Doŭhaja kružełka suverennaha aŭtarytaryzmu
Ci nie vystupajuć choćki-niachoćki ŭdzielnikami latentnaje damovy z Systemaj i tyja elity (prynamsi niemałyja ichnija častki), što pa idei musiać być katalizatarami pieramienaŭ? Razvažaje ŭ svaim błohu Alaksandar Kłaskoŭski.
Apazycyjnyja internet-resursy rastyražavali artykuł rasiejskaha ahladalnika Vadzima Dubnova "Suverenny Łukašenka".
Sapraŭdy, cikava ahledzieć naš pejzaž paśla naftahazavaj bitvy vačyma niezaležnaha maskoŭskaha analityka.
Vyhladaje na toje, što i dla liberalnaj maskoŭskaj publiki stała adkryćciom: biełarusy nia tak užo i rvucca źlicca ŭ intehracyjnym ekstazie! Jašče bolej, jak śviedčać sacyjolahi NISEPD, amal što dźvie traciny našych hramadzianaŭ (61,3%) ličać hałoŭnaj zasłuhaj pieršaha prezydenta pabudovu niezaležnaj dziaržavy.
I heta dziva navat dla prahresyŭnaha rasiejskaha publicysta.
Uvohule takoje uražańnie, što paśla sproby naftahazavaha blickryhu Maskva čuchaje palitycu. Nu i što dalej?
Jak i prahnazavali mnohija eksperty, bojka (adkiniem recydyvy) skončyłasia kampramisami, ad jakich sytuacyjna, u karotkaterminovaj perspektyvie bolej vyjhraŭ, badaj, aficyjny Miensk.
Va ŭsiakim razie, apakaliptyčnyja prahnozy ŭ ekanamičnaj sfery nie apraŭdvajucca. Madel parypvaje, ale pakul što tryvaje. Jość kolki času dla mabilizacyi rezervaŭ dy pošuku novych krynicaŭ siłkavańnia.
Darečy, pieračytaŭ zaraz svoj artykuł "Staryja hrabli ŭžo čakajuć", napisany letaś u traŭni. Daju spasyłku nie dziela taho, kab pachvalicca, nakolki spraŭdzilisia prahnozy. A dziela prapanovy parazvažać nad elementarnym pytańniem: čamu ŭsie tak fatalna nastupili na tyja vidavočnyja hrabli — kožny hulec na svaje?
Naturalna, siońnia my čujem jašče bolej pryhožych silahizmaŭ pra histaryčnuju asudžanaść režymu. Źjavilisia novyja arhumenty na karyść taho, što voś-voś...
Ale razam z tym — chiba zusim užo nia maje racyi Vadzim Dubnoŭ, razvažajučy pra resursy žyvučaści systemy suverennaha aŭtarytaryzmu? Pra toje, što "pad vyhladam dyktatury zaklučajecca dzivosnaja niehałosnaja damova miž tyranam dy jahonymi elitami"?
Jašče bolš: ci nie vystupajuć choćki-niachoćki ŭdzielnikami latentnaje damovy z Systemaj i tyja elity (prynamsi niemałyja ichnija častki), što pa idei musiać być katalizatarami pieramienaŭ? Naprykład, biznesoŭcy. Intelektuały. I navat — strašna vymavić! — palityčnyja apazycyjanery.
Kažučy koratka, usie niejak prystasavalisia. Achvotnikaŭ na kamikadze niašmat. Astatnim ža niejak treba žyć.
Ci nia jość tryvožnym symptomam i taja imklivaja, biezahavoračnaja hatovaść da maralna-psychalahičnaha aljansu z uładaju pad štandaram suverenitetu, jakuju demanstrujuć asobnyja jaje apanenty?
Ci nia jość šlacham u tupik zhoda "časova" vyvieści za dužki prablemy demakratyzacyi, pravoŭ čałavieka?
Da čałaviečaj asoby, da indyvida ź jahonym mikrakosmam našyja dziejačy znoŭ i znoŭ padychodziać pavodle astatkavaha pryncypu...
Moža, dla značnaje častki tych, chto volaj losu apynuŭsia ŭ lahiery apanentaŭ ułady, pytańni raźniavoleńnia asoby, zabieśpiačeńnia jaje pravoŭ dy svabodaŭ — heta chutčej sytuacyjnyja lozunhi, čym unutranyja pierakanańni, čym žyćciovaje kreda?
Darečy, tyja ž sacyjolahi zaśviedčyli: svarka z Rasiejaj uzmacniła nie praeŭrapiejskija, a izalacyjanisckija nastroi.
I nia treba ŭsio valić na dyktaturu.
Los i tempy pieramienaŭ u našym hramadztvie ci nie najpierš zaležać ad taho, nakolki my sami vycisnuli ź siabie raboŭ. (Darečy, kali niechta nadta rviecca na ambrazuru, heta jašče nia dokaz, što jon — vycisnuŭ...)
Zrešty, mo' nia ŭsio tak zmročna. Vadzim Dubnoŭ ličyć, što spakvala "pad presam farsu śpieje nia stolki para hnievu, kolki mikraflora narmalnaha žyćcia pavodle paraŭnalna cyvilizavanych praviłaŭ hulni".
Zojmiemsia hadavańniem "mikraflory"?

Kamientary