pravaabaroncam, jakija źbiralisia pryjechać u Minsk na sudovy praces nad Bialackim. Pavodle infarmacyi pravaabarončaha sajta www.spring96.org, biełaruskaje pasolstva ŭ Paryžy nie vydała vizu prezidentu Mižnarodnaj fiederacyi pravoŭ čałavieka Suchajr Biełchasien, spasłaŭšysia na niepažadanaść jaje prysutnaści ŭ Minsku. U vizach taksama admoŭlena pravaabaroncam ź Bielhii, Narviehii, Šviecyi.
Aleś Bialacki ŭtrymlivajecca ŭ śledčym izalatary pa vulicy Vaładarskaha ŭ Minsku. 25 vieraśnia jamu spoŭniłasia 49 hadoŭ. Bialacki vyłučany na Nobieleŭskuju premiju miru za zasłuhi ŭ halinie pravaabarončaj dziejnaści.