Zdaroŭje22

Minzdaroŭja papiaredžvaje pra niebiaśpieku: epidemija adru

Asabliva vysokaja ryzyka zachvareć na adzior siarod ludziej 20–29 hadoŭ.

U suviazi z epidemijaj adru ŭ krainach Jeŭropy Ministerstva achovy zdaroŭja Biełarusi zaścierahaje suajčyńnikaŭ ad niebiaśpieki zaražeńnia hetym infiekcyjnym zachvorvańniem.

Jak paviedamlaje sajt Ministerstva achovy zdaroŭja, asabliva vysokaja ryzyka zachvareć na adzior i raspaŭsiudžvańnia infiekcyi siarod ludziej 20–29 hadoŭ. Zhodna z praviedzienym u Biełarusi ŭ 2011 hodzie vyvučeńniem papulacyjnaha imunitetu suprać adru, jaho ŭzrovień siarod moładzi 20–29 hadoŭ składaje 84,2%, siarod usich žycharoŭ — 91,4%. Pry hetym parohavy ŭzrovień imunitetu, jaki ličycca dastatkovym dla kantrolu nad infiekcyjaj, — 90%.

U suviazi z hetym Ministerstva achovy zdaroŭja nastojliva rekamienduje ŭ vypadku pieršych simptomaŭ zachvorvańnia — nasmark, kanjunktyvit, kašal, syp — nieadkładna źviartacca da daktaroŭ.
Pry vyjeździe za miažu hramadzianam treba ŭdakładniać, ci rabili im u dziacinstvie pryščepki. U vypadku adsutnaści pryščepak abo źviestak ab ich miedyki rekamiendujuć pryščeplivacca. Asobam 20–29 hadoŭ, jakija nie pryščepleny, abo atrymali adnu dozu vakcyny suprać adru, abo nie majuć źviestak ab pryščepkach, taksama rekamiendujecca vakcynavacca.

Ministerstva achovy zdaroŭja nahadvaje,

što epidemijałahičnaja situacyja pa adry ŭ krainach Jeŭropy praciahvaje ŭskładniacca.
U dziaržavach ES zarehistravana bolš za 31 tysiaču vypadkaŭ hetaha zachvorvańnia. U vaśmi vypadkach zachvorvańnie skončyłasia śmierciu, u 24 — uskładniłasia encefalitam. Najbolšaja kolkaść vypadkaŭ adru vyjaŭlena ŭ Francyi — amal 15 tys., Italii — bolš za 4,5 tys., Rumynii — bolš za 2,7 tys., Ispanii — amal 1,9 tys., Hiermanii — amal 1,5 tys. Zhodna z prahnozami Jeŭrapiejskaha centra pa kantroli za zachvorvańniami, pik zachvorvańnia čakajecca ŭ lutym-mai 2012 hoda.

Pra praciah rehistracyi ŭspyšak adru paviedamlajecca z Ukrainy, dzie zarehistravana pryblizna 1,5 tys. vypadkaŭ infiekcyi,

u tym liku ŭ Lvoŭskaj vobłaści — 959, Ivana-Frankoŭskaj — 296, Vałynskaj — 59, Roŭnienskaj — 50, Zakarpackaj — 31, Kijevie — 9. Rost zachvorvańnia na adzior va Ukrainie źviazvajuć nie tolki ź niespryjalnaj situacyjaj u Jeŭropie, ale i z masavymi admovami ŭkraincaŭ ad vakcynacyi.

U Rasii taksama praciahvajecca rost kolkaści vyjaŭlenych vypadkaŭ adru. Bolš za 400 vypadkaŭ infiekcyi zarehistravana ŭ 27 subjektach krainy, samaje składanaje stanovišča ŭ Paŭnočna-Kaŭkazskaj i Paŭdniovaj fiederalnych akruhach. U zonie ryzyki nasielnictva, jakoje nie atrymała pryščepki.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni8

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi101

Siońnia — Vierbnaja niadziela va ŭsich chryścijanskich kanfiesij. U Śviata-Duchaŭ sabor vystraiłasia vializnaja čarha10

U tyktoku pakazali padarunki ad słuckaha miasakambinata da Vialikadnia5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić